Daňové spory – rady a prevencia

Zdaňovanie na celom svete sa realizuje za účasti minimálne dvoch až troch strán, lebo je to interaktívne konanie medzi správcom dane a daňovým subjektom, často aj za asistencie či zastupovania daňovým poradcom (ak sa daňový subjekt rozhodne využívať jeho služby k meritu veci). Objektívne (napr. zložitosť daňového práva, daňové úniky) i subjektívne (napr. nerovnaký názor, opačný postoj i pohľad na vec) dôvody spôsobujú pri správe daní aj rôzne antagonistické a rozporuplné situácie, kde daniari (správcovia dane) a daňovníci (daňové subjekty) nemajú rovnaký názor. Následne z týchto nesúhlasných postojov a stanovísk vznikajú daňové konflikty i daňové spory. Cieľom tohto príspevku je pomenovať niektoré vybrané problémy práve z tejto oblasti.

1. Daňová interpretácia – nerovnaké názory

Daňový proces je náročný na znalosti i emócie, lebo daň je ekonomická kategória síce často nespravodlivá, ale zo zákona vynútiteľná, systematická a pravidelne opakujúca sa povinná platba pre daňových poplatníkov v podobe občanov, podnikateľov, firiem, podnikov, organizácií a ostatných fyzických a právnických osôb.

Rôzny výklad nie vždy práve najlepšie sformulovaného daňového zákona, vývoj daňovo-hospodárskej praxe i úzke miesta v rôznych situáciách správy daní kladú často veľké nároky nielen na odbornú zdatnosť (z účtovníctva, finančnej analýzy, daňového práva, ekonomiky), ale aj na psychickú zdatnosť subjektov dane, správcov dane i daňových poradcov.

Jadrom východiska pre názorovú zhodu (kompromis, konsenzus) alebo nesúhlas a oponentúru sú daňové informácie. Ich aplikácia môže byť objektívna i subjektívna.

Objektívne daňové informácie sú garantované vedeckým zdaňovaním a expertnými názormi rešpektovaných a uznávaných prirodzených autorít na báze seriózneho výskumu a nespochybniteľných analýz. Naproti tomu subjektívne informácie predstavujú opak. Často ich nositeľmi sú najmä formálne (napríklad politické) rozhodnutia závislých straníkov z radov neodborníkov operujúcich v kolorite účelových, tendenčných a inak subjektívnych analýz, kde výsledok je dopredu nadiktovaný a namiesto hlbokého ekonomického pragmatizmu slúži len na plytký partajnícky populizmus k ohlupovaniu voličov cez vytváranie nekorektnej daňovej ilúzie. Je to tak na celom svete.

2. Daňový spor – pojem a význam

V prípade nesúhlasného názoru na niektorý daňový problém alebo úkon v daňovom procese a konaní v oblasti správy daní vzniká nesúhlasná situácia, z nej zvyčajne rozpor a následne konflikt, ktorý v prípade kulminácie a nevyriešenia prerastá do daňového sporu.

Pojem: Termín SPOR – znamená podľa Slovníka cudzích slov označenie pre nesúhlas, nedohodu, rozpor, nezhodu, škriepku, zrážku, konflikt a zvadu. Poznáme rôzne typy sporov, najčastejšie partnerské spory, pracovné spory, spory medzi rodičmi, spory medzi rodičmi a deťmi, medzigeneračné spory atď.

Daňový spor – je nerovnaký názor zúčastnených strán na nejaký problém, ktorý sa nepodarilo vyriešiť dohodou a kompromisom, pričom spor v oblasti daňového konania (správy daní) naďalej trvá a nedošlo k odstráneniu rozporov ani po úsilí o zmierovacie konanie protichodných názorov a snaha o odstránenie rozdielností a nezrovnalostí (negociácia, facilitácia, mediácia) nebola úspešná.

Význam: Prínosy a produktívne efekty z daňových sporov sú predovšetkým v kombinácii objektívnej a subjektívnej povahy. Objektívne napríklad v tom, že daňové spory pomáhajú aj odhaľovať a identifikovať slabé stránky daňového procesu i legislatívne diery (právne nihilizmy) a medzery daňových zákonov.

Subjektívne napríklad v tom, že keď daňový subjekt nesúhlasí s názorom i záverom daňovej kontroly a vyhrá daňový spor (či už pri odvolaní, alebo žalobou na súde), tak nemusí platiť dorub dane, t. j. ochráni svoju peňaženku a vlastné finančné zdroje z nej môže použiť na iný účel (charakteru osobnej spotreby alebo biznisu).

Desatoro pri daňových sporoch

1. ANALÝZA: Oplatí sa dôsledne analyzovať daňový spor, silné a slabé stránky, spornú sumu dane a zváženie šancí v rámci vyhliadky na úspech alebo neúspech pre každú z konfliktných strán.
2. ČAS: V krátkodobom horizonte (daňová bitka) môže vyhrať daňový spor daňový subjekt, v dlhodobom (daňová vojna) však v drvivej prevahe vyhráva správca dane (lebo zákon o správe daní mu nadelil veľmi silný donucovací arzenál).
3. KVALIFIKOVANÁ KOMUNIKÁCIA: Presne dodržovať právne správnu rétoriku a dôslednú daňovú komunikáciu podľa litery aktuálne platného (pozor na novelizácie zákonov a ich účinnosti) práva.
4. SILA ARGUMENTOV: Žiada sa profesionálny a sofistikovaný prístup – t. j. dôsledné znalosti, ako postupovať pri daňových sporoch podľa jednotlivých úrovní (nedorozumenie, konflikt, odvolanie, žaloba).
5. ZNALOSŤ PROCESU: Aplikovať striktne presný proces v daňovom konaní pri daňovej obhajobe. Pripraviť si alternatívy a scenáre pre prípad výskytu dôkaznej núdze.
6. DAŇOVÉ ZÁSADY: Ak nie je možné využiť priamy paragraf daňového poriadku pre účel riešenia daňového sporu, treba ho odvodiť nepriamo od niektorej z daňových zásad (§ 3 zákona č. 563/2009 Z. z.).
7. SKÚSENOSTI: Vhodnejšie, ako riešiť daňové spory vo vlastnej réžii, je oprieť sa o služby skúsených a dlhoročne ostrieľaných daňových odborníkov.
8. KOORDINÁCIA a priori: Vždy sa usilovať daňový spor urovnať hladko. Preferovať radšej soft metódy (napr.: dôvodenie, mediačné praktiky) ako hard metódy (sankcionovanie v rámci najvyššej možnej penalizácie...).
9. DAŇOVÉ JUDIKÁTY: Využívať maximálne súdne rozhodnutia vo veciach daní (tzv. daňové judikáty) je náročné nielen v ich vyhľadaní, ale aj v spôsobilosti vedieť ich prečítať a rozumieť podstate (tzv. petit).
10. POSTOJ: Naučiť sa produktívnemu postoju pri daňových sporoch, t. j. vždy je takéto zložité konanie ziskom, aj keby sme zdanlivo prehrali. Profitom a benefitom je vtedy, ak nezabudneme diagnostikovať a vyhrať poučenie z daňového sporu do budúcnosti. Lebo z chyby sa múdry poučí a už ju nezopakuje, ale hlúpy sa nepoučí a chybu zopakuje.

3. Informačné zdroje dostupné v SR – niektoré východiská

Medzi účinné východiská daňovej prevencie určite patria aj kvalifikované vedomosti k znalostiam možností, ako sa vedieť obhájiť a obrániť v prípade duelu so správcom dane (daňovým úradom) nielen pri daňovej kontrole, ale aj pri niektorých iných úkonoch daňového procesu (napr. daňová exekúcia). Ak nastane daňový spor, hlavné možnosti, odkiaľ čerpať kvalifikované informácie a aktuálne dáta k jeho riešeniu, poskytujú nasledovné úrovne:

I. UNIVERZÁLNE: svojpomoc vo vlastnej réžii (interne) zadarmo alebo cudzia pomoc (externí odborníci) na komerčnom princípe, servis daňových a finančných poradcov, internetová poradňa (špecializované portály), odborné knihy a časopisy (napr. Justičná revue, Daňový špeciál atď.), vybrané ustanovenia daňových zákonov (napr. § 24 Dokazovanie alebo § 45 Práva a povinnosti pri daňovej kontrole – v daňovom poriadku), iné vzdelávacie a znalostné zdroje (napr. školenia, semináre, kurzy atď.).

II. ŠPECIÁLNE:

• webové stránky: www.iura.sk. www.judikaty/info.sk (vyše 300-tisíc rozsudkov SR, ČR a EÚ – z ktorých si treba vyselektovať daňové), www.old.justice.sk, www.porada.sk, www.cus.sk, www.danovecentrum.sk, www.danepravo.cz, www.ksb.cz, www.danarionline.cz, www.ginallrobinson.eu, www.skdp.sk, https://e-justice.europa.eu atď.,
• knihy: Judikatúra vo veciach daňového práva (2013, autori: Rumana, Hirková) v SR alebo Daňová judikatúra (I. – IV.) – vybraná rozhodnutí českých soudů ve věcech daňových v ČR.

III. KĽÚČOVÉ SLOVÁ do vyhľadávačov na internete: daňové spory, daňová judikatúra, daňová polemika, daňové dokazovanie, dôkazná núdza v daňovom konaní, daňová prevencia z poučenia z daňových konfliktov a sporov, daňová obhajoba, súdne rozhodnutia vo veciach daní, daňové judikáty, daňová obhajoba a daňová obrana, nesúhlasné stanovisko pri daňovej kontrole, daňová kontrola a rozpory, dôkazné bremeno zdaňovania.

4. Daňový proces – zásady daňového konania

Ak budete hľadať v daňovom konaní v zákone č. 563/2009 Z. z. priamo niektorý paragraf nazvaný ako daňová obrana alebo daňová obhajoba, tak neuspejete. A predsa v tejto norme takéto východiská existujú (napríklad niektoré práva pri daňovej kontrole, niektoré zásady daňového konania atď.).

Deficit priamej obrany v zákone, vtip a dôvtip

Na daňovú obranu i obhajobu sa dá nazerať v širšom slova zmysle i užšom slova zmysle. V prípade optiky v užšom slova zmysle rozlišujme, či si dokážeme pomôcť svojpomocne (interne) a poradiť si sami alebo na to potrebujeme externú podporu (napr. poradcov z vonkajšieho prostredia).

Ak sa rozhodnete využiť právnu pomoc, je vhodné obracať sa nie na univerzálnych advokátov, ale na špecialistov zaoberajúcich sa najmä kauzami charakteru daňovej obhajoby s hustou praxou a dobrými referenciami. Ak sa nechcete oprieť o pomoc právnikov, advokátov, daňových alebo iných poradcov, je vhodné zapamätať si, že základom daňovej obrany v slovenskom trhovom prostredí sú najmä tri osvedčené východiská:

1. znalosť Ústavy SR,
2. vybrané vedomosti z daní (procesné = daňového poriadku, hmotnoprávne = konkrétnych daňových zákonov týkajúcich sa tej-ktorej riešenej dane – napr. zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty atď.),
3. zdravý sedliacky rozum, logické myslenie + „daňová murphystika“ – (dô)vtip lekcií z praxe.

Zákon sa nezaoberá maličkosťami

Základné zásady vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy SR a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva SR a krajín Európskej únie (EÚ). Je vhodné podčiarknuť, že zásady sú vždy formulované len všeobecne v záujme čo najširšej využiteľnosti (toho, čo bolo kodifikované), preto ich odporúčam daňovým subjektom dôsledne naštudovať, lebo pri daňovej obhajobe a daňovej obrane sa odvodením z nich dajú rozvíjať, dopĺňať a hľadať mnohé dôkazy a postupy daňových subjektov v prípade potreby ich individuálnej daňovej obrany. Okrem toho sa oplatí pamätať aj na starorímske právne pravidlo, ktoré vždy pri konštrukcii zákonov využívalo princíp de minimis non curat lex (zákon sa nezaoberá maličkosťami) potvrdzujúci, že zákon má byť stručný a jasný – pričom sa má dotýkať najmä základu (fundamentu, podstaty) riešeného problému, ale nie detailne a bezo zbytku kodifikovať všetky možné alternatívy. Tento moment sa často podceňuje v tom zmysle, že sa výklad uvedených „zásad“ zužuje len na text, ktorý je v nich deklarovaný v tom najužšom slova zmysle, čo považujem za chybové a kontraproduktívne.

Zásady daňového konania

Nebojte sa použiť princíp „v pochybnosti v prospech“

Najlepším východiskom daňovej obrany je priebežná daňová prevencia, ktorú odporúčame čitateľom nepodceňovať. Jadrom daňovej obhajoby sú odborné znalosti a rutinné skúsenosti.

Ak cítite nesystémové prvky a neštandardný prístup v konaní daňového úradu alebo jednoducho nesúhlasíte s výrokom záverov daňovej kontroly, je múdre brániť sa.

Najmä ak ide o polemické konanie, kde daňový úrad zjavne koná nie na základe objektívne a dôsledne preukázanej reality, ale len na základe subjektívnej domnienky (napr. pocitu, názoru alebo zvyku) – nebojte sa podčiarknuť a pripomenúť aj svoje práva, nielen povinnosti.

Hoci privátne právo (podnikateľ, firma, občan) dovoľuje aplikovať osvedčený právny princíp „in dubio pro reo“ – v pochybnosti v prospech, štátne právo (úradnícky postup aj v daňových zákonoch) vychádza len z princípu „dura lex, sed lex“ (tvrdý zákon, ale zákon).

Úrad (ani daňový) ako štátny orgán princíp privátneho práva (v pochybnosti v prospech) aplikovať vo svojom konaní nesmie, ale musí konať len na základe zákona a dôsledne preskúmaného skutkového stavu a príčinných súvislostí. Súdne rozhodnutia vo veciach daní (t. j. daňové judikáty) aj v SR za roky 1990 – 2013 sa počítajú na stovky. Podstatou je, že daňové úrady ich musia rešpektovať (podobne ako nálezy Ústavného súdu).

Dôležitá je objektivizácia v postoji a prístupe k rodiacim sa daňovým nedorozumeniam prerastajúcim do daňových sporov. To znamená produktívna je predovšetkým snaha viesť koordinačný, nie konfrontačný dialóg.

5. Daňová obhajoba (obrana) – Ústava SR a daňový poriadok

K daňovej obrane i obhajobe v sporných daňových záležitostiach v konaní daňového subjektu (podnikateľa) voči daňovému úradu (správcovi dane) je vhodné využívať najmä dve právne normy: Ústavu SR (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení doplnkov. Platí euroharmonizácia, t. j. od roku 2004 po vstupe SR do EÚ doterajšia dikcia Ústavy nadobudla určitý eurorozmer.

Ústava SR – vybrané ustanovenia využiteľné pri daňovej obhajobe

Základom právneho systému aj v rámci daňového práva na Slovensku je Ústava SR. Táto pre účel daňovej obrany a daňovej obhajoby ponúka najmä tieto ustanovenia využiteľné aj pri daňovej obrane a obhajobe práv daňového subjektu:

Čl. 1 – SR je právny štát, uznáva a dodržiava všetky pravidlá medzinárodného práva.

Čl. 2 – Štátne orgány (t. j. vrátane daňových úradov) môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (t. j. subjektívne výklady a dohady a interpretačné konštrukcie niektorých daňových úradníkov nad rámec práva nie sú prípustné!). Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Čl. 7 ods. 2 – Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Čl. 12 – Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné... Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Čl. 13 – Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Čl. 19 – Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Čl. 20 – Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Čl. 24 – Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie (použiť, ak by boli zo strany daňového úradu výhrady k správaniu sa daňového subjektu pri daňovom konaní).

Čl. 26 – Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (použiť – ak daňový úrad nechce dať daňovému subjektu základné informácie k plateniu daní). Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl. 30 – Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo (t. j. cez daňový styk a daňové konanie aj na správe verejných financií) alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (ak sa daňový subjekt chce nechať pri daňovom styku zastúpiť).

Aktívne paragrafy daňového poriadku k daňovej obrane

Keďže citovaný zákon o správe daní je zložitý, dlhý a náročný na pochopenie i interpretáciu, máme za to, že tento náš súhrn – t. j. akúsi pracovnú pomôcku – daňové subjekty radi privítajú. Za kľúčové považujeme a priori nasledovné ustanovenia:

• základné zásady daňového konania (najmä ods. 1),
• inštitút súdneho znalca,
• svedkovia (možnosť ich navrhovať ako dôkaz a oni musia prísť),
• zastupovanie (dať sa zastúpiť zdatným profesionálom, ktorý sa daňového úradu nezľakne),
• daňová kontrola, najmä práva kontrolovaného daňového subjektu,
• náležitosti protokolu o kontrole (pri obrane vsadenej na formalizačné nedostatky je to využiteľné daňovým subjektom),
• doručovanie (čo do vlastných rúk, čo nie, ako sa doručuje v SR a ako do cudziny),
• začatie konania,
• nazeranie do spisov,
• daňové tajomstvo (čo ním je a čo už nie),
• kto sprístupňuje daňové tajomstvo,
• poskytovanie údajov (kompetencie a dokedy musí daňový úrad oznámiť určité veci daňovému subjektu),
• vylúčenie zamestnancov správcu dane,
• zastavenie daňového konania,
• predbežná otázka,
• náklady daňového konania (kto ich znáša: citlivý senzor a dobre využiteľný pre daňový subjekt pri návrhu doplňujúcich a nových dôkazov),
• dokazovanie (daňový úrad musí daňovému subjektu dokazovať aj doručenia písomností),
• záväzné stanovisko (je to novinka: § 53c začne platiť až od septembra 2014),
• náležitosti rozhodnutia (napríklad, ak ho nepodpíše kompetentný zástupca daňového úradu, tak je neplatné, aj keby znelo na milióny dorubu dane),
• registračná a oznamovacia povinnosť, najmä ochrana proti podvodom: „na žiadosť daňového subjektu musí daňový úrad oznámiť, či firma XY (iný daňový subjekt) je registrovaná ako platiteľ dane“,
• pozastavenie činnosti; prípadné škody a straty znáša z pozastavenia činnosti daňový subjekt; t. j. dobre vedieť a pamätať na prevenciu,
• zánik práva vyrubiť daň,
• odvolanie a mimoriadne opravné prostriedky,
• odklad platenia dane,
• daňový preplatok: ak ho zapríčinil daňový úrad, musí ho vrátiť daňovému subjektu aj s úrokom,
• odpustenie daňového nedoplatku,
• premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok (po 6, 20 a 30 rokoch),
• daňové exekučné konanie (dôležité je to, ak daňový subjekt daňový spor prehral a nechce, resp. nemá čím platiť),
• špeciálne prípady konkurzu,
• úľavy a odpustenie daňových pohľadávok v kompetencii vybraných úrovní (Ministerstva financií SR a Finančného riaditeľstva SR, DÚ).

6. Daňové judikáty – zdroje poučenia k daňovej prevencii

Večným antagonizmom, t. j. rozporom evokujúcim stále búrlivú polemiku v palete názorov na kvalitu daní v každom štáte je fakt, že čím je daňový systém efektívnejší, tým je menej spravodlivý a naopak (t. j. čím je spravodlivejší, tým je menej efektívny)!

Logickým cieľom každého podnikateľa nielen na Slovensku je zaplatiť štátu minimálne dane a maximalizovať svoj profit i benefit. Kľúčovým posolstvom pre formovanie správneho daňovo-právneho povedomia na systémovom princípe by – podľa mojich skúseností – mala zostať predstava, že racionálne, eticky i pragmaticky konajúci podnikateľ (daňový subjekt) nie je ten, kto nezaplatí žiadne dane, ale vždy ten, kto ich dokáže nezaplatiť viac, ako je nutné.

• Daňové spory
  Zadarmo – na úrovni odvolania (do 15 dní cestou DÚ na jeho najbližší nadriadený orgán), platí odkladný účinok do skončenia odvolacieho konania. Za peniaze – podmienkou podané a prehraté odvolanie, cestou žaloby na súd.
  V minulosti (90. roky) rozhodoval daňové spory Najvyšší súd SR, v súčasnosti rozhodujú krajské súdy.
• Daňové judikáty a súdy
  Daňové judikáty sú rozhodnutia súdov vo veciach daní. V súčasnosti oproti minulosti ich už je dosť (splnená kvantita), ale zjavná je ich rozdielna kvalita. Sila súdov je predovšetkým v procesnom konaní, slabšie je to „v hmote“ a špecialitách ekonomického fundamentu. Rezervy sú v znalosti daňového práva a poznatkov z eurojudikátov daní.
  Chýba špeciálna forma finančného súdu alebo daňovo-účtovného súdneho dvora (špeciálnych zmiešaných senátov z právnikov, daňových poradcov, audítorov a súdnych znalcov z ekonomiky). Na Slovensku táto myšlienka rezonuje už dlho, ale k realizácii nedošlo. Aj v roku 2013 boli predstavené úvahy vlády s ambíciou do budúcnosti zriadiť takúto inštitúciu.

Daňová judikatúra – prameň práva

Ústava ako najvyššia právna norma v štáte sa často nazýva aj matka všetkých zákonov, pričom sa opiera o niekoľko ústavných pilierov. Jedným z týchto ústavných princípov je ten, že Slovenská republika je právny štát. A to znamená aj fakt, že k základným princípom právneho štátu patrí právna istota, ako aj predvídateľnosť rozhodnutí súdov. Obsahom právnej istoty je aj zákaz tzv. právnej retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia práva. Keďže teória a prax v pragmatickom živote fungujú v kombinácii, je potrebné kvalitnú teóriu (daňové právo) nielen správne precizovať, ale aj využívať z nej relevantné rozhodnutia súdov vo veciach daní (tzv. daňové judikáty) v aplikačnej daňovo-hospodárskej (podnikateľskej) praxi.

V rámci súdnictva EÚ sa daňová problematika rozhoduje na rôznej úrovni – európskej alebo národnej. V rámci SR sú ako základné orgány na riešenie daňových žalôb vecne príslušné krajské súdy a Najvyšší súd. Rozhodnutia súdov vo veciach daní (t. j. daňové judikáty) sú uvádzané ako jeden z dôležitých zdrojov aplikácie práva. V kontexte i z hľadiska daňových sporov je nutné rozlišovať medzi daňovým judikátom a daňovým precendensom.

V praxi sú väčšinové rozhodnutia krajského alebo Najvyššieho súdu, výnimočne Ústavného súdu. V prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (ak daňový spor trvá a kapacitne boli vyčerpané žaloby na nižšom leveli súdov a stále dôvodí daňový subjekt, že bol nespravodlivo odsúdený a ukrátený na svojich právach) je možné využiť aj nadnárodné súdne inštancie (napr. Európsky súdny dvor).

V princípe platí, že judikát je každé rozhodnutie súdu. Precedens je také rozhodnutie súdu, ktoré rieši nejakú novú situáciu, a potom sa stáva súčasťou všeobecne záväzných právnych predpisov. Na Slovensku v súčasnosti aktuálne platí stav, kde súdne rozhodnutia nenadobúdajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu.

V praktickej rozhodovacej činnosti súdy prihliadajú na výsledky už existujúcich rozhodnutí. Tieto takto de facto tvoria východiskovú bázu (základňu) pre tvorbu názorov na budúce právne rozhodnutia súdov (tzv. predvídateľnosť). Judikáty sú takto vlastne prameňmi práva.

Vybrané príklady z praxe

Daňové judikáty sú zvyčajne niekoľkostranové dokumenty, ktorých čítanie je únavné a v reálnej praxi robí problémy často aj právnikom, nielen ostatným ľuďom bez právnického vzdelania. Pointa (jadro veci) spočíva v tzv. petite. Ale ten objaviť v texte (odhaliť, identifikovať a pochopiť) nie je vôbec ľahké. Z ponuky stoviek daňových judikátov sme pripravili len štyri zjednodušenia, t. j. čiastkové výpisy z podstaty súdnych rozhodnutí vo veciach daní.

Zhrnutie

Daňové spory vznikajú najčastejšie pri daňovej kontrole. Ak daňový subjekt nesúhlasí s kontrolným záverom správcu dane, môže podať odvolanie v zmysle ustanovenia § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Ak je v odvolaní neúspešný a chce žalovať poškodenie ukrátenia na vlastných právach v danej veci, môže tak učiniť podľa ustanovenia § 247 Občianskeho súdneho poriadku. Efektívnych daňových pomôcok na predchádzanie daňovým sporom je niekoľko (viac pozri Desatoro pri daňových sporoch – na inom mieste tohto článku), ale najúčinnejšou je databáza daňových judikátov a schopnosť z nich vybrať tie, ktoré sa zaoberajú práve meritom sporu a problému a poučiť sa z nich.

V daňovej praxi Slovenska sa počas rokov 1990 – 2014 sformovali už dostatočné skúsenosti efektívneho know-how na riešenie daňových sporov. Existujú k tomu nielen niektoré špecializované odborné portály na webe (nete, internete), ale aj niekoľko učebníc v slovenskom i českom jazyku. Po vstupe SR do EÚ (v máji 2004) je príležitosťou pre skvalitňovanie potenciálu na riešenie daňových sporov aj databáza zahraničných skúseností z riešenia daňových sporov (t. j. daňových eurojudikátov), ktoré sú tiež produktívnou inšpiráciou pre skvalitňovanie daňovej obhajoby v SR.

Daňové spory majú objektívno-subjektívnu povahu a pozitívne i negatívne konzekvencie. Z prínosov pre aplikáciu daňovej praxe dominuje poučenie pre daňový subjekt i inšpirácia pre precizovanie daňového procesu i objektivizáciu a zdokonaľovanie daňového práva. Aj v prípade daňových sporov platí, že lepšie (lacnejšie, ľahšie), ako ich riešiť v terapii – je predchádzať im v prevencii.

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.