Obsah
Dátum publikácie:22. 11. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016
V predmetnej časti sa budeme venovať príjmu z predaja nehnuteľností, hnuteľných vecí a cenných papierov, pričom nepôjde o majetok, o ktorom by predávajúci v čase predaja účtoval alebo viedol daňovú evidenciu (nie je obchodným majetkom daňovníka).
2.1 Zdaňovanie príjmov z predaja majetku podľa MZ – zdaňovanie kapitálových ziskov (zväčša článok 13 MZ)
Článok 13 zmluvy udeľuje zmluvnému štátu neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku daňovníkov s ODP (nerezidentov) vo dvoch prípadoch:
- Prvý prípad je, že príjmy z predaja nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená).
POZNÁMKA
Čo sa pre účely tohto článku považuje za „nehnuteľnosť“, je uvedené v článku Zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku (väčšinou článok 6), podľa ktorého sa posudzujú príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva), ktorý sa zdaňuje v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
Výraz „nehnuteľný majetok“, ktorý je tu zadefinovaný s cieľom vylúčiť možné nejasnosti, sa aplikuje na všetky posudzované príjmy spojené s nehnuteľnosťou ako takou, t. j. aj pri príjmoch z jej predaja, ale aj pri príjmoch podľa článku Majetok (vo väčšine článok 22), ktorý však upravuje majetkové dane. Výraz „nehnuteľný majetok“ uvedený v tomto článku má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa predmetný majetok nachádza. Výraz zahrnuje v každom prípade akékoľvek príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár užívaný v poľnohospodárstve a v lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo používania nehnuteľného majetku a práva na nepravidelné alebo pevné platby buď za ťažbu, alebo za právo na ťažbu nerastného ložiska, prameňov a iných zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
- Druhým prípadom je neobmedzené právo zdaňovať príjmy z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej nerezident vykonáva činnosť v štáte zdroja.
Štát rezidencie poskytne v súlade s článkom 23 zmluvy úľavu proti dvojitému zdaneniu formou vyňatia alebo zápočtu.
Modelová zmluva zabezpečuje, že okrem dvoch vyššie popísaných prípadov a zdanenia ziskov z predaja lodí, člnov a lietadiel používaných v medzinárodnej doprave budú ostatné zisky z predaja majetku zdanené v štáte, v ktorom je predávajúci rezidentom (štát rezidencie).
Zmluva nedefinuje pojem „zisk z predaja majetku“ ani spôsob, akým by mal byť zdanený. Toto je úplne ponechané na domáci daňový systém zmluvných štátov.
POZNÁMKA
Napr. pri zmluve o ZDZ uzavretej medzi ČR a SR je článok 13 – Zisky zo scudzenia majetku upravený nasledovným spôsobom:
1. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom), sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Uvedenú zásadu na riešenie oprávnenosti štátu na zdanenie príjmov z predaja nehnuteľného majetku a predaja hnuteľného majetku, ktorý tvorí súčasť stálej prevádzkarne, obsahujú všetky z vybraných zmlúv.
Článok 13 rieši aj zdanenie príjmov, ziskov alebo výnosov zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, alebo z majetku (iného než nehnuteľný majetok), ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, pričom určuje, že takéto príjmy podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je podnik uskutočňujúci prevádzku týchto lodí alebo lietadiel rezidentom.
Takúto úpravu obsahujú zmluvy uzavreté medzi SR a Austráliou, Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Gréckom, Írskom, Kanadou (kontajnery), Maďarskom (cestné vozidlá), Poľskom, Švajčiarskom a Anglickom.
V prípade zmlúv medzi SR a Holandskom a Rakúskom tento článok zahŕňa zdanenie príjmov zo scudzenia člnov vo vnútrozemskej doprave.
Zmluva uzavretá medzi SR a Belgickom rozširuje príjem z predaja lodí a lietadiel o príjmy z predaja železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave, člnov vo vnútrozemskej vodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzkovanie týchto lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel alebo člnov. Tie podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.
Podobná úprava je ustanovená aj v zmluve medzi SR a ČR s výnimkou vnútrozemskej dopravy.
Takúto úpravu špecificky neustanovuje zmluva uzavretá medzi SR a Cyprom, Nemeckom, Španielskom, Švédskom a Talianskom.
Vo väčšine zmlúv uzavretých so SR je zabezpečené, že okrem dvoch vyššie popísaných prípadov a zdanenia ziskov z predaja lodí, člnov a lietadiel používaných v medzinárodnej doprave budú ostatné zisky z predaja majetku zdanené v štáte, v ktorom je predávajúci rezidentom (štát rezidencie).
POZNÁMKA
Napríklad pri zmluve uzavretej medzi ČR a SR je článok 13 – Zisky zo scudzenia majetku upravený nasledovným spôsobom:
- Zisky zo scudzenia majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku podniku a pozostáva z lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných týmto podnikom v medzinárodnej doprave, alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
- Zisky zo scudzenia majetku iného, než je uvedený v odsekoch 1 až 3, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Od roku 2002 sa článok 13 v Modelovej zmluve rozširuje aj o príjmy zo scudzenia určitého druhu akcií. SR v tom čase už niektoré bilaterálne dohody mala uzavreté s takýmto druhom príjmu.
Predmetné ustanovenie znie: „Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií, ktorých hodnota sa odvodzuje z viac ako 50 %, priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.“
Toto ustanovenie zabezpečuje, že zisky zo scudzenia (predaja) takýchto akcií nehnuteľného majetku, ktorý v skutočnosti predstavuje základ hodnoty daných akcií, podliehajú zdaneniu v tomto štáte.
Na základe tohto ustanovenia je povolené zdaňovať celkový zisk zo scudzenia akcií, aj keď sa časť hodnoty predmetných akcií odvodzuje z iného majetku, než je nehnuteľný majetok umiestnený v danom štáte.
Určenie toho, či akcie spoločnosti poberajú viac ako 50 % svojej hodnoty, priamo alebo nepriamo, z nehnuteľného majetku umiestneného v zmluvnom štáte, sa uskutočňuje porovnaním hodnoty takéhoto nehnuteľného majetku vo vzťahu k hodnote všetkého majetku vlastneného spoločnosťou, pričom sa do úvahy neberú dlhy alebo iné finančné záväzky spoločnosti, či už zabezpečené, alebo nezabezpečené záložným právom na príslušný nehnuteľný majetok.
Je zrejmé, že toto ustanovenie môže byť pri dvojstranných rokovaniach prípadne rozšírené napr. aj na scudzenie podielov na spoločnostiach, ktoré nevydávajú akcie, môže sa dohodnúť zníženie alebo naopak navýšenie uvedenej percentuálnej hodnoty a pod.
Túto úpravu obsahujú zmluvy uzavreté medzi SR a Austráliou, Fínskom a Nemeckom.
Príklad č. 5:
Zisky plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia podielov alebo iných práv v spoločnosti, ktorej aktíva pozostávajú z viac ako 50 % nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, možno zdaniť v tomto druhom štáte.
2.2 Zdanenie vybraných príjmov z majetku na území SR, ak sú vyplácané daňovníkovi s ODP
2.2.1 Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľností u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/ predmet dane podľa § 16 ZDP
V prípade daňovníkov s ODP je ako zdroj príjmov zdaniteľných na území SR aj príjem z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP plynúci daňovníkovi s ODP od iného daňovníka s ODP alebo od stálej prevádzkarne iného daňovníka s ODP umiestnenej na území SR a daňovníka s NDP.
Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. V prípade, ak by plynul príjem daňovníkovi z nezmluvného štátu, sadzba pre zabezpečenie dane je stanovená vo výške 35 %.
Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní, ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane ani podľa medzinárodnej zmluvy, ani podľa ZDP.
POZNÁMKA
Spôsob zdanenia je uvedený v predchádzajúcom príspevku „Zdaňovanie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami z pohľadu zákona o dani z príjmov“.
Ak daňovník podá daňové priznanie, použije už sadzbu dane stanovenú v § 15 ZDP, t. j. v prípade fyzických osôb 19 %, resp. 25 %.
NEPREHLIADNITE!
Uvedené príjmy sú však zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak sú zdaniteľné aj podľa ZDP, aj podľa príslušných článkov jednotlivých zmlúv.
Aj v prípade týchto príjmov, kde je predmet dane pre daňovníkov s ODP uvedený v § 16 ZDP, sa musia tieto príjmy posúdiť aj v súlade s § 9 ZDP, t. j. či daňovník nespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti.
Príklad č. 6:
Ak má daňovník – český rezident, na území SR nehnuteľnosť nadobudnutú v roku 2000, ktorú predá, príjem z jej predaja je predmetom dane na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa ZDP a daňovník si vysporiada svoju daňovú povinnosť z príjmov z predaja nehnuteľnosti prostredníctvom daňového priznania.
Pri zdanení alebo nezdanení takéhoto príjmu však musíme ešte brať do úvahy, či daňovníkov príjem z predaja nehnuteľnosti nebude na území SR oslobodený od dane z príjmov v súlade so ZDP, a to konkrétne podľa § 9 ZDP.
Keďže nepredpokladáme, že by mal český daňovník v predávanej nehnuteľnosti trvalý pobyt po dobu najmenej dvoch rokov bezprostredne pred predajom tejto nehnuteľnosti, budeme oslobodenie posudzovať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého ak daňovník predal nehnuteľnosť, ktorú mal vo vlastníctve viac ako päť rokov, je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb.
V prípade, ak by mal nehnuteľnosť zahrnutú v obchodnom majetku, tak by bol príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený po piatich rokoch od vyradenia tejto nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovníka.
V takomto prípade je síce príjem českého daňovníka predmetom dane na území SR v súlade s § 16 ZDP, ale zároveň je tento príjem oslobodený od dane (za predpokladu, ak nebol zaradený v obchodnom majetku, resp. bol, ale od vyradenia z obchodného majetku do jeho predaja prešlo viac ako 5 rokov) v súlade so zákonom o dani z príjmov a český daňovník nie je povinný podávať daňové priznanie na území SR z oslobodených príjmov.
2.2.2 Zdanenie príjmu z predaja hnuteľných vecí u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/predmet dane podľa § 16 ZDP
V prípade daňovníkov s ODP je ako zdroj príjmov zdaniteľných na území SR aj príjem z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP.
Pod pojmom „prevod“ je potrebné chápať nielen predaj hnuteľných vecí, ale akýkoľvek prevod takéhoto majetku.
Z dôvodu spresnenia sa do § 16 ods. 1 doplnilo aj nové písmeno i) ZDP, ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území SR je považovaný za príjem daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR.
Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. Ak by bol príjem vyplácaný daňovníkovi z nezmluvného štátu uvedený v § 2 písm. x) ZDP, potom bude sadzba pre zabezpečenie dane vo výške 35 %.
Daňovník si ale musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní a ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane, tak podľa medzinárodnej zmluvy, ako aj podľa ZDP .
NEPREHLIADNITE!
Uvedené príjmy sú však zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak sú zdaniteľné tak podľa ZDP, ako aj podľa príslušných článkov jednotlivých zmlúv.
Aj v prípade týchto príjmov, kde je predmet dane pre daňovníkov s ODP uvedený v § 16 ZDP, sa musia tieto príjmy posúdiť aj v súlade s § 9 ZDP, t. j. či daňovník nespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja hnuteľných vecí.
2.2.3 Zdanenie príjmov z predaja cenných papierov u daňovníka s ODP – zdroj príjmov/predmet dane podľa § 16 ZDP
V prípade daňovníkov s ODP je ako zdroj príjmov zdaniteľných na území SR aj príjem z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP.
Pod pojmom „prevod“ je potrebné chápať nielen predaj cenných papierov, ale akýkoľvek prevod takéhoto majetku, t. j. aj vklad cenných papierov do základného imania obchodnej spoločnosti a tým vzniknutý zdaniteľný príjem vo výške oceňovacieho rozdielu vzniknutého medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vzniknutou vkladateľovi, daňovníkovi s ODP podľa § 8 a § 17b ZDP.
Z dôvodu spresnenia sa od 1. 1. 2014 dopĺňa do § 16 ods. 1 aj nové písmeno i) ZDP, ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území SR je považovaný za príjem daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR.
Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP vo výške 19 % z príjmu, s výnimkou vykonávania úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. Ak by bol príjem vyplácaný daňovníkovi z nezmluvného štátu uvedený v § 2 písm. x) ZDP, potom bude sadzba pre zabezpečenie dane vo výške 35 %.
Daňovník si musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami ZDP v podanom daňovom priznaní a ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane, tak podľa medzinárodnej zmluvy, ako aj podľa zákona o dani z príjmov.
NEPREHLIADNITE!
Uvedené príjmy sú zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak sú zdaniteľné tak podľa ZDP, ako aj podľa príslušných článkov jednotlivých zmlúv.
Aj v prípade týchto príjmov, kde je predmet dane pre daňovníkov s ODP uvedený v § 16 ZDP, sa musia tieto príjmy posúdiť aj v súlade s § 9 ZDP, t. j. či daňovník nespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmov z predaja hnuteľných vecí.
Zhrnutie bodu 2:
Ak by sme pre názornosť prepojili konkrétne znenie zmluvy o ZDZ uzavretej medzi SR a ČR s ustanoveniami ZDP, malo by to nasledovný vplyv na zdanenie:
- Zmluva o ZDZ umožňuje zdaniť príjem z prevodu nehnuteľného majetku v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
Podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP je zdaniteľným príjmom príjem z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, ktorý plynie daňovníkovi s ODP.
Príklad č. 7:
Ak má daňovník – český rezident, na území SR nehnuteľnosť, ktorú predá, príjem z jej predaja je zdaniteľným príjmom na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa ZDP. Keďže ide o daňovníka z členského štátu EÚ, platiteľ príjmu (kupujúci) nezabezpečuje daň podľa § 44 ods. 2 ZDP. Český daňovník si však musí vysporiadať svoju daňovú povinnosť na území SR podaním daňového priznania, avšak len v prípade, ak by príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nebol od dane oslobodený v súlade s § 9 ZDP.
- Podľa odseku 2 článku 13 zmluvy o ZDZ v nadväznosti na odsek 4 tohto článku príjem z predaja hnuteľného majetku je zdaniteľný v štáte zdroja len v prípade, ak tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku so sídlom v jednom zmluvnom štáte (ČR) umiestnenej v druhom zmluvnom štáte (SR).
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP je príjem z prevodu hnuteľného majetku zdrojom príjmov na území SR plynúcim daňovníkom s ODP.
Skutočnosť, že zmluva o ZDZ umožňuje zdaniť len príjmy z predaja hnuteľného majetku, ktorý tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne na území štátu, kde sa hnuteľný majetok nachádza, obmedzuje právo na zdanenie takéhoto príjmu v štáte umiestnenia hnuteľného majetku, t. j. na území SR.
Príklad č. 8:
Český podnik podniká na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorej súčasťou majetku sú aj nákladné autá. Keďže tieto nákladné autá prestal využívať pri svojej podnikateľskej činnosti, rozhodol sa ich predať. Príjem z prevodu tohto hnuteľného majetku bude zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod, ktorý bude súčasťou základu dane stálej prevádzkarne podľa ustanovení ZDP.
- Ak ide o príjem z predaja majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku podniku a pozostáva z lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných týmto podnikom v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
V prípade predaja vymenovaného majetku je tento vždy zdaňovaný len ako súčasť základu dane podniku, ktorý tento majetok mal zahrnutý v prevádzkovom majetku a ktorý využíval v rámci medzinárodnej dopravy.
Príklad č. 9:
Česká letecká spoločnosť prevádzkovala leteckú linku medzi Londýnom a Bratislavou. Rozhodla sa, že túto linku zruší, a to z dôvodov jej nerentabilnosti. Keďže lietadlo, ktoré využívala výlučne na tejto linke, nepotrebovala, predala ho slovenskej spoločnosti, ktorá sa rozhodla, že bude sama prevádzkovať túto linku. Príjem z predaja tohto lietadla je príjmom, ktorý česká spoločnosť zahrnie do svojho základu dane na území ČR a na území SR tento príjem nie je zdaniteľný.
- Príjem z akékoľvek predaja majetku iného, než sme uviedli v bode 1 až 3, je príjem, ktorý podlieha zdaneniu výlučne v štáte rezidencie predávajúceho.
Podľa ZDP ide o príjmy definované v § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP, a to príjem z prevodu hnuteľného majetku umiestneného na území SR, ktorý nie je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, príjem z predaja cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR a z predaja majetkových práv registrovaných na území SR, z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR.
Príklad č. 10:
Český daňovník predal svoj obchodný podiel na slovenskej obchodnej spoločnosti. Príjem z predaja tohto podielu bude zdaňovať len na území ČR vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o ZDZ dáva výlučné právo na zdanenie tohto príjmu štátu rezidencie daňovníka, ktorý predáva obchodný podiel.
V prípade daňovníka s NDP sa postupuje rovnako, ale spôsob zdanenia si určuje štát, kde je nehnuteľnosť umiestnená, rovnako ako v prípade, ak slovenský daňovník bude predávať hnuteľný majetok, ktorý tvorí súčasť stálej prevádzkarne umiestnenej v druhom štáte, t. j. v našom prípade v ČR. Vo všetkých ostatných prípadoch uvedených v bode 3 a 4 bude výlučné právo na zdanenie podľa zmluvy o ZDZ v SR, t. j. v štáte rezidencie daňovníka.
Príklad č. 11:
Slovenský daňovník (fyzická osoba) predal obchodný podiel na českej spoločnosti českému daňovníkovi. Zmluva o ZDZ určuje, že tento príjem sa zdaní výlučne v štáte rezidencie predávajúceho, t. j. v SR. Uvedený príjem bude ostatným príjmom slovenského daňovníka podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP, pri ktorom si daňovník môže uplatniť ako výdavok obstarávaciu cenu podielu.
Poznámka redakcie:
§ 16 ods. 1 ZDP
Autor: Ing. Miroslava Brnová
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies