4. Náhrada mzdy za čerpanú a nevyčerpanú dovolenku

Otázka č. 14:

Zamestnanec má nárok na 5 týždňov dovolenky. Z celoročného 5-týždňového nároku na dovolenku v roku 2013 nevyčerpal žiadny deň dovolenky. Môže túto nevyčerpanú dovolenku za rok 2013 čerpať v roku 2014? Čo ak ju nevyčerpá ani do konca roka 2014?

Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v roku 2013 preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je podľa § 113 ods. 2 ZP povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka, v tomto prípade do konca roka 2014.

Ak si zamestnanec dovolenku nevyčerpá ani do konca roka 2014, tak podľa § 116 ods. 2 ZP platí, že za časť dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka (v tomto prípade do konca roka 2014), patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Otázka č. 15:

Môže zamestnávateľ neurčiť čerpanie dovolenky?

Podľa § 111 ods. 1 ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ s prihliadnutím na svoje záujmy a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ide o právo zamestnávateľa určiť čerpanie dovolenky tak, aby bola vyčerpaná v roku, v ktorom na ňu vznikne zamestnancovi nárok. Ak zamestnávateľ toto právo nevyužije alebo z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca to nie je možné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ svoje právo nevyužije a neurčí čerpanie dovolenky najneskôr do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, je možné aplikovať ustanovenie § 113 ods. 2 ZP, podľa ktorého si môže čerpanie dovolenky určiť zamestnanec. Musí byť však splnená podmienka, že čerpanie dovolenky zamestnanec písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred. Táto 30-dňová lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Otázka č. 16:

Ak svoje právo na určenie čerpania dovolenky nevyužije ani zamestnávateľ, ani zamestnanec, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy podľa § 116 ods. 2 ZP?

Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vzniká, ale iba za dni, ktoré presahujú 4 týždne (pozri otázku č. 14).

V prípade skončenia pracovného pomeru sa postupuje podľa § 116 ods. 3 ZP, teda môže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, ak si dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Otázka č. 17:

Zamestnanec, ktorý má nárok na 5 týždňov dovolenky, nevyčerpal v roku 2012 dovolenku v rozsahu 5 dní. Dovolenku za rok 2013 tiež nevyčerpal. Dňa 31. 12. 2013 skončil so zamestnávateľom pracovný pomer.

Zamestnávateľ v súlade s § 116 ods. 3 ZP vyplatil pri skončení pracovného pomeru zamestnancovi náhradu mzdy za rok 2012 v rozsahu 5 dní a za rok 2013 v rozsahu 25 dní, celkom náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 30 dní.

UPOZORNENIE!

Z dôvodu úspory mzdových nákladov je pre zamestnávateľa výhodnejšie, aby si zamestnanec pred skončením pracovného pomeru dovolenku vyčerpal, pretože tak nevznikajú zamestnávateľovi náklady na mzdu za odpracovaný čas a aj náklady na vyplatenie náhrady mzdy za čas nečerpania dovolenky.

Otázka č. 18:

Zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancami, ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke, na čerpaní dovolenky pred a počas veľkonočných sviatkov, a to v dňoch, počas ktorých mali pracovať, od 17. 4. 2014 až 21. 4. 2014. Ako je zamestnávateľ povinný postupovať pri vyplatení náhrady mzdy za dni sviatkov u týchto zamestnancov?

Majú zamestnanci pracujúci v nepretržitej prevádzke za deň, ktorý im počas dovolenky pripadol na sviatok, nárok na vyplatenie náhrady mzdy za sviatok, teda tento deň by sa im mal alebo nemal započítavať do dovolenky?

Zamestnancovi pracujúcemu v nepretržitej prevádzke, ktorý má pracovné dni určené na základe vopred stanoveného harmonogramu, vzniká nárok na mzdu za sviatok a mzdové zvýhodnenie za sviatok, ak mu pripadne zmena na sviatok.

Ak nemá na deň sviatku určenú zmenu, má voľno, nemá nárok na mzdu ani na náhradu mzdy.

Zákonník práce ustanovuje:

• zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok (podľa § 122 ods. 3 ZP),
• ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky (podľa § 112 ods. 3 ZP).

Počas dovolenky zamestnanca pripadol sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, preto sa mu do dovolenky nezapočítava.

NEPREHLIADNITE!

Ak zamestnávateľ schváli zamestnancovi, ktorý pracuje v nepretržitej prevádzke, žiadosť na jeden deň dovolenky, a to práve na deň, kedy by mal podľa harmonogramu pracovať, ustanovenie § 112 ods. 3 ZP sa v tomto prípade nepoužije!

• ak zamestnanec vo sviatok pracoval a patrí mu mzda a mzdové zvýhodnenie, tak do počtu odpracovaných dní sa započítava,
• ak zamestnanec vo sviatok nepracoval, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu náhrada mzdy, tak do počtu odpracovaných dní sa započítava,
• ak zamestnanec vo sviatok nepracoval a sviatok nepripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nárok na náhradu mzdy nemá, tak do počtu odpracovaných dní sa nezapočítava,
• ak zamestnanec, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, vo sviatok nepracoval, lebo sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, mesačná mzda sa mu za sviatok nekráti, do po počtu odpracovaných dní sa započítava.