4. Skladovacie služby verzus prenájom priestorov

Zmluvou o skladovaní (§ 527 a nasl. Obchodného zákonníka) sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

Podstatou skladovacích služieb je prevzatie zodpovednosti za starostlivosť o tovar počnúc jeho prijatím do skladu (vykládkou), následnou manipuláciou (prekládkou) až po jeho výdaj zo skladu vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe. Všetky tieto činnosti tvoria skladovacie služby a viažu sa na skladovaný tovar a nie na nehnuteľnosť (sklad), v ktorej sa skladovaný tovar nachádza.

Pre rozhodnutie, či sa miesto dodania skladovacej služby stanoví podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH (súvis s nehnuteľnosťou) alebo podľa základného pravidla podľa § 15 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH, t. j. podľa postavenia príjemcu skladovacej služby, je potrebné skúmať, či je vzťah medzi skladovacími službami a skladom ako nehnuteľnosťou dostačujúci.

Pretože pri skladovacej službe nedochádza len k pasívnemu prenechaniu nehnuteľnosti, alebo jej časti na užívanie, ale dochádza k aktívnej činnosti, je zrejmé, že vzťah medzi skladovacími službami a skladom ako nehnuteľnosťou nie je dostačujúci na vyhodnotenie, že skladovacie služby sú služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť. To znamená, že miesto dodania služby skladovania sa určí podľa § 15 zákona o DPH. Aj keď bude v zmluve o skladovaní uvedené presne určené miesto uskladnenia, avšak zo zmluvy bude jasne vyplývať, že skladovateľ zodpovedá za tovar, služba sa posúdi podľa § 15 zákona o DPH.

Na rozdiel od uvedeného, ak pôjde o zmluvu, podľa ktorej sa určitá časť nehnuteľnosti poskytne na výlučné použitie zákazníka (môže v nej napríklad aj skladovať svoj tovar), teda pôjde o službu pasívnu, pôjde o prenájom nehnuteľnosti, teda o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

V prípade skladovania tovaru pri jeho vývoze (dodanie do tretieho štátu) sa uplatní ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého sú od dane oslobodené služby, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením (colný režim uskladňovania v colnom sklade). Služba skladovania bude v týchto prípadoch fakturovaná bez DPH.

So skladovacou službou môžu súvisieť ďalšie služby. To, či tieto ďalšie služby sú samostatnými zdaniteľnými plneniami alebo sú súčasťou skladovacej služby, je potrebné posúdiť z príslušného zmluvného vzťahu. Ak sa skladovateľ zaviaže, že bude poskytovať komplexné služby súvisiace so skladovaním tovaru (napr. logistické, ošetrovanie tovaru a pod.), potom sú tieto služby doplnkovými k službe hlavnej (služba skladovania) a sú súčasťou jedného základu dane.

To znamená, že vzhľadom na charakter služby skladovania (jej podstatou je skladovanie tovaru, t. j. prevzatie zodpovednosti, manipulácia s ním a pod.) nie je dôvod, aby bola vyhotovená faktúra za službu prenájmu priestorov. Na rozdiel od skladovania – aktívnej služby, je prenájom len pasívnou službou.

Pokiaľ by sa mali porovnať služby skladovania a prenájmu priestorov, je medzi nimi rozdiel v spôsobe určenia miesta dodania, čo má následný vplyv na fakturáciu. Ak platiteľ poskytuje službu skladovania v SR, potom pri:

• službe skladovania – miesto dodania sa určí podľa § 15 zákona o DPH, t. j. pri tejto službe je podstatné, kto je jej odberateľom. Ak je odberateľ zdaniteľná osoba (platiteľ DPH), dochádza k prenosu miesta dodania podľa tohto odberateľa. Ak odberateľ má miesto podnikania (prevádzkareň) v inom členskom štáte, ako má sídlo, je podstatné, kde skutočne túto službu využije. Ak je odberateľ registrovaný v štáte dodávateľa a službu využije v štáte dodávateľa, je povinný pri jej objednaní uplatniť IČ DPH pridelené v štáte dodávateľa. V tomto prípade teda slovenské IČ DPH. Miesto dodania služby potom zostáva v SR (prenos miesta dodania sa nemôže uskutočniť na platiteľa s IČ DPH toho istého štátu), dodávateľ služby je preto povinný uplatniť pri fakturácii slovenskú DPH;
• službe prenájmu nehnuteľnosti – miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH – nachádza sa tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je prenajímaná. Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od DPH. Prenajímateľ sa však môže rozhodnúť, že v prípade, ak nájomca je zdaniteľná osoba (podnikateľ), uplatní DPH (umožňuje to ods. 5 citovaného ustanovenia). Pri prenájme nehnuteľnosti teda nedochádza k prenosu miesta dodania tejto služby, miesto sa nachádza vždy tam, kde je samotná nehnuteľnosť. Režim oslobodenia pri tejto službe má za následok to, že pri prijatých službách alebo tovaroch súvisiacich s prenájmom prenajímateľ nemá nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH.

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.