Právna úprava daňových sankcií podľa Daňového poriadku

Úvod

Spáchanie daňového deliktu nemôže správca dane svojvoľne a bezpodmienečne odpustiť, čo znamená, že sankčný postih za spáchanie daňového deliktu nastupuje ex lege a správca dane je povinný sankciu uplatniť, ak zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) alebo iný daňovoprávny predpis neustanoví inak.

Keďže daňové právo patrí do oblasti verejného práva, sankcie zakotvené v daňovoprávnych normách majú verejnoprávnu povahu s príznačným represívnym a donucovaním charakterom a zároveň prevažne majetkovú povahu, čo znamená, že zasahujú predovšetkým do majetkovej sféry porušiteľa daňovoprávnej normy.

Cieľom predloženého príspevku je ozrejmiť povahu a podstatu jednotlivých sankcií ukladaných podľa Daňového poriadku za porušenie povinností v oblastí daní.

Obsah:

1. Povaha daňových sankcií

2. Pokuta a úhrnná pokuta podľa § 155 a 155a Daňového poriadku

2.1. Pokuta podľa § 155 Daňového poriadku

2.2. Úhrnná pokuta podľa § 155a Daňového poriadku

3. Vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku

4. Rozhodnutie o vylúčení z pozície štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu podľa § 157a Daňového poriadku

1. Povaha daňových sankcií

Sankciami, ktoré možno podľa Daňového poriadku uložiť za porušenie daňových povinností, sú:

1. pokuta (§ 155 Daňového poriadku) a v jej rámci úhrnná pokuta (§ 155a Daňového poriadku),
2. úrok z omeškania (§ 156 Daňového poriadku),
3. rozhodnutie o vylúčení (§ 157a Daňového poriadku) ako sankcia nepeňažného charakteru.

Za porušenie povinností zakotvených v Daňovom poriadku či osobitných daňovoprávnych predpisoch prichádza do úvahy aj uloženie sankcie zakotvenej v právnej norme z inej právnej oblasti, ako je oblasť daňového práva.

Každú sankciu v zmysle Daňového poriadku je správca dane povinný uložiť rozhodnutím v súlade s § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého: „Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Takéto rozhodnutie musí obsahovať základné náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku a musí obsahovať:

• jasne a nezameniteľné vymedzenie skutku (miestne, časové a vecné), za ktorý je daňovému subjektu uložená sankcia,
• uvedenie ustanovenia daňovo-právneho predpisu, ktorý bol konaním daňového subjektu porušený,
• vymedzenie daňovej sankcie s odkazom na ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane daňovú sankciu ukladá, a
• v prípade uloženia peňažnej sankcie aj jej konkrétnu výšku vypočítanú v súlade s Daňovým poriadkom.