II. Rezervy v účtovných a daňových súvislostiach

Rezervu môžeme definovať podľa zákona o účtovníctve ako záväzok s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Ak by bola zrejmá presná suma, presné časové obdobie, účtovalo by sa priamo na záväzkovom účte – napr. 321, 325, 479..., resp. na konci účtovného obdobia o nevyfakturovanej dodávke (326, 476) alebo o účtoch časového rozlíšenia (38x). Rezervy sa účtujú na účet 323 – Krátkodobé rezervy alebo v účtovej skupine 45. Na účte 451 – Rezervy zákonné sa účtujú dlhodobé rezervy, ktorých tvorba vyplýva z § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov.

Je dôležité pripomenúť, že dôvod zaúčtovania musí byť zdokladovaný (čo samozrejme platí v rámci celého účtovníctva, nielen pri účtovaní záväzkov).

Postupy účtovania okrem definície rezerv v § 19 upravujú aj spôsob tvorby a použitia rezerv. Primárne by sa malo vychádzať z vnútorného (interného) predpisu účtovnej jednotky.

Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry tak isto ako opravné položky. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, posudzuje inventarizačná komisia zostatky vytvorených rezerv, ich opodstatnenosť, ale aj ich výšku, ktorá sa v prípade potreby upraví.

Nemajú aktívny zostatok a môžu sa použiť len na účel, na ktorý boli vytvorené, najviac do výšky, v akej boli vytvorené.

Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia; § 19 ods. 8 postupov účtovania v PÚ stanovuje, že tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť.

Príklad účtovania je zhrnutý v nasledovnej tabuľke, predkontácie sú štandardizované, v niektorých prípadoch je možné sa od nich v praxi odchýliť, závisí od konkrétnych okolností (najmä v prípadoch posúdenia, či ide o krátkodobú alebo dlhodobú ...