2. Navrhované zmeny a doplnenia týkajúce sa zdaňovania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

Ak vychádzame zo súčasného znenia ZDP, tak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti môže viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie (§ 6 ods. 14 a 15 ZDP). Uvedené je však podmienené tým, že tento daňovník nemá zamestnancov a príjmy v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 €. Daňovník tak nemusí viesť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo. V daňovej evidencii sa počas celého zdaňovacieho obdobia eviduje:

1. príjem a daňové výdavky v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
2. hmotný majetok a nehmotný majetok využívaný v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,
3. zásoby, pohľadávky a záväzky.

Zo ZDP však vyplýva, že ak daňovník poruší jednu z ustanovených podmienok, vzniká mu povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo (jednoduché alebo podvojné) alebo uplatňovať paušálne výdavky.

Od 1. januára 2014 sa táto daňová evidencia (§ 6 ods. 11 novely ZDP) navrhuje nielen pre daňovníkov s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z použitia diela a umeleckého výkonu, ale aj pre daňovníkov s príjmami z prenájmu. Znamená to, že sa zároveň ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pri príjmoch z prenájmu, ktorá sa nahrádza práve daňovou evidenciou. Rovnako sa zjednocuje aj evidencia pre paušálne výdavky (§ 6 ods. 10 ZDP) s daňovou evidenciou, pričom však v tomto prípade sa vedie v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok. Podmienky pre vedenie daňovej evidencie (§ 6 ods. 14 a 15 ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2013) sa však už v novele ZDP neustanovujú (napr. že daňovník nesmie mať zamestnancov, ak chce viesť daňovú evidenciu).

S účinnosťou od 1. januára 2014 si na základe navrhovaných zmien daňovník s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diel a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), ktorý uplatňuje preukázateľné výdavky (§ 19 ZDP), môže vybrať zisťovanie základu dane z jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva alebo daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 novely ZDP).

Daňovník dosahujúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP, tzv. pasívne príjmy umelca) si bude môcť s účinnosťou od 1. januára 2014 viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, pričom je potrebné upozorniť, že v súlade so zákonom o účtovníctve sa tento daňovník nestane účtovnou jednotkou (je to rovnako aj u daňovníka dosahujúceho príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP).

Spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti novela ZDP umožňuje odpočítať si od príjmov, resp. základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP. Toto spresnenie (§ 6 ods. 9 novely ZDP) vyplynulo z praxe, keď vznikali problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP (cestovné náhrady a stravné), aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), t. j. aj spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementári komanditnej spoločnosti.

Daňovník s príjmami z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) si bude môcť od 1. januára 2014 uplatniť paušálne výdavky [§ 19 ods. 2 písm. e) novely ZDP] na pohonné látky pri využívaní vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby. Môže si teda vybrať aj pri využívaní vlastného osobného vozidla nezahrnutého do obchodného majetku jeden z možných ustanovených spôsobov:

• preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu pohonných látok a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách (musí viesť evidencie jázd pracovných ciest) alebo
• paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie (nebude sa viesť žiadna evidencia) a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne [podobne, ako je to ustanovené v § 19 ods. 2 písm. l) treťom bode ZDP].

Ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, do daňových výdavkov zamestnávateľa (a tým je aj fyzická osoba – živnostník) sa majú od 1. januára 2014 zahrnovať aj výdavky na dopravu týchto zamestnancov. Takéto výdavky sa budú zahrnovať do daňových výdavkov v plnej výške. Ak však bude poskytnutá zamestnávateľovi na túto formu dopravy dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov iba tú časť, ktorá prevyšuje skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok [§ 19 ods. 2 písm. s) novely ZDP].

V súlade so ZDP (§ 20 ods. 9 ZDP) je daňovým výdavkom aj taxatívne ustanovená tvorba rezerv účtovaná ako náklad podľa zákona o účtovníctve. Novela ZDP k týmto daňovo uznateľným rezervám dáva možnosť uplatniť ako daňový výdavok aj rezervu (vytvorenú v účtovníctve) na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v prípade konta pracovného času pri výkone väčšieho objemu prác za rovnakú odmenu, keď zamestnávateľovi nie je známa presná výška mzdy, napr. z dôvodu budúcej valorizácie platov v čase výplaty tejto mzdy [§ 20 ods. 9 písm. a) ZDP]. Avšak pozor, ZDP túto rezervu neumožňuje uplatniť v daňových výdavkoch daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva.

ZDP ustanovuje prepočítací kurz (§ 31 ZDP) len na príjmy (cudzia mena na eurá), nie však na vynaložené výdavky. Na základe uvedeného sa novelou ZDP dopĺňa aj prepočítací kurz na výdavky pre daňovníka, ktorý nie je účtovnou jednotkou. Zároveň sa umožní aj daňovníkovi, ktorý poberá príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ale je mu vyplácaný v cudzej mene, použiť rovnaký postup pri prepočte príjmov (prepočítací kurz). Daňovník tak použije na prepočet pri:

• príjmoch
  • priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
  • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
  • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
  • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy,
• výdavkoch primerane postup ako pri príjmoch v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

Novela ZDP spresňuje postup pre správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka, t. j. ak daňovníkovi vznikne „preplatok“ po prepočítaní preddavkov na daň (§ 34 ods. 5 ZDP) po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie a požiada správcu dane o jeho vrátenie. Správca dane na žiadosť daňovníka takýto „preplatok“ vráti, ale prednostne uplatní postup podľa § 79 daňového poriadku. Postupnosť prednostných úhrad sa ustanovuje v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku a až následne správca dane vráti daňový preplatok.

Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, resp. prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň (§ 34 ods. 6 a 7 ZDP), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností (§ 34 ods. 8 ZDP). Zároveň tieto skutočnosti je daňovník povinný oznámiť správcovi dane.

S účinnosťou od 1. januára 2014 zaniká oznamovacia povinnosť pri platbách v hotovosti v nadväznosti na prijatie zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý obmedzuje platby v hotovosti. Táto povinnosť sa týkala aj fyzických osôb (§ 49a ods. 8 ZDP).

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje platby v hotovosti nad 5 000 € medzi podnikateľmi a platby v hotovosti nad 15 000 € medzi nepodnikateľmi.

Ustanovuje sa úprava základu dane (§ 17 ods. 24 ZDP) na základe opätovného zavedenia zrýchleného odpisovania pri finančnom prenájme počas doby trvania nájomnej zmluvy pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej zákonom o dani z príjmov. Pri predčasnom:

• ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu (vrátenia predmetu nájmu lízingovej spoločnosti) a pri totálnom znehodnotení predmetu nájmu haváriou, pri krádeži predmetu nájmu strata z vyradenia predmetu nájmu z používania nie je súčasťou základu dane,
• odkúpení predmetu nájmu je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi uplatnenými lízingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil, ak by bol vlastníkom predmetu nájmu rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom daňovník uplatňuje odpisy rovnomerným spôsobom odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania (§ 25 ods. 3 ZDP).

Autor: Svetlana Faiglová