Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, v ktorom vznikli. Výdavky a príjmy sa účtujú v tom období, v ktorom dôjde k úhrade alebo inkasu. Ak sa v bežnom účtovnom období uskutoční výdavok, ktorý nie je nákladom, musí sa časovo rozlíšiť ako náklad budúceho obdobia. Ak sa v bežnom účtovnom období uskutoční príjem, ktorý nie je výnosom, musí sa časovo rozlíšiť ako výnos budúceho obdobia.

Do nákladov sa účtuje náklad, ktorý s bežným účtovným obdobím časovo a vecne súvisí, aj keď výdavok s ním spojený sa v bežnom účtovnom období neuskutoční a vzniká výdavok budúceho obdobia. Do výnosov sa účtuje výnos, ktorý s bežným účtovným obdobím vecne a časovo súvisí, aj keď príjem s ním spojený nenastal v bežnom účtovnom období a vzniká príjem budúceho obdobia.

O časovom rozlíšení nákladov a výnosov sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa na účtoch časového rozlíšenia neúčtuje, ak ide o nevýznamné sumy nákladov a výnosov a zároveň ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

Účtovné prípady sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Túto skutočnosť ustanovuje § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Náklady a výnosy sa účtujú v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy sa účtujú vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k úhrade alebo inkasu. Z uvedeného vyplýva, že pre účtovanie nákladov a výnosov je rozhodujúci moment ich vzniku a nie moment, kedy nastal súvisiaci výdavok ako úbytok peňažných prostriedkov alebo súvisiaci príjem ako prírastok peňažných prostriedkov.

Táto skutočnosť má za následok potrebu časového rozlíšenia nákladov a výnosov. Účelom časového rozlíšenia nákladov a výnosov je preklenúť časový nesúlad medzi vznikom nákladu a výdavku a medzi vznikom výnosu a príjmu.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o účtovníctve:

• nákladom je zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,
• výnosom je zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť,
• príjmom je prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
• výdavkom je úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.

Náklady v účtovníctve vyjadrujú spotrebované vložené vstupy do výroby alebo inej činnosti. Náklady sa dajú oceniť a v tomto ocenení znižujú ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Náklady sa účtujú na ťarchu jednotlivých účtov nákladov v účtovej triede 5 – Náklady narastajúcim spôsobom v rámci účtovného obdobia. V účtovníctve sa účtuje o všetkých nákladoch bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú daňovo uznané. Od nákladu je potrebné odlíšiť výdavok. Výdavok sa týka finančného toku a predstavuje úbytok peňažných prostriedkov alebo ekvivalentov peňažných prostriedkov.

Výnosy v účtovníctve vyjadrujú náhrady za vynaložené náklady. Výnosy sa dajú oceniť a v tomto ocenení zvyšujú ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Výnosy sa účtujú v prospech jednotlivých účtov výnosov v účtovej triede 6 – Výnosy narastajúcim spôsobom v rámci účtovného obdobia. V účtovníctve sa účtuje o všetkých výnosoch, aj keď nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Od výnosu je potrebné odlíšiť príjem. Príjem sa týka finančného toku a predstavuje príjem peňažných prostriedkov alebo ekvivalentov peňažných prostriedkov.

Spôsob účtovania časového rozlíšenia nákladov a výnosov upravuje opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „postupy účtovania“), v § 5 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov a v § 56 – Účty časového rozlíšenia.

Postupy účtovania v § 5 ustanovujú princípy účtovania časového rozlíšenia nákladov a výnosov nasledovne:

• náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, pričom:
  • vecná súvislosť je súvislosť výnosu s nákladom, ktorý musel byť vynaložený na jeho dosiahnutie,
  • časová súvislosť je súvislosť účtovania nákladu a výnosu do účtovného obdobia, ktorého sa týkajú,
• opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti,
• náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia,
• náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú na účtoch:
  • 381 – Náklady budúcich období,
  • 382 – Komplexné náklady budúcich období,
  • 383 – Výdavky budúcich období,
• výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú na účtoch:
  • 384 – Výnosy budúcich období,
  • 385 – Príjmy budúcich období,
• kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy:
  • ich vecný obsah, resp. účel,
  • suma,
  • obdobie, ktorého sa týkajú,

pričom účtovnej jednotke musia byť známe všetky tri kritériá súčasne,

• náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období,
• na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť ich existencie.

O časovom rozlíšení nákladov a výnosov sa účtuje v súlade s § 56 postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. Sú to pohľadávkové a záväzkové účty, ktoré sa v ďalšom účtovnom období zrušia, pretože sa preúčtujú do skutočných nákladov a výnosov. Účty časového rozlíšenia umožňujú prevod nákladov a výnosov medzi účtovnými obdobiami.

Podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania časovo sa nerozlišujú:

• náklady na prípravu a zábeh výkonov,
• náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy,
• náklady na získanie vlastného imania, napr. upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady (notárske a súdne poplatky, provízie maklérom),
• náklady na školenia a semináre,
• náklady na marketingové a iné štúdie,
• náklady na prieskum trhu,
• náklady na získanie noriem a certifikátov,
• náklady na uvedenie výrobkov na trh,
• náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti,
• náklady na rozšírenie výroby,
• náklady na reklamu a propagáciu,
• pokuty, penále, manká a škody

a účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sú tieto služby platené vopred, časovo sa rozlišujú.

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa v súlade s § 56 ods. 14 postupov účtovania na účtoch časového rozlišovania neúčtuje, ak ide o:

• nevýznamné sumy výnosov a nákladov,
• každoročne sa opakujúce plnenia, napr. náklady na telefónne poplatky, poplatky za odpad, predplatné,

pričom obidve podmienky musia byť splnené súčasne.

Zákon o účtovníctve v § 17 ods. 9 ustanovuje, že informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa, ale sumu na posúdenie významnosti neustanovuje.

Hranica významnosti nie je vymedzená v žiadnom predpise. Hranicu významnosti v hodnotovom vyjadrení musí mať účtovná jednotka stanovenú vo vnútornom predpise konkrétnou sumou alebo charakterom účtovného prípadu v konkrétnych podmienkach.

Je vhodné významnosť vo finančnom vyjadrení stanoviť v nadväznosti na konkrétne účtovné prípady, ktorých sa účtovanie na účtoch časového rozlíšenia nebude týkať.

Podmienka každoročne sa opakujúceho plnenia by mala zabezpečiť, aby v prípadoch, ak sa na účtoch časového rozlíšenia neúčtuje, sa vo výsledku hospodárenia vykázali náklady a výnosy tak, akoby sa vykázali náklady a výnosy časovo rozlíšené.

Poznámka redakcie:
§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

Autor: Ing. Eva Gášpárová