I. Provízie z pohľadu zákona o dani z príjmov – podmienka zaplatenia

Provízie sú z pohľadu dane z príjmov riešené v dvoch rovinách:

1. Provízia za vymáhanie pohľadávky – relevantná je výška vymoženej pohľadávky od odberateľa (limit: max. 50%)

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje, že odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky je možné uznať najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Provízia teda nemusí byť uhradená, musí byť však vymožená pohľadávka, ktorej sa provízia týka. Môže ísť o prípad, kedy spoločnosť ABX uzavrie zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Predpokladajme, že pohľadávka (311/6xx – účtovanie v podvojnom účtovníctve) je vo výške 5 000 eur a odmena advokáta (na účte 518) je 1 200 eur.

Aby mohla mať spoločnosť ABX nákladovú položku za províziu daňovo uznanú, dlžník, od ktorého sa pohľadávka vymáha (odberateľ spoločnosti ABX), musí pohľadávku aj reálne zaplatiť aspoň vo výške 2 400 eur (50 % z 2 400 eur = 1 200 eur). Špecifiká sú pri lízingu, avšak uvedené si bližšie rozoberať nebudeme. Sústredíme sa na aspekt ostatných provízií v bode č. 2.

2. Ostatné provízie – relevantná je podmienka zaplatenia a výška sprostredkovaného obchodu (limit: max. 20 %)

Zákon o dani z príjmov definuje podmienku zaplatenia v § 17 ods. 19 písm. d) ZDP. Odplaty (provízie) za sprostredkovanie sa u prijímateľa služby daňovo uznajú až po zaplatení, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv ...