1. Právne postavenie člena štatutárneho orgánu

V orgánoch obchodných spoločností (v s. r. o. a a. s.) a družstiev pôsobia členovia štatutárnych orgánov, ktorí v rámci ich obchodného vedenia rozhodujú, riadia a kontrolujú ich činnosť.

Najvyšším orgánom s. r. o. je podľa § 125 OZ valné zhromaždenie spoločníkov s. r. o. Štatutárnym orgánom s. r. o. je jeden konateľ s. r. o. alebo viac konateľov s. r. o. Dozorná rada s. r. o. musí mať podľa § 139 ods. 3 OZ aspoň 3 členov.

Najvyšším orgánom a. s. je podľa § 184 OZ valné zhromaždenie akcionárov a. s. Štatutárnym orgánom a. s. je podľa § 191 OZ kolektívny, výkonný orgán, predstavenstvo a. s. V predstavenstve a. s. pôsobí predseda predstavenstva a. s. a členovia predstavenstva a. s. Dozorným orgánom je dozorná rada a. s., ktorá musí mať podľa § 200 OZ najmenej 3 členov. Najvyšším orgánom družstva je podľa § 239 OZ schôdza členov družstva. Štatutárnym orgánom družstva je podľa § 243 ods. 2 predstavenstvo družstva. Kontrolná komisia družstva má podľa § 244 OZ najmenej 3 členov.

Členovia štatutárnych orgánov môžu so spoločnosťou a družstvom uzatvoriť aj pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce ako zamestnanci. Popis pracovnej činnosti v pracovnej zmluve nemôže byť v žiadnom bode zhodný s popisom činnosti pri výkone funkcie podľa Obchodného zákonníka.

Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva je súčasne v príslušnej spoločnosti alebo družstve aj zamestnancom, je dôležité vymedziť práva a povinnosti z oboch právnych vzťahov:

• z pracovnoprávneho vzťahu pracovnou zmluvou podľa § 42 až § 44 Zákonníka práce a
• z obchodnoprávneho vzťahu mandátnou zmluvou podľa § 566 až § 576 OZ (zmluvou o výkone funkcie).

Pracovná zmluva

Pracovný pomer sa podľa § 42 ZP zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ide o závislý vzťah, pretože zamestnanec je pri výkone práce viazaný pokynmi zamestnávateľa a výsledkami jeho práce disponuje zamestnávateľ. Ak nemá pracovná zmluva písomnú formu, je platná aj vtedy, ak je napríklad uzatvorená ústne. V takomto prípade ide však o porušenie povinností, za ktoré môže zamestnávateľovi príslušný inšpektorát práce uložiť pokutu.

Podľa § 43 ZP je v pracovnej zmluve zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika (druh práce nemôže zahŕňať činnosti spadajúce pod rozsah činností štatutárneho orgánu),
• miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby atď.,
• ďalšie podmienky, ktoré požaduje zamestnávateľ alebo zamestnanec v pracovnej zmluve vymedziť.

Pracovný pomer sa nezakladá voľbou ani vymenovaním. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní, teda až po voľbe alebo vymenovaní sa následne uzatvorí pracovná zmluva.

Mandátna zmluva

Funkcia člena štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná na základe pracovnej zmluvy. Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu upravuje zmluva o výkone funkcie. Podľa § 66 ods. 3 OZ sa vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 až § 576 OZ, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností. Každá zmluva o výkone funkcie, či je už označená ako mandátna zmluva alebo inak, musí obsahovať ustanovenia, ktoré Obchodný zákonník určuje pre mandátnu zmluvu. Pokiaľ sa na tom strany dohodnú, môže táto zmluva obsahovať aj ďalšie práva a povinnosti a musí mať písomnú formu.

Na to, aby účastníci uzavreli mandátnu zmluvu podľa § 567 OZ, musí existovať dohoda o jej podstat­ných náležitostiach, ktorými sú:

• určenie zmluvných strán identifikáciou mandanta a mandatára,
• určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená, a spôsob jej zariadenia a
• dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti (odmena za výkon funkcie).

Podľa § 567 ods. 2 a 3 OZ platí, že:

• činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta;
• od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluvaalebo mandant.

Dôležitou súčasťou mandátnej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu (konateľa s. r. o.) a člena štatutárneho orgánu (napríklad člena predstavenstva a. s., dozornej rady a. s. alebo s. r. o.) sú ustanovenia o záväzkoch oboch strán, teda o právach a povinnostiach obchodnej spoločnosti a člena štatutárneho orgánu, ochrane obchodného tajomstva, dobe výkonu funkcie a spôsobe ukončenia zmluvy. Z mandátnej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho orgánu nevyplýva vzťah podriadenosti, tak ako to vyžaduje Zákonník práce a rovnako tu chýba prvok závislej práce, preto ide výlučne o obchodnoprávny vzťah.

Autor: Ing. Jolana Strýčková