6. Dovolenka za odpracované dni, 7. Dodatková dovolenka

Otázka č. 23:

Aká je maximálna výmera dovolenky za odpracované dni?

Nárok na dovolenku za odpracované dni vzniká po odpracovaní minimálne 21 pracovných dní a maximálne 59 pracovných dní. Dovolenka za odpracované dni môže predstavovať maximálne dve dvanástiny, a to po odpracovaní 42 pracovných dní (2 x 21 pracovných dní).

Otázka č. 24:

Zamestnancovi, ktorý má celoročný nárok na dovolenku 25 dní, vznikol pracovný pomer 1. 1. 2014. V skúšobnej dobe s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer. Počas skúšobnej doby odpracoval 41 pracovných dní. Aký nárok na dovolenku zamestnancovi vznikol?

V tomto prípade bude zamestnancovi patriť nárok na dovolenku za 41 odpracovaných dní iba v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky (za kalendárny rok, za každých 21 pracovných dní jedna dvanástina dovolenky).

25 : 12 = 2,08 dňa, po zaokrúhlení sú to 2 dnidovolenky.

Otázka č. 25:

Zamestnanec, ktorý pracuje pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, požiadal zamestnávateľa o preplatenie náhrady mzdy za dodatkovú dovolenku, ktorú nevyčerpal. Môže mu ju zamestnávateľ preplatiť?

Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku zamestnávateľ nemôže podľa § 107 ZP poskytnúť náhradu mzdy. Dodatkovú dovolenku si musí zamestnanec vyčerpať, a to prednostne. Zamestnanec ju čerpá pred čerpaním dovolenky za kalendárny rok a pred čerpaním dovolenky za odpracované dni. Ak by došlo k poskytnutiu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, bol by daný zákonný dôvod pre bezdôvodné obohatenie, ktoré by si bolo možné nárokovať v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote.

Otázka č. 26:

Ktorým zamestnancom vzniká nárok na dodatkovú dovolenku a v akom rozsahu?

Nárok na dodatkovú dovolenku má zamestnanec, ktorý:

• pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
• vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.

Takýto zamestnanec má podľa § 106 ods. 1 ZP nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa § 106 ods. 2 ZP považuje zamestnanec, ktorý

a) trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),

b) je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,

c) je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,

d) pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,

e) pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,

f) vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,

g) pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.