COVID-19 a medzinárodné zdaňovanie

Úvod

Vo všeobecnosti platí, že v súvislosti s uplatňovaním daňového zákonodarstva v oblasti dane z príjmov si štandardne všímame spoločensko-eko­no­mic­ký vývoj a najmä ekonomické aktivity fyzických a právnických osôb, ktoré sú späté s dosahovaním príjmov. Ak následne subsumujeme túto realitu spoločenského života pod ustanovenia daňovoprávnych noriem, je možné konštatovať, že z pohľadu právnoaplikačných a právnorealizačných otázok vystupuje do popredia problematika subjektov daňovej povinnosti, zdaniteľných príjmov, zdroja týchto príjmov, predmetu zdanenia a následne aj otázka určenia výšky daňovej povinnosti skrz určenie základu dane a uplatnenie daňovej sadzby na takto kvantifikovaný predmet zdanenia.

Zásadnou otázkou objavujúcou sa v tejto súvislosti je nepochybne aj určenie štátu príslušného na zdanenie a s tým spojená potreba eliminovať prípady dvojitého zdanenia.

Ak vyššie uvedený náčrt uplatňovania daňových noriem použijeme v súčasnej situácii poznačenej celosvetovou krízou vyvolanou šírením ochorenia COVID-19, potom môžeme o to viac konštatovať, že okolnosti spo­lo­čen­s­ko­-ekonomického vývoja vyvolávajú zásadné otázky nielen v oblasti obchodnoprávnych či pracovnoprávnych vzťa­hov, ale osobitne tiež v oblasti zdaňovania daňou z príjmov, nevynímajúc prípady zdaňovania cezhraničných príj­mov fyzických a právnických osôb.

Dôsledky koronakrízy sa prejavili okrem iného aj v nových formách výkonu pracovných a obchodných aktivít, zmenil sa denný pracovný rytmus zamestnancov a aj zamestnávateľov a obchodné spoločnosti sú nútené objavovať nové spôsoby pokračovania v ich doterajšej podnikateľskej činnosti.

V prostredí medzinárodného zdaňovania, kde kľúčovou otázkou je metodika, resp. kľúč na rozdelenie daňovej právomoci medzi rôzne daňové jurisdikcie, sa preto môžu javiť ako zásadné niektoré otázky týkajúce sa zmenených pracovných a obchodných návykov, ktoré sú štandardne zohľadňované v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia ako rozhodujúce faktory pre určenie štátu zdanenia príjmov.

V tomto príspevku sa zameriame na vybrané daňové inštitúty v oblasti medzinárodného zdaňovania, zadefinujeme ich štandardnú funkcionalitu a zodpovieme aj aktuálne otázky vznikajúce v súvislosti s uplatňovaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v čase koronakrízy. Na tento účel budeme vychádzať z vnútroštátnej právnej úpravy diskutovaných inštitútov, z ich premietnutia v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia a v neposlednom rade tiež z metodiky OECD obsiahnutej predovšetkým v Modelovej zmluve OECD a aktuálne aj vo výkladovom stanovisku Sekretariátu OECD k vybraným dosahom krízy vyvolanej ochorením COVID-19, ktoré bolo publikované dňa 4. 4. 2020 ako aktuálna reakcia na najnovší celosvetový vývoj (ďalej ako „stanovisko OECD“). Praktická relevancia uvedeného stanoviska OECD je posilnená tiež výslovným konštatovaním Ministerstva financií SR na jeho webovom sídle, že so stanoviskom OECD sa stotožňuje a situáciu v oblasti výkladu relevantných pravidiel medzinárodného zdaňovania naďalej monitoruje a analyzuje. Rovnako je tiež ministerstvo pripravené riešiť vznikajúce otázky s inými štátmi aj na bilaterálnej báze.

Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádzame, že účelom tohto článku je poskytnúť výlučne prehľad uplatňovania vybraných inštitútov medzinárodného zdaňovania v čase koronakrízy v kontexte odporúčaní OECD. Obsahom príspevku preto nie sú návody, odporúčania alebo iné usmernenia pre daňového subjekty, ktoré by sa týkali nastavenia alebo uplatňovania pracovnoprávnych, obchodnoprávnych, príp. iných právnych usporiadaní na riešenie koronakrízy – akékoľvek takéto návrhy a rady je potrebné prispôsobiť konkrétnym podmienkam a okolnostiam podnikateľských subjektov, a to pri zohľadnení ich aktuálnej ekonomickej a právnej situácie.

Obsah:

1. Vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vnútroštátneho práva

2. Vznik stálej prevádzkarne v kontexte koronakrízy

Práca z domu

Agentská stála prevádzkareň

Stavebná stála prevádzkareň

3. Daňová rezidencia právnickej osoby v kontexte koronakrízy

4. Daňová rezidencia fyzickej osoby v kontexte koronakrízy

5. Cezhraniční pracovníci v kontexte koronakrízy

Zhrnutie

1. Vzťah zmlúv o ...