Náklady na reklamu

Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j.

• musí byť preukázateľné, že uvedené náklady (výdavky) skutočne vznikli,
• musí ísť o náklady (výdavky) preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
• uvedené náklady musia byť správne zaúčtované z hľadiska ich vecnej a časovej súvislosti,
• nesmie ísť o prípady, ktoré zákon o dani z príjmov výslovne za daňové výdavky (náklady) neuznáva.
  
  

Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, samozrejme v rozsahu a za podmienok stanovených v ostatných ustanoveniach zákona o dani z príjmov.

Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby takto vynaložené náklady neboli v rozpore so zákonom o reklame.

V súlade s týmito ustanoveniami:

1. Reklama musí byť vynaložená na účel prezentácie:

• podnikateľskej činnosti daňovníka,
• tovaru,
• služieb,
• nehnuteľností,
• obchodného mena,
• ochrannej známky,
• obchodného označenia výrobkov a
• iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka.

2. Reklama musí byť vynaložená so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

3. Reklama musí byť realizovaná v súlade so základnými požiadavkami na reklamu podľa zákona o reklame, najmä:

• Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
• Reklamou nie je:
  • označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom,
  • označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou,
  • označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa),
  • zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.
• Reklamu možno uskutočňovať iba v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa.
  Reklama nesmie:
  • byť klamlivá,
  • byť skrytá,
  • mať znaky nekalej obchodnej praktiky, zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
  • prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
  • obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,
  • propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie alebo vyjadrovať s ním súhlas,
  • prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
  • prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie alebo produkty škodlivé životu alebo zdraviu ľudí, zvierat alebo rastlín,
  • prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinok liekov, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
  • ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana,
  • využívať zmyslové vnímanie, ktoré ovplyvňuje pamäť človeka bez toho, aby si to uvedomil (podprahové vnímanie),
  • obsahovať osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
  • odvolávať sa na vyhlásenia iných osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu,
  • zasahovať do práv iných osôb bez ich súhlasu,
  • zneužívať dôveru maloletých osôb.
• Zákon o reklame priamo vymedzuje reklamu, ktorá je zo zákona zakázaná (napr. špecifická reklama tabakových výrobkov, zbraní a streliva a pod.).
• Šíriteľom reklamy podľa zákona o reklame je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri.
  Ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy, je objednávateľom reklamy.

Ak sú výdavky na reklamu vynaložené v súlade s uvedenými podmienkami, potom tieto výdavky sú daňovo uznané v plnej výške bez ohľadu na formu uskutočnenia reklamy.

Ide napr. o:

• inzerciu v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
• zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov,
• vystavovanie exponátov, účasť na výstavách a veľtrhoch; v tomto prípade môže ísť napr. o účastnícky poplatok, poplatok za výstavnú plochu, poplatok za zverejnenie v určitej publikácii o danej výstave, náklady na zapožičanie výstavných stánkov, zapožičanie hostesiek, náklady na zapojenie inžinierskych sietí (telekomunikácie, voda, elektrina) a pod.,
• reklamu výrobkov formou poskytovania vzoriek, jednorazové spotrebiteľské balenia, ochutnávky tovarov alebo výrobkov,
• poskytovanie výhier v reklamných, predajných súťažiach prístupných verejnosti a žrebovacích akciách a pod.,
• reklamné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 17 € za jeden kus, (napr. perá, peňaženky, dáždniky, puzdra na okuliare, diáre),
• nosiče reklamných nápisov s obstarávacou cenou 1 700 € a menej; ide o drobný hmotný majetok dlhodobého charakteru, ktorý by mal spĺňať kritériá daňovej uznateľnosti v tom smere, že:
  • je označený ochrannou známkou alebo reklamným nápisom poskytovateľa tohto nosiča,
  • jeho hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča,
  • nosič aj po jeho poskytnutí ostáva vo vlastníctve poskytovateľa,
  • poskytovateľ ho preukázateľne (na základe písomnej zmluvy) zveruje inému daňovníkovi za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov obidvoch daňovníkov, pričom za jeho poskytnutie sa zvyčajne vyžaduje protihodnota v podobe stabilizácie zákazníkov (odberateľov), a teda sa aj zabezpečuje odber produkcie poskytovateľa.

Takýmito predmetmi sa najčastejšie vybavujú predajné a prevádzkové priestory reštaurácií, kaviarní, pivární, prevádzok rýchleho občerstvenia (stoly, stoličky, slnečníky, markízy, popolníky, poháre, obrusy, šálky, taniere a pod.);

• nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 € a sú odpisovaným hmotným majetkom. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú aj odpisy majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom (vlastníkom), ale je poskytnutý inému daňovníkovi a u obidvoch slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
  Nosič reklamného nápisu slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov poskytovateľa a na priame využitie u iného daňovníka.

V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov. V tomto ustanovení je totiž povedané, že daňovým výdavkom (nákladom) nie je výdavok vynaložený v rozpore s osobitnými predpismi, ktorým je napríklad zákon o reklame.

Účtovanie o reklame

Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92) náklady na reklamu a propagáciu sa do nákladov účtujú v tom účtovnom období, v ktorom vznikli.

Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. časovo sa rozlišujú.

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. k) ZDP
§ 56 ods. 6 postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva

Autor: Ing. Iveta Petrovická