Obsah
Dátum publikácie:16. 9. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z pridanej hodnoty; Financie, finančné právo / Daňové a poplatkové právo
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Povinnosť registrácie podľa § 4 zákona o DPH má každá zdaniteľná osoba, t. j. tuzemská alebo zahraničná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR, resp. má bydlisko v SR alebo sa tu obvykle zdržiava a ktorá dosiahne za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške 49 790 €. Žiadosť o registráciu pre daň je zdaniteľná osoba povinná podať na miestne príslušnom daňovom úrade do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla uvedený obrat.
Platiteľom dane sa stáva na základe zákona, t. j. bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu tiež:
- Právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa § 476 až § 488 Obchodného zákonníka. Osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa, sa stáva platiteľom dane odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Fyzická alebo právnická osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti, príp. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Samotný predaj nehnuteľnosti nie je predajom podniku, resp. jeho časti.
Nadobudnutie postavenia platiteľa dane overuje daňový úrad na základe predložených dokladov.
Zo zákona vyplýva povinnosť, aby daňový subjekt okrem oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, predložil aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby). Až následne správca dane vydá osvedčenie o registrácii. Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, pro- ti ktorému nie je možné podať odvolanie.
- Platiteľom dane na základe zákona sa stane aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, kedy sa stala právnym nástupcom.
Tieto osoby majú povinnosť do 10 dní odo dňa vzniku uvedených skutočností oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom. Forma oznámenia nie je zákonom stanovená.
Aj v prípade, že oznámenie je podané oneskorene, resp. vôbec, osoba sa stane platiteľom ku dňu nadobudnutia podniku alebo jeho časti, alebo ku dňu, kedy sa stala právnym nástupcom. Daňový úrad registruje osobu na základe oznámenia, o registrácii vydá osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň.
Príklad č. 3:
Záloha za poskytnutie služby pred registráciou a dodanie služby po registrácii za platiteľa DPH
Zdaniteľná osoba, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a poskytuje službu vzdelávacie kurzy, sa stala platiteľom dane od 1. 7. 2014. Kurz, ktorý začal 1. 4. 2014, bol v 100 % výške uhradený klientom 1. 4. 2014. Tento kurz skončil záverečnými skúškami 31. 7. 2014, t. j. po registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane.
Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Príjem vo výške 100 % úhrady za službu predstavuje príjem neplatiteľa zahrnutý do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH. V čase, keď je už platiteľom dane, neodvádza DPH z uvedenej sumy.
V prípade, ak by zdaniteľná osoba v období pred registráciou dostala protihodnotu napr. vo výške 50 % ceny poskytnutej služby, uvedený príjem by dostala v postavení neplatiteľa a zahrnula by ho do obratu pre účely registrácie za platiteľa dane. Ak by zostávajúcich 50 % ceny služby bolo klientom uhradených po registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane, vznikla by z tejto čiastky daňová povinnosť.
Príklad č. 4:
Odpočítanie dane pri registrácii z odpisovaného majetku
Platiteľ DPH nakúpil v decembri 2013 nákladné automobily – ešte ako neplatiteľ DPH. Platiteľom DPH sa stal od 18. 2. 2014. Platiteľ sa rozhodol, že nakúpený majetok (nákladné autá) v decembri 2013 nebude za rok 2013 odpisovať, pretože z neho neplynuli ekonomické úžitky, vozidlá sa nepoužívali, a teda ani neopotrebovávali. Z tohto dôvodu pri výpočte nároku na odpočítanie dane podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH vychádzal z obstarávacej ceny.
Podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa § 22 zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Predmetné nákladné automobily sú odpisovaným majetkom.
Podľa § 17 ods. 3 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov sa do základu dane nezahŕňa daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný a nehmotný majetok, na ktorú si platiteľ DPH uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o DPH je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, do daňových výdavkov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až § 28 zákona o dani z príjmov.
Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušiť daňový odpis môže daňovník už aj v roku nadobudnutia odpisovaného majetku. V danom prípade daňovník obstaral hmotný majetok v decembri 2013 a rozhodol sa neuplatniť daňový odpis, t. j. prerušiť odpisovanie za toto zdaňovacie obdobie.
V predmetnom prípade dôvodom rozhodnutia, že nakúpený majetok (nákladné autá) nebol za rok 2013 odpisovaný, bola skutočnosť, že z neho neplynuli ekonomické úžitky, vozidlá sa nepoužívali, a teda ani neopotrebovávali.
Ak sa zdaniteľná osoba v čase pred registráciou rozhodla odpisovanie prerušiť, pri určení výšky odpočítateľnej dane viažucej sa k odpisovanému majetku sa má zohľadniť reálne opotrebenie majetku za dané obdobie, v ktorom zdaniteľná osoba používala majetok na podnikanie a nebola platiteľom DPH, t. j. ak sa majetok aktívne využíval v čase prerušenia odpisovania, platiteľ zníži daň o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom, ktoré by uplatnil, keby sa nerozhodol prerušiť odpisovanie.
V prípade, ak platiteľ predmetné automobily nepoužíval, môže si uplatniť odpočítanie dane podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH z obstarávacej ceny, t. j. bez zníženia odpočítavanej dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom.
Prevádzkareň zahraničnej osoby a jej registrácia
Definícia prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty je uvedená v zákone o DPH v ustanovení § 4 ods. 5. Definícia prevádzkarne je upravená aj v článku 11 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011.
Nariadenie Rady č. 282/2011 definuje v článku 11 ods. 1 prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na účely miesta dodania služby poskytovanej medzi zdaniteľnými osobami, zároveň v ods. 2 predmetného článku ustanovuje, čo sa rozumie prevádzkarňou na účely poskytovania služby.
Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pojem „prevádzkareň“ predpokladá dostatočný stupeň stálosti a vhodnú štruktúru z hľadiska ľudských a technických prostriedkov, ktorá umožňuje nezávislé poskytovanie služieb. Na to, aby sa prevádzkareň mohla považovať za miesto, z ktorého sa poskytujú služby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu (dostatočný stupeň trvalosti), ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne (tzn. schopnosť, resp. možnosť z uvedeného miesta uzatvárať a vyhotovovať zmluvy, uskutočňovať manažérske rozhodnutia, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať konkrétnu ekonomickú činnosť). Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. pre zriaďovateľa so sídlom v zahraničí.
Na účely určenia miesta dodania služby podľa článku 44 smernice 2006/112/ES (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) môže ísť o dva typy prevádzkarne:
- o tzv. aktívnu prevádzkareň, ktorá na jednej strane spĺňa kritériá uvedené v § 4 ods. 7 zákona o DPH, čo znamená, že vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť za protihodnotu a zároveň je schopná prijímať a využívať služby dodávané inou spoločnosťou,
- o tzv. pasívnu prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby dodávané inou spoločnosťou, ale nevykonáva nezávisle z miesta prevádzkarne ekonomickú činnosť za protihodnotu.
V nadväznosti na článok 11 ods. 1 nariadenia Rady č. 282/2011, ak má zahraničná osoba v tuzemsku zriadenú prevádzkareň (organizačnú zložku), ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a ktorá síce má personálne a materiálne vybavenie, ale nevykonáva ekonomickú činnosť voči tretím osobám za protihodnotu, ale napríklad vykonáva len činnosť pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí, ide o tzv. pasívnu prevádzkareň. Ak takáto prevádzkareň prijíma služby od zahraničnej osoby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Ak takejto osobe vzniká daňová povinnosť, je povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH, priznať daň z prijatej služby od zahraničnej osoby a túto zaplatiť. Keďže však nejde o tzv. aktívnu prevádzkareň, ktorá by vykonávala nezávisle ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možná registrácia zahraničnej osoby, ktorá má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, podľa § 4 zákona o DPH.
Keďže zahraničná osoba, ktorá má v tuzemsku zriadenú pasívnu prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, ktoré sú jej dodané, a nevykonáva na území SR ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možné takúto zdaniteľnú osobu registrovať ani podľa § 5 zákona o DPH (registrácia zahraničných osôb, ktoré v SR uskutočnili činnosť, ktorá je predmetom dane).
To znamená, že ak zahraničná zdaniteľná osoba má v tuzemsku zriadenú pasívnu prevádzkareň, ktorá prijíma od zahraničnej osoby službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň ako príjemca služby, má registračnú povinnosť pre DPH podľa § 7a zákona o DPH.
Na základe takejto registrácie však zahraničná osoba nenadobudne v tuzemsku postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty (nie je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH).
Príklad č. 5:
Organizačná zložka zahraničnej osoby v SR
Zahraničná osoba so sídlom v Českej republike zriadila na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Organizačná zložka má v SR potrebný personál a aj materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti pre svojho zriaďovateľa v ČR (kancelária). Organizačná zložka nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť za protihodnotu voči tretím osobám, jej činnosť spočíva len v plneniach pre svojho zriaďovateľa. Organizačná zložka si objednala pre výkon svojej činnosti službu od rakúskeho podnikateľa.
Keďže sa organizačná zložka vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov a je schopná využívať prijatú službu na jej vlastné potreby, v zmysle článku 11 ods. 1 Rady č. 282/2011 sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR, kde je zriadená organizačná zložka zahraničnej osoby.
Osobou povinnou platiť daň pri službe s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR, ktorú dodala zahraničná osoba, je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH zahraničná osoba so sídlom v ČR prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v tuzemsku.
Organizačná zložka nespĺňa kritériá uvedené v § 4 ods. 5 zákona o DPH, preto nebude registrovaná podľa § 4 zákona o DPH. Pretože táto zahraničná osoba nevykonáva v tuzemsku žiadnu ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je dôvodné ju registrovať ani podľa § 5 zákona o DPH.
Z dôvodu prijatia služby v tuzemsku s miestom určenia podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH od zahraničnej osoby sa registrácia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH vykoná podľa § 7a zákona o DPH s tým, že zahraničná osoba so sídlom v ČR nezíska postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty.
To znamená, že zahraničná osoba nemôže v daňovom priznaní podanom v tuzemsku uplatniť odpočítanie dane, pričom ale nie je vylúčená možnosť refundácie dane (uplatnenie ustanovenia § 55a až § 55e zákona o DPH).
Poznámka redakcie:
§ 4 zákona o DPH
Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies