Daňová zlodejina – vybrané problémy

Hospodársku prosperitu krajiny je možné v skratke charakterizovať cez tzv. magický štvoruholník, ktorého štyri uhly tvoria ekonomický rast, zamestnanosť, miera inflácie a vyrovnaná platobná bilancia. Fígeľ spočíva v tom, že riadiť ho je náročné, lebo pri každom pohnutí niektorej z vyššie uvedených makro­ekonomických veličín sa pohnú aj ostatné tri, ale nie vždy priamo úmerne rovnakým smerom. Medzi ekonomické nástroje na riadenie hospodárskej politiky (a teda aj ovplyvňovanie vývoja magického štvoruholníka hospodárskej politiky) patria dane. Slovensko patrí aj v roku 2017 medzi dva „cintoríny“ Európy – inovačný a daňový. Inovačne – to znamená, že stále máme primálo patentov, vynálezov, objavov a špičkových technológií s čo najvyššou mierou pridanej hodnoty v tvorivosti na export a predaj do sveta, aby sme sa stali silnou vedomostnou ekonomikou a znalostnou spoločnosťou zaručujúcou trvale udržateľný rozvoj a dlhodobú prosperitu.

Daňovo – to znamená, že patríme spolu s Gréckom na chvost členských krajín Európskej únie v objeme daňových únikov, ktoré sa odvíjajú od obrovskej korupcie (na úrovni takých krajín ako je Uganda alebo Botswana v Afrike), následne od privysokej čiernej ekonomiky (cez 15 percent z HDP ročne) a odhadujú sa v objeme cca 2 miliardy eur (väčšinovo štátne dane, menšinovo miestne dane) ročne.

Cieľom nasledovného príspevku je daňová osveta, úvaha o vybraných problémoch a súvislostiach Slovenska v oblasti daňových únikov a daňových podvodov. Úprimne veríme, že tento príspevok podporí nutnú diskusiu expertov i štúdium ďalších záujemcov na efektívne vytesnenie daňových únikov v krajine na spoločensky únosnú mieru a ekonomicky prijateľnú (zanedbateľnú) hranicu.

Rozdiel medzi daňovým únikom a daňovým podvodom

Existuje viac druhov definícií termínov daňový únik a daňový podvod. Pre účel pochopenia podstaty tejto úvahy stačí vedieť, že daňový únik je zvyčajne oblasť, do ktorej sa daňový podvod predovšetkým koncentruje. Celosvetovo je známe, že najviac daňových únikov je v oblastiach obchodu, služieb, stavebníctva, činnosti podsvetia. Daňový podvod je spôsob techniky, ako konkrétne daňový únik na nelegálnom princípe (porušenie zákona) spôsobiť. Napríklad na daniach z príjmov sa daňové podvody dejú cez zatajovanie tržieb alebo nadhodnocovanie daňových výdavkov. Pri dani z pridanej hodnoty sa realizujú tzv. karuselové (kruhové, reťazové) podvody cez podvodné vykazovanie neuskutočneného plnenia a nezákonné odčerpávanie nadmerných odpočtov.

Veľmi často je zbytočne a kontraproduktívne skutočná daňová zlodejina opradená rôznymi mýtami, fámami a dezinformáciami, ktorých dôvodom je neznalosť skutočného problému alebo snaha o odvádzanie pozornosti od najväčších „ukradnutých daní“ k tým najmenším (a ekonomicky zanedbateľným i spoločensky menej významným), alebo fabulácia podstaty vecí z iných dôvodov. O daňovom úniku a daňovom podvode máme po štvrťstoročí na Slovensku konečne aj prvé učebnice od slovenských autorov Stieranka a kol.: Daňové úniky a daňová kriminalita (2016), Šimonová: Daňové úniky v Slovenskej republike (2017) a Šamko: Daňové podvodné konania a ich dokazovanie (2015).

Štát prichádza na daňových únikoch ročne o stovky miliónov eur. Najviac peňazí mu uteká pri dani z pridanej hodnoty (DPH), z ktorej si sólo zlodeji i celé mafiánske skupiny dokážu ulievať obrovské sumy. Ak by sa tomu podarilo zabrániť, štát by mal viac peňazí na služby občanom, prípadne priestor na znižovanie daňových sadzieb. Sťažiť život podvodníkom žijúcim na úkor štátneho rozpočtu na základe systémovo-procesného prístupu má aj Akčný plán boja proti daňovým podvodom, pre ktorého vznik bola inšpiráciou najmä dovtedy najlepšia európska metodika zameraná na boj proti daňovo škodlivým praktikám.

Akčný plán boja proti daňovým podvodom

Akčný plán boja proti ...