2.5 Účtovné odpisy automobilu

Dlhodobý nehmotný a hmotný majetok tvorí súčasť účtovnej kategórie „Stále aktíva“. Tento pojem vyjadruje osobitný charakter a postavenie tohto majetku v kolobehu majetku podniku. Ide o skutočnosť, že sa majetok využíva dlhšie obdobie (viac ako 1 rok). Z tohto dôvodu sa tento majetok oceňuje v účtovníctve osobitným spôsobom.

Hovoríme, že dlhodobý majetok v účtovníctve oceňujeme v „historických cenách“, t. j. v cenách, v ktorých bol majetok pôvodne ocenený pri jeho zaradení (prípadne zvýšených o technické zhodnotenie). V záujme reálneho vyjadrenia ocenenia tohto majetku je v účtovníctve k týmto cenám zavedená korekčná položka „Oprávky k nehmotnému a hmotnému dlhodobému majetku“. Oprávky predstavujú súhrn odpisov zaúčtovaných k evidovanému nehmotnému a hmotnému majetku.

Dlhodobý majetok a jeho technické zhodnotenie sa v účtovníctve oceňuje:

a) obstarávacími cenami,

b) reprodukčnými obstarávacími cenami,

c) vlastnými nákladmi.

Každú z týchto cien definuje § 25 ods.zákona o účtovníctve.

Účtovné odpisy dlhodobého majetku

Základnými predpismi v Slovenskej republike, ktoré upravujú účtovné odpisy a ich zúčtovanie, sú zákon o účtovníctve a postupy účtovania. Podľa § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovné jednotky odpisujú hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Ak ide o zmluvu o výpožičke počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva alebo ak sa vlastnícke právo k hnuteľným veciam nadobúda na základe prejavu vôle iným spôsobom ako prevzatím veci, ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa.

Táto zásada je podrobnejšie upravená príslušným opatrením MF SR. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov účtuje účtovná jednotka o dlhodobom hmotnom a nehmotnom majetku, ku ktorému má vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu. V ostatných prípadoch účtuje o:

a) kúpenom dlhodobom hnuteľnom majetku, ktorého vlastnícke právo kupujúci nadobudne zaplatením a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok užíva,

b) kúpenom dlhodobom nehnuteľnom majetku, pri ktorom vlastníctvo kupujúci nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva kupujúci nehnuteľnosť užíva,

c) technickom zhodnotení v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je nájomcom a ktoré odpisuje za podmienok ustanovených v osobitnom predpise,

d) technickej rekultivácii, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby, ako je účtovná jednotka,

e) dlhodobom nehmotnom majetku,

f) dlhodobom hmotnom majetku, ktorého vlastníctvo zmluvou o zabezpečovacom prevode práva prešlo na veriteľa a ktorý sa na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne užíva počas trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva; ocenenie tohto majetku sa prevodom práva a výpožičkou nemení,

g) dlhodobom hmotnom majetku obstaranom finančným prenájmom.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku (§ 20 bod 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve). Majetok odpisuje v zmysle § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Pri tvorbe odpisového plánu (§ 20 ods. 4 Postupov účtovania) sa zohľadňuje doba použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje:

a) očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,

b) očakávané fyzické opotrebovanie majetku, ktoré závisí od bežných podmienok jeho využívania, ako je plán opráv a údržby, starostlivosť o majetok v čase, keď sa nevyužíva,

c) technické a morálne zastaranie,

d) zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku.

Odpisový plán môže teda vychádzať z predpokladanej doby používania majetku, prípadne môže byť doba použiteľnosti stanovená na základe určitých technických ukazovateľov (počet výrobkov, počet prevádzkových hodín, počet kilometrov a pod.). Pri tvorbe odpisového plánu by sa mala zohľadniť aj intenzita používania majetku, ale aj úroveň starostlivosti o majetok.

Ak sa majetok dočasne nepoužíva, mali by účtovné odpisy zohľadniť minimálne technické a morálne zastaranie.

Podľa meniacich sa podmienok účtovná jednotka vždy prehodnotí odpisový plán a upraví zostatkovú dobu odpisovania alebo sadzby odpisovania. Je to v súlade so zákonom, nejde o zmenu metódy, je to len reakcia na zmenu podmienok.

K úprave odpisového plánu však môže dôjsť aj z dôvodu významného technického zhodnotenia alebo opravy veľkého rozsahu.

Účtovné odpisy sú účtované mesačne na základe zostaveného odpisového plánu počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Účtovné odpisy by mali vyjadrovať reálne opotrebenie automobilu. Netreba si zamieňať pojmy, účtovné odpisovanie nie je možné prerušiť, na to platná účtovná legislatíva nedáva možnosť. Prerušenie odpisovania je stále kategóriou len pre daňové odpisovanie a nachádza sa len v zákone o dani z príjmov.

Účtovná jednotka má možnosť voľby medzi výkonovými odpismi, napríklad podľa predpokladaného počtu najazdených kilometrov, a časovými odpismi v závislosti od predpokladanej doby používania automobilu. Vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, ktorý upravuje odpisovanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, by mal byť uvedený princíp, ktorým mesiacom sa majetok začína odpisovať – či je to mesiac, v ktorom bol majetok uvedený do užívania alebo sa odpisovať začne až od mesiaca nasledujúceho po tomto mesiaci.

Autor: Ing. Hedviga Vadinová