Prenos daňovej povinnosti a strata odpočtu DPH - aplikácia podľa slovenského práva (komentovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora)

Aplikácia podľa slovenského práva

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Tuzemský prenos daňovej povinnosti, o ktorý v predmetnom rozsudku ide, je v slovenskom zákone o DPH upravený v ustanovení § 69 ods. 12, avšak na rozdiel od rumunského zákona sa neuplatňuje pri stavebných prácach. V SR dochádza k prenosu daňovej povinnosti od slovenského platiteľa – dodávateľa – na iného slovenského platiteľa – odberateľa – v týchto prípadoch:

• dodanie kovového odpadu a kovového šrotu;
• prevod emisných kvót skleníkových plynov;
• dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v nútenom predaji;
• dodanie tovaru pri zabezpečovacom prevode práva;
• dodanie obilnín a semien (kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka), ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, ak základ dane je najmenej 5 000 €;
• dodanie tovarov patriacich do kapitol 72, 7301, 7308, 7314 Spoločného colného sadzobníka, ak základ dane je najmenej 5 000 €;
• dodanie mobilných telefónov a integrovaných obvodov, ak základ dane je najmenej 5 000 €.

V prípade dodania vyššie uvedených tovarov medzi platiteľmi v SR dodávateľ vyhotoví faktúru bez DPH, odberateľ vykoná „samozdanenie“ a podľa účelu použitia na vlastné podnikanie odpočíta DPH podľa § 49 ods. 2 až 4 a podľa § 51 ods. 1 písm. b), t. j. podmienkou pre odpočítanie je uvedenie dane v záznamoch vedených na účely DPH podľa § 70 zákona o DPH.

Podľa § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH v prípade, ak osobou povinnou platiť DPH je príjemca tovaru alebo služby, osoba, ktorá faktúru vyhotovuje, je povinná uviesť slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

Napriek skutočnosti, že za správnosť a úplnosť údajov uvedených vo faktúre zodpovedá dodávateľ (§ 72 ods. 5), zároveň platí, že platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočítanie DPH, zodpovedá za to, že sú splnené podmienky pre odpočítanie v zmysle zákona. To znamená, že platiteľ v postavení odberateľa uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa, v ktorej je uvedená DPH, si nemôže „automaticky“ túto daň odpočítavať bez toho, aby si nepreveril, či táto daň je vo faktúre uplatnená oprávnene.

Ak by totiž nastala situácia, že DPH síce vo faktúre figuruje, ale dodávka, ktorá je predmetom fakturácie, je oslobodená od DPH alebo nie je vôbec predmetom DPH, prípadne nemala byť uplatnená dodávateľom, ale odberateľom z dôvodu prenosu daňovej povinnosti, ktorý však nebol vo faktúre slovne vyznačený, potom nesprávny postup vystaviteľa faktúry neoprávňuje odberateľa na to, aby nedodržal pravidlá o prenose daňovej povinnosti.

Odberateľ teda napriek nesprávne uplatnenej a dodávateľom požadovanej DPH je povinný vykonať „samozdanenie“, a to zo sumy bez DPH. Následne potom môže posúdiť vo väzbe na účel použitia tohto plnenia, o rozsahu odpočítania uplatnenej a priznanej DPH.

V prípade, ak odberateľ dodávateľovi zaplatil predmetnú DPH uplatnenú nad rámec zákona, jej vrátenie sa nemôže realizovať zo štátneho rozpočtu, t. j. na základe daňového konania, ale môže byť predmetom iného konania, ak dodávateľ „dobrovoľne“ nevykoná nápravu cestou vystavenia dobropisu a príslušnú DPH nevráti svojmu odberateľovi. V prípade vystavenia dobropisu dodávateľ zároveň môže žiadať od daňového úradu vrátenie bezdôvodne priznanej a zaplatenej dane.

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

Podľa § 44 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, aj opätovne, a to v prípadoch:

• ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo žiada o vrátenie dane podľa zákona o dani z príjmov alebo zákona o DPH;
• na podnet ministerstva alebo Finančného riaditeľstva SR;
• na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Vykonanie opätovnej kontroly musí byť vykonané v lehote pre zánik práva vyrubiť daň. Podľa § 69 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak bol pred uplynutím uvedenej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynú lehoty znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Vyrubiť daň alebo rozdiel dane tak možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane sa považuje doručený protokol z daňovej kontroly. Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

Správca dane nevykonáva opätovnú kontrolu v prípadoch, kedy je jeho rozhodnutie zrušené odvolacím orgánom a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V takých prípadoch správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní (nebolo ukončené z dôvodu, že rozhodnutie bolo zrušené), nevykonáva teda opätovnú daňovú kontrolu.

Z uvedeného vyplýva, že i podľa slovenského daňového práva môže vzniknúť situácia obdobná ako v uvedenom rozsudku SD EÚ, kedy správca dane vykoná opätovne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, ktoré už bolo kontrolované a zistí rozdiel dane. Najčastejšie je to v praxi na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.

Prenos daňovej povinnosti na slovenského platiteľa pri zdaniteľnom obchode zo zahraničia

Aplikácia uvedeného rozsudku SD EÚ sa vzťahuje aj na prípady zahraničného prenosu daňovej povinnosti na tuzemského platiteľa.

V súvislosti s pokutou uloženou na základe dodatočného platobného výmeru správca dane neskúma okolnosti, ktoré viedli k vzniku rozdielu na dani, ale vychádza zo skutočnosti, že tento rozdiel vyplýva z právoplatného rozhodnutia o predpísanom rozdiele dane.

Poznámka redakcie:
§ 69 ods. 12 zákona o DPH

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.