6. Opatrenia na elimináciu daňovej licencie

Ako sme už na úvod uviedli, problémom daňovej licencie je pomerne nešťastne definovaná legislatívna skratka obrat.

Tento odkazuje na zákon č. 479/2009 Z. z., ktorý však v § 6 ods. 4 výslovne ustanovuje, že pojem obrat sa definuje výlučne na účely odseku 3 (§ 6 ods. 3 zákona 479/2009 Z. z.), ktorý upravuje príslušnosť daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.

Keďže poznámka pod čiarou nemá samostatný normatívny charakter a odkazuje na celé ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z., mohlo by sa konštatovať, že definícia obratu je nedostatočná pre účely ZDP. Keby výklad platil, potom by pojem obratu z právneho hľadiska neexistoval a chýbala by základná veličina na určenie daňovej licencie pre daňové subjekty.

Navyše existujú právnické osoby, ktoré nevykazujú hospodársky výsledok v sústave jednoduchého ani podvojného účtovníctva.

Kto neverí, nech si pozrie ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) a d) ZDP a uvidí, že sú osoby, ktoré vykazujú výsledok hospodárenia podľa medzinárodných účtovných štandardov pre finančné výkazníctvo (aj keď sú povinné viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva), ale to nie pojmovo to isté, ako je vedenie podvojného účtovníctva, a osoby, ktoré vychádzajú z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Toto je však skôr upozornenie na nedokonalosť legislatívnej techniky.

Oveľa efektívnejšou metódou, ako neplatiť zbytočne daňovú licenciu pre daňový subjekt, ktorému nevychádza potrebná daňová povinnosť a platil by daňovú licenciu prakticky za nič, je neuplatniť si primeranú časť nákladov v zdaňovacom období, za ktoré platí daňovú licenciu a tieto náklady si môže uplatniť ako opravu chýb minulých účtovných období v nasledujúcom zdaňovacom období.

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 29 ZDP si to môže dovoliť bez rizika postihov a bez rizika podávania dodatočného daňového priznania (uplatnil si nižšie náklady, ako mohol). 

Poznámka redakcie:
§ 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Autor: JUDr. Samuel Diatka