Daňové raje a viac ako 4 000 slovenských firiem v nich

Optimálne zdaňovanie z pohľadu daňového subjektu predpokladá očakávanie smerujúce k daňovej istote z toho, že daňový systém bude jednoduchý a zrozumiteľný, daňové sadzby nízke, zákony k daniam stabilné, bez častých zmien a dokonalé daňové služby. Ak sa tak v praxi nedeje, mnohé daňové subjekty neváhajú migrovať do zahraničného exilu, do niektorého z početných daňovo zvýhodnených teritórií sveta. Daňové zvýhodnenie spočíva v tom, že sa tam neplatia žiadne dane alebo len veľmi nízke dane. Navyše funguje diskrétna možnosť utajenia skutočných vlastníkov firiem, čo je pre daňové subjekty vysoko motivačné. Cieľom nasledovnej úvahy je pomenovať vybrané problémy daňových rajov z pohľadu najžiadanejších praktických informácií pre daňové subjekty zo Slovenska.

Daňový raj – pojem a význam

Daňový raj – offshore = je termín, ktorý stále častejšie vyhľadávajú na internete aj podnikateľské subjekty zo Slovenskej republiky. Ak navštívime niektorý z vyhľadávačov, tak existuje veľký rozdiel medzi počtom titulov vyhľadaných pod slovenským názvom „daňový raj“ (len cca 150-tisíc hypertextových odkazov) a výrazom synonyma v angličtine, kde pri zadaní „offshore“ ponúkla informačná diaľnica google.sk až 194 miliónov hypertextových odkazov.

Daňový raj je názvoslovie, ktoré sa odvíja od anglických originálov tax haven (daňový prístav, daňové útočisko) a offshore (mimo pevniny) a týmto výrazom sa označuje daňovo zvýhodnené územie z rôznych dôvodov. Napríklad sa v jeho jurisdikcii neplatia žiadne dane alebo len veľmi nízke dane. Predmetný termín označuje najmä krajiny, v ktorých sú mimoriadne zvýhodnené zahraničné firmy. Zisky zahraničného podniku (tzv. offshore spoločnosti) sú zdanené len zanedbateľne, dividendy takého podniku vôbec.

Firmy s vedením etablovaným mimo danú krajinu zvyčajne nie sú zdanené vôbec, sú od dane z príjmov oslobodené a získavajú tak ďalšie daňové výhody. Napríklad oslobodenie od cla pri dovoze hmotného či nehmotného majetku väčšinou nutného pre podnikateľskú prevádzkareň (automobily, kancelárska technika a zariadenie). Tieto firmy musia dodržať určité podmienky: činnosť spoločností musí byť obmedzená na podnikateľské aktivity mimo danú krajinu, držitelia kapitálových podielov musia byť cudzinci a firma nesmie získavať financie z tuzemských zdrojov. Cieľom krajín so statusom offshore je prilákať zahraničný kapitál a vytvoriť z príslušnej krajiny významné finančné a hospodárske centrum. Cieľom daňových subjektov tvoriacich offshore companies je logicky diametrálne iný, t. j. optimalizovať vlastné financie (osobné u občanov, podnikateľské u firiem a podnikateľov) cez maximálnu úsporu a minimalizáciu daňových povinností. V prípade daňových rajov ide väčšinou o krajiny s malou rozlohou, ostrovného typu, nízkym počtom obyvateľov, ktoré však vykazujú vysoké ekonomické výkony.

Počet založených spoločností v niektorých daňových rajoch dokonca prevyšuje počet obyvateľov. Ročne sa zakladá na celom svete niekoľko desiatok tisíc offshore spoločností.

Offshore spoločnosti sú právnické osoby (obdoba našich eseročiek alebo akcioviek) registrované v krajinách, ktoré týmto spoločnostiam umožňujú priaznivý daňový režim.

Najčastejšie využívanou formou offshore spoločností je International Business Company (IBC). Offshore spoločnosti sú často využívané v oblasti medzinárodného obchodu, pri poskytovaní poradenských služieb, elektronických služieb, reklamného servisu, v sprostredkovacích službách atď. Naopak, tieto spoločnosti nemožno využiť na tuzemský maloobchod a remeselnú výrobu.

Medzi najčastejšie využívané offshore lokality patria: v Európe – Monako (obľúbená destinácia aj mnohých najbohatších profesionálnych športovcov zo SR – napr. tenisti, cyklisti), Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Írsko, ostrovy Cyprus, Man, Guernsey, Madeira. V oblasti Afriky napríklad Libéria, v oblasti Ázie napríklad Hongkong a Seychely. V oblasti Ameriky ...