5. Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť

Otázka č. 20:

Zamestnanec bol zamestnaný u zamestnávateľa na dobu určitú od 1. 1. 2014 do 31. 3. 2014 na pracovnej pozícii, na ktorej vykonával obchodné činnosti (zastupoval zamestnankyňu, ktorá čerpala rodičovskú dovolenku). Dňa 1. 4. 2014 ho ten istý zamestnávateľ prijal do pracovného pomeru na dobu neurčitú, na pozíciu vedúceho obchodného oddelenia. Zamestnanec dovŕši v roku 2014 vek 24 rokov. V prípade, že bude pracovať u tohto zamestnávateľa do 31. 12. 2014, vznikne mu nárok na výmeru dovolenky v rozsahu 4 týždňov?

Áno, tomuto zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku v rozsahu 4 týždňov (20 dní), pretože za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa podľa § 110 ods. 2 ZP považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Otázka č. 21:

Zamestnanec mal uzatvorený pracovný pomer od 1. 9. 2012, ktorý bol ukončený dohodou na žiadosť zamestnanca dňa 28. 2. 2014. Od 7. 12. 2013 do 25. 2. 2014 bol zamestnanec práceneschopný. Má tento zamestnanec nárok na preplatenie pomernej časti dovolenky za rok 2014?

Zamestnanec z dôvodu práceneschopnosti neodpracoval 60 dní v roku 2014, nevznikol mu nárok na pomernú časť dovolenky za rok 2014, nepatrí mu dovolenka ani v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok, pretože neodpracoval potrebných 21 dní. Podmienku odpracovania 60 dní za kalendárny rok musí zamestnanec na účely dovolenky splniť v každom kalendárnom roku.

Otázka č. 22:

Výsledné hodnoty nároku na dovolenku, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru v roku, sa zaokrúhľujú matematicky na poldeň. Z akého ustanovenia toto zaokrúhľovanie vyplýva?

Zákonník práce neustanovuje spôsob zaokrúhľovania počtu dní pri určení nároku na dovolenku zamestnanca, preto vychádzame z pravidiel pre matematické zaokrúhľovanie.

Podľa § 105 ZP zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Keďže pri určení 1/12, resp. viacerých dvanástin vznikajú aj poldňové nároky, tak sa podľa výkladov k ustanoveniam Zákonníka práce zaokrúhľujú matematicky, čiže na poldeň v prospech zamestnanca (ide o výklady z dávnejších rokov, je nedostatkom, že k aktuálnemu zneniu Zákonníka práce tento výklad absentuje). Výsledné hodnoty nároku na dovolenku na poldeň sa v závislosti od odpracovaných dní v roku zaokrúhľujú:

• do hodnoty 0,25 smerom dole (0 dní dovolenky),
• nad 0,25 smerom hore (0,5 dňa dovolenky),
• do 0,75 smerom dole (0,5 dňa dovolenky),
• nad 0,75 smerom hore (1 deň dovolenky).