Náklady na reklamu

Náklady na reklamu môžu zahŕňať celý rad najrôznejších druhov výdavkov (nákladov), a to od tých, ktorých súvislosť s dosahovanými príjmami je jednoznačná, až po tie, kedy to tak zrejmé nie je. Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku, t. j. musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne vznikli, musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti, nesmie ísť o prípady, ktoré zákon o dani z príjmov výslovne za daňové výdavky (náklady) neuznáva.

Obsah

Dátum publikácie:21. 5. 2014
Autor:Ing. Iveta Petrovická
Oblasti práva:
Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo; Účtovníctvo / Podvojné účtovníctvo
Obchodné právo / Obchod, podnikanie, obchodné právo / Reklama
Právny stav od:1. 5. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015

Reklama vykonávaná buď priamo, alebo prostredníctvom rôznych reklamných agentúr či rôznych neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv je činnosť, ktorá je vykonávaná za odplatu. Náklady na reklamu môžu zahŕňať celý rad najrôznejších druhov výdavkov (nákladov), a to od tých, ktorých súvislosť s dosahovanými príjmami je jednoznačná, až po tie, kedy to tak zrejmé nie je.

Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j.

  • musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne vznikli,
  • musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
  • uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti,
  • nesmie ísť o prípady, ktoré zákon o dani z príjmov výslovne za daňové výdavky (náklady) neuznáva.

Poznámka:

V súvislosti s daňovým posudzovaním výdavkov na reklamu je potrebné poznamenať, že zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2004 výraznou mierou upravil oblasť reklamy. Daňový predpis platný do konca roka 2003 (zákon č. 366/1999 Z. z.) okrem obsahovej náplne reklamy (reklamovanie tovarov, služieb a iných výkonov daňovníka) presne určoval aj formy reklamy, teda spôsob, akým sa reklama má dostávať k spotrebiteľovi, aby náklady na ňu vynaložené boli uznané ako daňový výdavok. Navyše, výdavky na reklamu bolo potrebné rozlišovať na výdavky na tzv. základnú reklamu, ktoré boli daňovo uznaným výdavkom v plnej výške (patrili sem napr. výdavky na inzerciu v médiách, zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov, propagácia a vystavovanie exponátov a pod.) a výdavky na tzv. ostatnú reklamu, ktoré neboli priamym daňovým výdavkom, ale ich bolo možné odpočítať od základu dane v určitej limitovanej výške.

Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, samozrejme v rozsahu a za podmienok stanovených v ostatných ustanoveniach zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom o reklame.

V súlade s týmito ustanoveniami:

1. Reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie:

  • podnikateľskej činnosti daňovníka,
  • tovaru,
  • služieb,
  • nehnuteľností,
  • obchodného mena,
  • ochrannej známky,
  • obchodného označenia výrobkov a
  • iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka.

2. Reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

3. Reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame, najmä:

  • Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
  • Reklamou nie je:
    • označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom,
    • označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou,
    • označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa),
    • zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.
  • Reklamu možno uskutočňovať iba v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa.
    Reklama nesmie:
    • byť klamlivá,
    • byť skrytá,
    • mať znaky nekalej obchodnej praktiky, zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
    • prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
    • obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,
    • propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas,
    • prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
    • prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín,
    • prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinok liekov, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
    • ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana,
    • využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie),
    • obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
    • odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
    • zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu,
    • zneužívať dôveru maloletých osôb.
  • Zákon o reklame priamo vymedzuje reklamu, ktorá je zo zákona zakázaná (napr. špecifická reklama tabakových výrobkov, zbraní a streliva a pod.).
  • Šíriteľom reklamy podľa zákona o reklame je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri.
    Ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy, je objednávateľom reklamy.

Ak sú výdavky na reklamu vynaložené v súlade s uvedenými podmienkami, potom tieto výdavky sú daňovo uznané v plnej výške bez ohľadu na formu uskutočnenia reklamy.

Ide napr. o:

  • inzerciu v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
  • zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov,
  • vystavovanie exponátov, účasť na výstavách a veľtrhoch; v tomto prípade môže ísť napr. o účastnícky poplatok, poplatok za výstavnú plochu, poplatok za zverejnenie v určitej publikácii o danej výstave, náklady na zapožičanie výstavných stánkov, zapožičanie hostesiek, náklady na zapojenie inžinierskych sietí (telekomunikácie, voda, elektrina) a pod.,
  • reklamu výrobkov formou poskytovania vzoriek, jednorazové spotrebiteľské balenia, ochutnávky tovarov alebo výrobkov,
  • poskytovanie výhier v reklamných, predajných súťažiach prístupných verejnosti a žrebovacích akciách a pod.,
  • reklamné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 17 € za jeden kus, (napr. perá, peňaženky, dáždniky, puzdra na okuliare, diáre),
  • nosiče reklamných nápisov s obstarávacou cenou 1 700 € a menej; ide o drobný hmotný majetok dlhodobého charakteru, ktorý by mal spĺňať kritériá daňovej uznateľnosti v tom smere, že:
    • je označený ochrannou známkou alebo reklamným nápisom poskytovateľa tohto nosiča,
    • jeho hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča,
    • nosič aj po jeho poskytnutí ostáva vo vlastníctve poskytovateľa,
    • poskytovateľ ho preukázateľne (na základe písomnej zmluvy) zveruje inému daňovníkovi za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov obidvoch daňovníkov, pričom za jeho poskytnutie sa zvyčajne vyžaduje protihodnota v podobe stabilizácie zákazníkov (odberateľov), a teda sa aj zabezpečuje odber produkcie poskytovateľa.

Takýmito predmetmi sa najčastejšie vybavujú predajné a prevádzkové priestory reštaurácií, kaviarní, pivární, prevádzok rýchleho občerstvenia (stoly, stoličky, slnečníky, markízy, popolníky, poháre, obrusy, šálky, taniere a pod.);

  • nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 € a sú odpisovaným hmotným majetkom. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú aj odpisy majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom (vlastníkom), ale je poskytnutý inému daňovníkovi a u obidvoch slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
    Nosič reklamného nápisu slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov poskytovateľa a na priame využitie u iného daňovníka.

Príklad č. 1:

Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že počas sezóny 2014 – 2015 umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy. V súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov je suma 35 000 € vynaložená spoločnosťou na prezentáciu svojho obchodného mena a svojej činnosti daňovo uznaným nákladom v plnej výške.

Príklad č. 2:

Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 20 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad č. 3:

Pán Novák podniká v oprave domácich spotrebičov a vedie daňovú evidenciu. Pretože má stále málo zákaziek, rozhodol sa osloviť verejnosť – potenciálnych zákazníkov – formou reklamných letákov. Predlohu si navrhol sám, za ich vytlačenie zaplatil tlačiarni 350 € a jeho syn mu ich na dohodu rozniesol do schránok za 80 €.

Pretože v letáku boli pravopisné chyby a nekvalitná farba sa rozpíjala, ohlas nebol veľký. Napriek tomu môže pán Novák uplatniť ako daňový výdavok sumu vyplatenú za tlač letákov (350 €), rovnako odmenu vyplatenú synovi (80 €). Hodnotu vlastnej práce si podnikateľ nemôže daňovo uplatniť.

Príklad č. 4:

Akciová spoločnosť, výrobca nealkoholických nápojov, poskytne svojim odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia v jednotkovej cene 1 800 € za kus, a to na základe písomnej zmluvy, ktorou sa predajca zaviaže využívať zariadenia na chladenie nealkoholických nápojov výrobcu a zároveň sa zaviaže ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá nealkoholických nápojov. Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú priamo používané výrobcom nealkoholických nápojov, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom.

Príklad č. 5:

Spoločnosť poskytla športovému klubu pre jeho potreby bezodplatne nový automobil, ktorý bude označený obchodným menom spoločnosti a ďalšími údajmi o firme, so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov, a to na základe písomnej zmluvy. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že takto označený automobil bude používať v súvislosti s vykonávaním športovej činnosti klubu.

V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, pre uplatnenie ktorého je základnou podmienkou, aby majetok nevyužívaný daňovníkom priamo slúžil jednak na zabezpečenie jeho zdaniteľných príjmov, ale súčasne aj na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorému bol poskytnutý, keďže športový klub využíva automobil na činnosti, z ktorých príjmy sú síce predmetom dane (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov), pretože nimi možno dosiahnuť zisk alebo sa nimi zisk dosahuje, avšak tieto príjmy sú oslobodené od dane, t. j. nie sú zdaniteľným príjmom.

Riešením pre obidve strany môže byť ocenenie takto poskytovanej reklamy v zmluve, pričom nepeňažný príjem bude v športovom klube príjmom z reklamy, ktorý podlieha zdaneniu.

V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákonadani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov. V tomto ustanovení je totiž povedané, že daňovým výdavkom (nákladom) nie je výdavok vynaložený v rozpore s osobitnými predpismi, ktorým je napríklad zákon o reklame.

Účtovanie o reklame

Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92) náklady na reklamu a propagáciu sa do nákladov účtujú v tom účtovnom období, v ktorom vznikli.

Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. časovo sa rozlišujú.

Príklad č. 6:

Spoločnosť si v roku 2014 objednala v reklamnej agentúre spracovanie reklamného spotu na svoje výrobky a na svoju obchodnú značku. Fakturovaná cena spotu je 25 000 € bez DPH. Spoločnosť predpokladá, že reklamný spot bude v RTVS a v súkromných televíziách vysielaný s prestávkami približne tri roky. Je možné náklad na reklamný spot zahrnúť jednorazovo do daňových výdavkov alebo tento reklamný spot sa zaúčtuje ako nehmotný majetok a do daňových výdavkov sa zahrnie vo forme odpisov nehmotného majetku?

Nehmotným majetkom na účely zákona o dani z príjmov je dlhodobý nehmotný majetok definovaný podľa účtovných predpisov, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 37 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, ako sú napríklad ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť. To znamená, že spoločnosť o reklamnom spote neúčtuje ako o dlhodobom nehmotnom majetku, ale ako o náklade na hospodársku činnosť (účet 518 – Ostatné služby). Náklad zaúčtovaný na účte 518 je na účely zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom.

Pri uplatnení výdavkov (nákladov) na reklamu nie je podstatné, či ide o drobného podnikateľa alebo o veľkú firmu, o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva.

Príklad č. 7:

Spoločnosť sa zaoberá stavebnou výrobou a jej účtovným obdobím je kalendárny rok. Aby firma podporila dopyt po svojich službách, rozhodla sa využiť hneď tri reklamné kanály:

  1. Prezentovať seba a svoju produktovú ponuku formou webových stránok na internete. S prevádzkovateľom stránok sa dohodla na päťmesačnej reklame (tzv. baneri) od októbra 2014 do februára 2015 za 2 000 €, dohodnutá suma bude zaplatená v októbri 2014.
  2. Ďalej firma využila ponuku reklamnej agentúry a na jeden rok od októbra 2014 do septembra 2015 si prenajala plochu na bilborde v okolí rušnej cesty. Celková čiastka 2 640 € (t. j. 220 eur nájomného pripadá na jeden kalendárny mesiac) má byť zaplatená v dvoch splátkach v decembri 2014 a v máji 2015.
  3. V miestnom denníku si v decembri 2014 objednala tlačenú reklamu, ktorá vyjde v prvom januárovom vydaní 2015. Faktúra za túto reklamnú službu vo výške 250 € je ale splatná už 20. 12. 2014.

Pre prehľadnosť účtovania sa neuvažuje s DPH, ktorú by si firma (platiteľ DPH) mohla štandardne nárokovať.

Reklama

Dátum

Popis účtovného prípadu

MD

D

1

20. 9. 2014

Faktúra za päťmesačnú prezentáciu 10/2014 – 02/2015

2 000

381

321.1

1

10. 10. 2014

Úhrada faktúry za päťmesačnú webovú reklamnú prezentáciu

2 000

321.1

221

2

25. 9. 2014

Faktúra za prenájom reklamných plôch 10/2014 – 09/2015

2 640

381

321.2

1

10. 10. 2014

Časové rozlíšenie webovej reklamy pripadajúce na rok 2014

1 200

518

381

2

10. 11. 2014

1. splátka (50 %) faktúry za prenájom reklamných plôch

1 320

321.2

221

3

10. 12. 2014

Prijatá faktúra za tlačenú reklamu, ktorá vyjde až v roku 2015

250 

381

321.3

3

20. 12. 2014

Úhrada celej faktúry za tlačenú reklamu v miestnej tlači

250 

321.3

221

2

20. 12. 2014

Časové rozlíšenie prenájmu bilbordu na rok 2014 (3/12)

  660

518

381

3

10. 1. 2015

Zúčtovanie tlačenej reklamy v miestnej tlači
 zaplatenej už v 2014

250 

518

381

1

20. 2. 2015

Časové rozlíšenie nákladov za webovú
prezentáciu na rok 2015

800 

518

381

2

10. 5. 2015

2. splátka (50 %) faktúry za prenájom reklamných plôch

1 320

321.2

221

2

20. 5. 2015

Časové rozlíšenie prenájmu bilbordu na rok 2015 (9/12)

1 980

518

381

 

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. k) ZDP
§ 56 ods. 6 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva


Autor: Ing. Iveta Petrovická

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.