Podnikanie manželov

V manželstve môžu vzniknúť v súvislosti s podnikaním viaceré možnosti. Podnikať môže len jeden z manželov alebo môžu spoločne podnikať obidvaja manželia.

Pri podnikaní manželov môžu nastať viaceré kombinácie:

• Individuálne podnikanie jedného man­žela.
• Individuálne podnikanie obidvoch man­želov – dvoch samostatných podnikateľských subjektov. Každý z partnerov má vlastný živnostenský list alebo iné povolenie na podnikanie, manželia vystupujú ako dve nezávislé fyzické osoby.
• Podnikanie manželov v združení. Man­želia uzavrú medzi sebou zmluvu o združení.
• Podnikanie manželov vzájomným zamestnávaním.
• Vypomáhanie manželovi (manželke).
• Podnikanie manželov formou obchodnej spoločnosti.

Vo všetkých prípadoch sa musia manželia rozhodnúť, ktorý z možných spôsobov spoločného podnikania je pre nich najvýhodnejší a budú ho pre seba využívať.

Manželia by mali zvážiť všetky výhody a nevýhody vyplývajúce zo spoločného podnikania.

Výhody spoločného podnikania man­že­lov:

• podnikajú vo svojej vlastnej firme so svojím manželom, nemajú nad sebou šéfa, ktorému by sa museli „spovedať“,
• majú možnosť ovplyvniť to, čo robí manžel,
• možnosť spolurozhodovať o financiách, o spôsobe podnikania,
• rozhodovať spolu s manželom o celkovom charaktere firmy.

Nevýhody spoločného podnikania man­želov:

• ručenie za vzniknuté záväzky z podnikania celým svojím majetkom, čím je ohrozená existencia rodiny aj v prípade, že by manželia mali modifikované bezpodielové spoluvlastníctvo,
• jeden príjem, čo je v období, keď sa v podnikaní nedarí, veľmi riskantné, preto je potrebné zvážiť, či aspoň jeden z partnerov by sa nemal niekde zamestnať, aby bol aspoň jeden istý príjem.

Z dôvodu zabezpečenia ochrany nepodnikajúceho manžela obsahuje Obchodný zákonník ustanovenia na ochranu majetku rodiny. Ak jeden z manželov začína podnikať pri trvaní bezpodielového spoluvlastníctva bez jeho úpravy (neuzavrie niektorú z nižšie uvedených dohôd), potrebuje na používanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na podnikanie pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony, ktoré s podnikaním súvisia, už zákon súhlas druhého manžela nevyžaduje.

V prípade, že nepodnikajúci manžel nesúhlasí z bezpodmienečným používaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo pociťuje ohrozenie svojich práv, môže uzatvoriť s podnikajúcim manželom zmluvu o modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva alebo požiadať o zánik bezpodielového spoluvlastníctva súd. V nasledujúcej časti sa preto budeme venovať vlastníckym vzťahom medzi manželmi a možnosťou ochrany spoločného majetku manželov v prípade nepriaznivých podnikateľských výsledkov.

Obsah:

I. Vlastnícke vzťahy medzi manželmi

II. Zánik zákonného BSM

III. Podnikanie jedného z manželov

IV. Podnikanie manželov – dvoch samostatných podnikateľských subjektov

V. Podnikanie manželov v združení bez právnej subjektivity

VI. Podnikanie zamestnávaním manželky (manžela)

VII. Vypomáhanie podnikajúcemu manželovi (manželke)

VIII. Podnikanie manželov prostredníctvom obchodnej spoločnosti

IX. Príjmy manželov z nakladania s majetkom v BSM

I. Vlastnícke vzťahy medzi manželmi

Právne aspekty bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva, je upravené osobitnou formou – formou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Právna úprava BSM je obsiahnutá v druhej časti, v druhej hlave Spoluvlastníctvo, a to v § 143 – § 151 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

BSM môže existovať len v naviazanosti na manželstvo. Subjektmi BSM nemôžu byť iné osoby ako manželia. Jeho vznik a trvanie je podmienené existenciou manželstva, pričom len vo výnimočných prípadoch zákon umožňuje zánik BSM i napriek tomu, že manželstvo naďalej pokračuje (napr. ak súd zruší BSM). BSM však nemôže trvať ďalej, ak manželstvo zanikne.

Jedným z charakteristických znakov BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na svojom vlastníckom práve tak, ako je to určené pri podielovom spoluvlastníctve, kde spoluvlastnícky podiel je presne vymedzený (napr. 1/3, 10 %...). Vyjadruje tak hospodársku jednotu manželov a rovnaké hospodárske postavenie manželov.

Právna úprava BSM v Občianskom zákonníku umožňuje manželom dohodou modifikovať zákonné BSM, pokiaľ ide o jeho rozsah, časový okamih jeho vzniku, prípadne o správu spoločného majetku, avšak manželia nemôžu BSM vylúčiť úplne.

BSM vzniká priamo zo zákona a manželom neumožňuje jeho vznik úplne vylúčiť, t. j. u nás sú tzv. predmanželské dohody vylučujúce vznik BSM, s ktorými sa stretáme v zahraničí, neplatné.

Manželia majú iba možnosť zákonom stanoveným spôsobom modifikovať BSM (k možnostiam modifikácie BSM dohodou man­želov sa vrátime neskôr). V takomto prípade ide o modifikované BSM. Rozoznávame tak zákonné BSM a modifikované BSM.

Vznik zákonného BSM

Zákonné BSM (dohodou nemodifikované BSM) vzniká momentom uzavretia manželstva. Od tohto momentu manželia za predpokladu, že manželstvo právne trvá, BSM nezaniklo (napr. rozhodnutím súdu) a vec môže byť v súlade s Občianskym zákonníkom nadobudnutá do BSM, nadobúdajú veci do svojho BSM. Samozrejme musí dôjsť aj k ďalšej skutočnosti, a to skutočnosti, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo (napr. kúpna zmluva).

Osobitnú úpravu obsahuje zákon č. 7/2005 Z. z. v prípade vyhlásenia konkurzu na jedného z manželov.

Ak úpadca počas konkurzu uzavrie man­želstvo, BSM vzniká až zrušením konkurzu.

V tomto prípade tak nedochádza k súčasnému vzniku manželstva a BSM, ale k vzniku BSM dôjde až ku dňu zrušenia konkurzu.

Rozsah zákonného BSM

V súlade so znením § 143 Občianskeho zákonníka v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Predmetom BSM môžu byť všetky veci okrem tých, ktoré môžu byť podľa osobitného zákona iba vo vlastníctve štátu, prípadne určených právnických osôb. Do BSM tak patria najmä príjmy vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, príjmy vyplývajúce zo sociálneho poistenia. Do BSM taktiež patria aj výnosy, úžitky a prírastky z vecí, a to bez ohľadu na to, či vec samotná je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo v BSM. Príjmy z podnikania taktiež patria do BSM, pokiaľ nedošlo k zrušeniu BSM súdom počas jeho trvania.

Z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyplýva, že Občiansky zákonník niektoré veci vyníma z BSM s ohľadom na tieto kritériá:

• čas nadobudnutia veci

Pre to, či vec patrí do BSM alebo, nie je rozhodujúci okamih nadobudnutia veci.

Do BSM patria iba veci nadobudnuté po vzniku BSM. Veci, ktoré jeden z manželov nadobudol pred vznikom BSM, do BSM nepatria a sú výlučným vlastníctvom tohto manžela. Do BSM nebude patriť ani vec, ktorá bola získaná výmenou za vec nachádzajúcu sa vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v tomto prípade ide iba o transformáciu majetku.

Ak manželia spoločne nadobudli vec pred vznikom BSM, nadobudli túto vec do podielového spoluvlastníctva.

• spôsob nadobudnutia veci

Občiansky zákonník vylučuje z BSM veci získané dedením. To znamená, že ak by boli dedičmi obaja manželia, zdedenú vec by nadobudli do podielového spoluvlastníctva a nie do BSM. Ak by bol dedičom jeden z manželov, zdedenú vec by nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.

Občiansky zákonník vylučuje z BSM aj veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Predpismi o reštitúcii majetku treba rozumieť najmä tieto predpisy: zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov a zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému hospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

• účel, na ktorý vec slúži

V prípade, ak vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, táto vec nepatrí do BSM a je vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Rozhodujúce je to, či vec skutočne slúži uvedenému účelu.

Nerozhoduje, akej hodnoty je vec. Každý z manželov má však právo v prípade, ak dôjde k vyrovnaniu BSM, požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo sa zo ...