3. Porovnanie slovenskej právnej úpravy oddlženia s vybranými právnymi úpravami

Poznámka:

Česko

Návrh na povolenie oddlženia je oprávnený podať výlučne dlžník. Ak návrh na začatie úpadkového konania podal dlžník, musí byť návrh na povolenie oddlženia podaný súčasne s ním, ak návrh na začatie úpadkového konania podala iná osoba, môže dlžník návrh na povolenie oddlženia podať najneskôr do 30 dní, odkedy mu bol návrh na začatie úpadkového konania doručený. Ak nedôjde k späťvzatiu návrhu na povolenie oddlženia ani k jeho odmietnutiu (ak nebol ani napriek predchádzajúcemu upozorneniu súdu predložený návrh doplnený) alebo zamietnutiu (k tomu dochádza vtedy, ak je podaným návrhom sledovaný nepoctivý zámer alebo ak hodnota plnenia, ktorým by boli počas oddlženia uspokojené pohľadávky nezabezpečených veriteľov, bude nižšia ako 30 % ich pohľadávok a títo s danou skutočnosťou výslovne nesúhlasia), povolí insolvenčný súd oddlženie, ktoré následne prebieha speňažením majetkovej podstaty alebo plnením splátkového kalendára. V opačnom prípade súd rozhodne o riešení úpadku konkurzom. Ak je oddlženie realizované speňažením majetkovej podstaty, postupuje sa podľa ustanovení o speňažení majetku v konkurze, ak je oddlženie realizované prostredníctvom splátkového kalendára, je dlžník povinný počas 5 rokov mesačne splácať nezabezpečeným veriteľom zo svojich príjmov čiastku v rozsahu stanovenom zákonom (§ 398 ods. 3 IZ). Voľba konkrétneho spôsobu oddlženia závisí od veriteľov, deje sa tak hlasovaním na schôdzi veriteľov s tým cieľom zvolanej (na schválenie sa vyžaduje dosiahnutie jednoduchej väčšiny hlasov nezabezpečených veriteľov počítanej podľa výšky ich pohľadávok). Po tom, čo splní dlžník riadne a včas všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo schváleného spôsobu oddlženia, vydá súd na jeho návrh uznesenie, ktorým ho oslobodí od platenia pohľadávok, ktoré boli predmetom oddlženia, a to v rozsahu, v akom počas neho neboli uspokojené.

Poľsko

Oddlženie ako spôsob riešenia úpadku dlžníka – fyzickej osoby, pozná poľský právny poriadok od roku 2008, avšak jeho absolvovanie je dlžníkom umožnené iba v prípade, že príčinou toho, že sa ocitol v úpadku bez vlastného zavinenia, boli mimoriadne udalosti, ako napr. neočakávané choroby, strata zamestnania alebo skutočnosť, že sa stal obeťou podvodu. Dlžníci, ktorí stratia majetok v dôsledku alkoholizmu či toxikománie, nie sú v zmysle uvedeného oprávnení podať návrh na povolenie oddlženia a oddlženie nie je prístupné ani dlžníkom, ktorí na seba prevzali záväzky v čase, keď už o svojom úpadku vedeli. Zákon ďalej stanovuje, že oddlženie prichádza do úvahy v prípade konkrétneho úpadcu len raz za desať rokov.

Po schválení podaného návrhu súdom tento rozhodne, ktorá časť majetku dlžníka má byť v procese oddlženia speňažená a rozdelená medzi veriteľov skôr, ako dlžník pristúpi k plneniu splátkového kalendára (plnenie splátkového kalendára môže prebiehať maximálne 5 rokov a splátkový kalendár môže byť v tomto období na základe podnetu dlžníka alebo jeho veriteľa v prípade, že sa zmení finančná situácia dlžníka, upravený).

Maďarsko

Inštitút oddlženia fyzických osôb maďarská právna úprava nepozná.

Rakúsko

Inštitút oddlženia rakúsky právny poriadok pozná, jeho právna úprava je v celosvetovom meradle považovaná za jednu z najprísnejších. Riešenie nepriaznivej finančnej situácie dlžníka – fyzickej osoby, ktorý sa ocitol v úpadku, je možné tzv. konaním o vyrovnaní dlhu. Dlžník, ktorý sa rozhodne pre jeho absolvovanie, musí k svojmu návrhu doložiť aj zoznam majetku a záväzkov, návrh splátkového kalendára, prehlásenie, že uhradí trovy konania, a prehlásenie o tom, že pokus o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie zlyhal. V zásade platí, že úpadca spravuje svoj majetok sám, súd však môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o tom, že ustanoví správcu. Plnenie splátkového kalendára, ktorý je výsledkom dohody medzi dlžníkom a väčšinou jeho veriteľov o rozsahu splatenia záväzkov, trvá tri až päť rokov. Ak však nedôjde k dohode o splátkovom kalendári, môže súd na žiadosť dlžníka začať tzv. absorpčné konanie. Absorpčné konanie prichádza do úvahy vtedy, keď nie je možné dosiahnuť s veriteľmi konsenzus na finálnej podobe splátkového kalendára. Dôvodmi pritom môžu byť buď nesúhlas s lehotou splácania, alebo navrhovanou výškou splátok. V takomto prípade dlžník odvádza správcovi značnú časť svojich príjmov (k dispozícii mu zo­stane príjem na úrovni životného minima) za obdobie až sedem rokov a ten je povinný uspokojovať z týchto prostriedkov pohľadávky veriteľov v určenom poradí. V prípade, že je dlžník nezamestnaný, je povinný prijať akúkoľvek prijateľnú pracovnú ponuku. Na to, aby však súd rozhodol o oddlžení, nestačí byť zamestnaný a dodržiavať platobnú disciplínu.

Zákon totiž explicitne stanovuje, že oddlženým môže byť len ten, kto uhradí minimálne polovicu hodnoty prihlásených pohľadávok v lehote troch rokov od začatia konania alebo najmenej 10 % pohľadávok počas celého sedemročného obdobia trvania konania.

Nemecko

Oddlženie je v nemeckom právnom poriadku umožnené dlžníkom – fyzickým osobám, ktorí na seba sami podali návrh na začatie úpadkového konania a návrh na povolenie oddlženia podali súčasne s ním (alebo najneskôr do dvoch týždňov). Súd návrh na povolenie oddlženia zamietne, ak je splnený čo i len jeden z dôvodov explicitne uvedených v zákone (napríklad, ak bol dlžník v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin súvisiaci s úpadkovým konaním alebo ak už v predchádzajúcich desiatich rokoch o povolenie oddlženia žiadal a pod.). Lehota, počas ktorej je dlžník pre potreby oddlženia povinný plniť splátkový kalendár, začína plynúť od vyhlásenia konkurzu, čím je dlžník chránený od neprimeranej dĺžky samotného konkurzu.

Doba oddlženia je v Nemecku stanovená na šesť rokov a po jej úspešnom absolvovaní sa stávajú nevymožiteľnými všetky pohľadávky veriteľov, ktoré mali byť prihlásené, i keď sa tak nestalo (s výnimkou pohľadávok, ktoré vznikli z dôvodu dlžníkovho úmyselného protiprávneho konania, pohľadávok plynúcich z peňažných trestov uložených dlžníkovi a taktiež pohľadávok vzniknutých z poskytnutej bezúročnej pôžičky s cieľom uhradiť trovy konkurzného konania).

Autor: JUDr. Teodor Bombor