Finančný lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov v roku 2014

Pojem lízing (alebo leasing) naše právne predpisy nepoznajú. Pre daný pojem je v predpisoch používaný názov nájom, prenájom, resp. finančný prenájom, v praxi sa zaužívalo pomenovanie finančný lízing.

Finančný lízing možno definovať ako prenájom majetku jedným subjektom (prenajímateľom) druhému subjektu (nájomcovi) za vopred dohodnuté nájomné. Predmetom lízingu môže byť tak hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok. Prenajímateľ plní úlohu investora, obstaráva od dodávateľa predmet lízingu a na základe zmluvy ho odovzdáva nájomcovi na užívanie. Vlastníkom predmetu lízingu je po celú dobu trvania nájomného vzťahu prenajímateľ. Po uplynutí doby prenájmu prenajímateľ predá predmet lízingu nájomcovi.

Finančný lízing je často využívanou alternatívou obstarania dlhodobého hmotného majetku. Pokiaľ lízingová zmluva je uzatvorená na dobu kratšiu, ako je doba odpisovania majetku na daňové účely, uplatní sa hodnota obstarávaného majetku v daňových výdavkoch rýchlejšie ako pri inom spôsobe obstarania majetku. Obstaranie majetku lízingom je tak jedným z nástrojov daňovej optimalizácie.

Okrem predpisov občianskeho a obchodného práva je problematika lízingu upravená aj v účtovných a daňových predpisoch. V zdaňovaní príjmov v súvislosti s finančným lízingom došlo v posledných rokoch k rôznym legislatívnym zmenám, často nedokonalým, ktoré komplikujú podnikateľským subjektom činnosť a vyvolávajú právnu neistotu.

Pri posledných úpravách účinných od roku 2014 sa menil spôsob úpravy základu dane pri predčasnom ukončení finančného lízingu. V článku venujeme väčší priestor práve týmto zmenám. Článok sa venuje aj účtovným aspektom finančného lízingu, už riešeným problémom aplikácie právnej úpravy, finančnému lízingu zo zahraničia, ako aj osobitostiam finančného lízingu u fyzických osôb.

Autor: Ing. Martina Oravcová