Obsah
Dátum publikácie:27. 5. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa daň vyberá zrážkou z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a sú uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a e) prvom, druhom a štvrtom bode zákona a ďalej ak ide o úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.
Pred uplatnením zrážkovej dane sa musí skúmať, či je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo či ide o daňovníka z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
Ak plynie príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov daňovníkovi do štátu, s ktorým je uzatvorená medzinárodná zmluva, uplatní sa zrážková daň podľa tejto zmluvy, ak je tam uvedená, pretože podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov má medzinárodná zmluva prednosť pred tuzemským zákonom o dani z príjmov. V prípade uzatvorených zmlúv platí súčasne zásada, že podľa zmluvy nemôže byť príjem zdanený ťaživejšie ako podľa tuzemského zákona. Predpokladom aplikácie medzinárodnej zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmu.
Ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nie je s príslušným štátom podpísaná, postupuje sa pri zdanení príjmov zo zdroja na území SR podľa zákona o dani z príjmov.
Ak od 1. 3. 2014 plynie príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyberie sa daň sadzbou dane 35 %.
Pokiaľ uvedené príjmy plynú stálej prevádzkarni, ktorú má na území SR daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, zdania sa ako súčasť základu dane tejto stálej prevádzkarne v daňovom priznaní.
V prípade vymedzených príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynúcich právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a je konečným príjemcom týchto príjmov, treba ďalej skúmať, či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 13 ods. 2 písm. f) a písm. h) zákona o dani z príjmov. Ak sú splnené podmienky pre oslobodenie, predmetný príjem sa v Slovenskej republike nezdaní.
NEPREHLIADNITE!
Do 31. 12. 2013 sa daňou vyberanou zrážkou zdaňovali aj príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedené v § 16 ods. 1 pod písmenom c), t. j. príjmy zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Vyberanie dane zrážkou sa aplikovalo len vtedy, ak plynuli daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a len v období do vzniku stálej prevádzkarne.
Od 1. 1. 2014 došlo k rozšíreniu príjmov zaradených do § 16 ods. 1 písm. c) zákona o príjmy zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností. Súčasne sa zrušila podmienka ich poskytovania na území SR.
Z § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov v znení platnom od 1. 1. 2014 vyplýva, že zrážkovej dani už nepodliehajú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, vymedzené v § 16 ods. 1 písm. c) zákona, plynúce od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Pri týchto príjmoch sa uplatní za vymedzených podmienok zabezpečenie dane (s výnimkou daňovníkov z členských štátov EÚ a daňovníkov štátov tvoriacich EHP) a príjmy sa zdania v podanom daňovom priznaní.
3.1.1 Príjmy umelcov, športovcov, artistov a spoluúčinkujúcich osôb [§ 16 ods. 1 písm. d) zákona]
Daň z príjmov z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou sa v súlade s § 43 ods. 2 zákona vyberá zrážkou bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.
Do 31. 12. 2012 bol spôsob zdanenia týchto príjmov upravený v § 43 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane vybral daň z hrubého príjmu zníženého o výdavok vo výške ustanoveného percenta pre tento príjem podľa § 6 ods. 10 zákona (40 %). Od 1. 1. 2013 sa vypustila možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov pri zdanení týchto príjmov zrážkovou daňou platiteľom dane. Platiteľ dane zrazí daň z hrubých príjmov.
Daňovník môže na základe § 43 ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov považovať zrazenú daň za preddavok a podať po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie, v ktorom si uplatní preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, pričom musí aplikovať obmedzenie výšky paušálnych výdavkov pevnou sumou 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne. Na zdanenie použije sadzbu dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že v prípade vyšších príjmov môže byť ich časť zdanená progresívnou sadzbou dane 25 %. Ak daňovník možnosť podania daňového priznania nevyužije, považuje sa daňová povinnosť z tohto príjmu vykonanou zrážkou za vysporiadanú.
V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je takýto príjem uvedený v samostatnom článku „Umelci a športovci“.
Príklad č. 1:
Umelec, rezident Talianskej republiky, mal na území Slovenskej republiky niekoľko koncertných vystúpení, za ktoré obdržal honorár 16 600 eur. V súlade s článkom 17 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Talianskou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 17/1985) sa tento príjem zdaní v štáte skutočného výkonu činnosti, t. j. v Slovenskej republike. Vyplácajúca slovenská agentúra je povinná zraziť daň vo výške 3 154 eur (19 % zo 16 600 eur).
Agentúra vyplatí umelcovi 13 446 eur, daň 3 154 eur odvedie svojmu miestne príslušnému daňovému úradu. Umelec sa môže rozhodnúť pre podanie daňového priznania, v ktorom si vyčísli základ dane s uplatnením skutočných alebo paušálnych výdavkov a zrazenú daň si odpočíta ako zaplatený preddavok.
3.1.2 Príjmy za použitie práva [§ 16 ods. 1 písm. e) body 1 a 2 zákona]
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov, sa podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyberá zrážkou, ak ide o príjmy z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú:
- odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how). Tieto odplaty sa označujú ako „priemyselné licenčné poplatky“;
- odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Tieto odplaty sa označujú ako „kultúrne licenčné poplatky“.
V praxi zaužívaný pojem „licenčné poplatky“ používajú aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pokiaľ tieto príjmy plynú právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, alebo jeho stálej prevádzkarni, treba overiť, či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov (bližšie v bode 3.1.3).
Pred vykonaním zrážky je potrebné zistiť, či platby smerujú do štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je takáto zmluva uzatvorená, postupuje sa pri zdanení podľa zmluvy. Pokiaľ sa podľa zmluvy zdaňuje tento príjem v zdrojovom štáte, aplikuje sa sadzba dane uvedená v článku „Licenčné poplatky“ (spravidla článok 12 príslušnej zmluvy). V niektorých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sú rozdielne sadzby dane pre priemyselné a pre kultúrne licenčné poplatky (často kultúrne licenčné poplatky majú nulovú sadzbu a zdaňujú sa v štáte rezidencie daňovníka, ktorému príjem plynie), v niektorých zmluvách sú jednotné sadzby pre oba typy poplatkov.
Základom dane je brutto suma úhrady. Vykonanou zrážkou je daňová povinnosť z tohto príjmu vysporiadaná s výnimkou príjmov daňovníkov z členského štátu Európskej únie a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor (Nórsko, Lichtenštajnsko, Island). Uvedení daňovníci môžu považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Príklad č. 2:
Rakúsky podnikateľ poskytol slovenskej spoločnosti právo na použitie svojho softvérového programu. Slovenská spoločnosť mu uhrádza mesačne 1 160 eur.
Odplata za poskytnutie práva na použitie softvéru je podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 1 zákona o dani z príjmov príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Rakúskou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 48/1979) sa licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku (priemyselné licenčné poplatky) môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa práva tohto štátu; daň však nesmie prekročiť 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Slovenský platiteľ dane je povinný vykonávať zrážku dane 5 % z vyplatenej sumy vo výške 58 eur, rakúskemu podnikateľovi uhradí 1 102 eur.
Podmienkou na uplatnenie nižšej sadzby dane (5 %) je preukázanie rezidencie daňovníka (rakúskeho podnikateľa) v Rakúsku platiteľovi dane (slovenskej spoločnosti).
Príklad č. 3:
Daňový rezident Maďarskej republiky poberá autorské honoráre za knihu vydanú v Slovenskej republike (za použitie diela). Honoráre je povinný zdaniť vydavateľ v súlade s článkom 12 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 80/1996) sadzbou 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov. Podľa čl. 12 odseku 1 tejto zmluvy licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte (SR) a vyplácajú sa rezidentovi druhého zmluvného štátu (Maďarsko), môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte. Podľa bodu 2 článku 12 tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto stanovená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov. Sadzba dane sa môže pritom uplatniť v momente výplaty príjmu, podmienkou pre uplatnenie zmluvy a tejto sadzby dane je však preukázanie daňovej rezidencie daňovníka pred výplatou príjmu platiteľovi dane. Ak by daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – rezident Maďarska – nepreukázal platiteľovi dane svoju daňovú rezidenciu do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady, platiteľ by vykonal zrážku dane podľa zákona o dani z príjmov vo výške 19 %.
V oboch príkladoch, ak by sa daňovník rozhodol považovať zrazenú daň za preddavok a zdaniť príjem v daňovom priznaní, uplatní pri zdanení platnú sadzbu dane z príjmov, t. j. za rok 2014 vo výške 19 % a na základ dane presahujúci 35 022,31 eura sadzbu dane 25 %.
Podotýkame, že zrážková daň sa vyberá iba v prípade odplát za použitie diela, nie za jeho vytvorenie. Platby za vytvorenie diela sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky len v prípade, ak by príjemcovi platby vznikla na území SR stála prevádzkareň.
POZNÁMKA
Pod pojem autorské práva patria aj práva na použitie v prípade príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, u ktorých sa však aj v prípade, ak sú vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, postupuje podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
3.1.3 Príjmy z nájomného a iného využitia hnuteľných vecí [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona]
Podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa vyberá daň zrážkou z nájomného alebo z príjmu plynúceho z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy pripočítateľné stálej prevádzkarni tohto daňovníka umiestnenej na území SR.
Od 1. januára 2011 sú hnuteľnou vecou aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov (kódy KP 29 a 30) využívané v medzinárodnej doprave daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo stálou prevádzkarňou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Základom pre daň vyberanú zrážkou je hrubý príjem. Ak príjem plynie daňovníkovi, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení podľa tejto zmluvy, spravidla podľa článku „Licenčné poplatky“. Vybratím dane z týchto príjmov je daňová povinnosť daňovníka na území Slovenskej republiky splnená s výnimkou príjmov daňovníkov z členských štátov Európskej únie a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Títo daňovníci môžu považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov. Podotýkame, že aplikácia článku príslušnej medzinárodnej zmluvy „Licenčné poplatky“ sa týka operatívneho prenájmu hnuteľných vecí.
POZNÁMKA
V prípade finančného prenájmu hnuteľných vecí (finančný lízing) nie je istina predmetom dane vyberanej zrážkou. Na istinu sa aplikuje článok „Stála prevádzkareň“ a čl. „Zisky podnikov“, t. j. predpokladom zdanenia na území SR by bol vznik stálej prevádzkarne prenajímateľa na území SR. Ak je úrok pri finančnom prenájme aj podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zdaniteľný na území Slovenskej republiky, daň sa vyberie zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a pri zdanení sa postupuje podľa článku „Úroky“ príslušnej zmluvy.
Príklad č. 4:
Slovenská spoločnosť má prenajatú železničnú lokomotívu od českej spoločnosti a mesačne platí do Českej republiky nájomné. Lokomotíva sa používa v rámci medzinárodnej prepravy.
V súlade s § 16 ods. 1 písm. e) bodom 4 zákona o dani z príjmov sa príjmy z nájomného zo zdroja na území SR zdaňujú zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona. Príjem z nájomného hnuteľnej veci patrí do článku 12 – Licenčné poplatky zmluvy s Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003).
V súlade s článkom 12 ods. 3 zmluvy výraz „licenčné poplatky“ označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie aj akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia. Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky uvedené v odseku 3 sa môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj (SR), a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom Českej republiky, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
V súlade s uvedeným vyberie slovenská spoločnosť ako platiteľ dane (nájomca) za daňovníka (českú spoločnosť) z príjmu z prenájmu daň zrážkou vo výške 10 % hrubej sumy nájomného. Vybraním dane zrážkou je daňová povinnosť českej spoločnosti na území SR splnená, ale môže sa rozhodnúť aj pre podanie daňového priznania v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona. V tom prípade by sa príjem zdanil ako súčasť základu dane platnou sadzbou dane pre právnické osoby (v roku 2014 vo výške 22 %).
V prípade prenájmu nehnuteľností umiestnených na území SR vysporiada daň daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní. Za podmienok uvedených v § 44 zákona má platiteľ povinnosť zabezpečovať daň.
Pokiaľ ide o príjem plynúci právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, alebo jej stálej prevádzkarni a spĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, príjem sa v SR nezdaní. Uvedené ustanovenie je spoločné pre príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) body 1, 2 a 4 zákona.
Podľa § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov, alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, a to počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
- daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
- konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
- iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.
3.1.4 Úroky a iné výnosy [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona]
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov, sa podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyberá zrážkou, ak ide o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) bode 3 zákona, a to o úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu [§ 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].
Uvedené príjmy vyplácané z územia SR do zahraničia zdaňuje platiteľ týchto príjmov – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou:
- daňou vyberanou zrážkou vo výške podľa § 43 ods. 1 zákona, ak príjemca príjmu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – rezident štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- daňou vyberanou zrážkou vo výške podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak príjemca je rezident štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú takúto zmluvu. Zdanenie úrokov je vo väčšine medzinárodných zmlúv upravené v článku 11 – Úroky. V mnohých zmluvách je upravené zdanenie úrokov tak, že úroky sa zdaňujú v štáte rezidencie. Pokiaľ sa úroky zdaňujú v štáte zdroja príjmu, použije sa na zdanenie sadzba podľa zmluvy. Sadzba dane z úrokov nemôže byť vyššia ako vnútroštátna sadzba dane.
Vybratím dane z týchto príjmov je daňová povinnosť daňovníka na území Slovenskej republiky splnená s výnimkou príjmov daňovníkov z členského štátu Európskej únie a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Uvedení daňovníci môžu považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Príklad č. 5:
Právnická osoba – rezident Slovenskej republiky, získala finančnú pôžičku od spoločníka, rezidenta Spojených štátov amerických. Mesačne platí do USA dohodnuté úroky.
Úroky z pôžičky platené daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sú zdrojom príjmov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 3 zákona o dani z príjmov a sú zdaniteľné v Slovenskej republike. Pretože Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia so Spojenými štátmi americkými (oznámenie č. 74/1994 Z. z.), postupuje sa pri zdanení úrokov podľa tejto zmluvy. Podľa čl. 11 ods. 1 zmluvy úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré skutočne vlastní rezident druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.
V súlade s týmto článkom príjmy z úrokov podliehajú zdaneniu v USA. Platiteľ preto vypláca úroky veriteľovi do USA v plnej výške bez zdanenia.
Príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, alebo jej stálej prevádzkarni sa nezdaní, ak sú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením sú od dane oslobodené úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov, alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [právnickej osoby podľa § 2 písm. d) bodu 2 zákona] alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, ale len ak do dňa výplaty predmetného príjmu počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
- daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
- konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
- iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.
Príklad č. 6:
Slovenská akciová spoločnosť vypláca úrok z poskytnutej pôžičky právnickej osobe so sídlom na území Gréckej republiky. Grécka spoločnosť uzatvorila zmluvu o poskytnutí pôžičky so slovenskou spoločnosťou 1. 4. 2011 na obdobie 5 rokov, pričom bude túto pôžičku splácať pravidelnými mesačnými splátkami vrátane úroku. Slovenská spoločnosť má priamy podiel na základnom imaní gréckej spoločnosti od 1. 1. 2009 28 %, od 1. 5. 2011 40 % (neskôr sa tento priamy podiel nemenil). Predmetný úrok vypláca právnická osoba, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, právnickej osobe, daňovníkovi členského štátu Európskej únie.
Počas obdobia dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe má slovenská spoločnosť priamy podiel na základnom imaní gréckej spoločnosti viac ako 25 % (od 1. januára 2009 – 28 % priamy podiel). V predmetnom prípade je splnená podmienka uvedená v § 13 ods. 2 písm. f) bode 1.
V súlade s ustanovením § 13 ods. 2 písm. f) je predmetný úrok v Slovenskej republike od dane oslobodený.
Uvedené zásady zdaňovania príjmov z úrokov sa vzťahujú na zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov. U stálych prevádzkarní, ak úvery alebo pôžičky, z ktorých sa úroky platia, tvoria súčasť aktív stálej prevádzkarne alebo súvisia s činnosťou stálej prevádzkarne, zdania sa ako súčasť príjmov stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR. Stála prevádzkareň vysporiada svoje príjmy v SR v podanom daňovom priznaní. V tom prípade je platiteľ úrokov povinný zrážať z vyplácaných úrokov preddavok na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona o dani z príjmov, pokiaľ daňovník nepreukáže, že platí preddavky na daň podľa § 34 zákona. Povinnosť zabezpečovať daň sa nevzťahuje na daňovníkov podľa § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.
Obdobný postup platí u príjmov z licenčných poplatkov, ktoré sú súčasťou aktív stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou umiestnenej na území SR alebo inak úzko súvisia s činnosťou tejto stálej prevádzkarne.
Príklad č. 7:
Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike obdržala finančnú pôžičku od českej spoločnosti, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň. Obe spoločnosti nie sú navzájom majetkovo prepojené. Časť pôžičky bola poskytnutá českou spoločnosťou priamo a časť prostredníctvom stálej prevádzkarne v SR. Stála prevádzkareň o poskytnutej pôžičke účtovala.
Úroky z pôžičky platené daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sú zdrojom príjmov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 3 zákona o dani z príjmov a sú zdaniteľné v Slovenskej republike.
Pretože Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou (oznámenie č. 238/2003 Z. z.), postupuje sa pri zdanení úrokov podľa tejto zmluvy. Podľa čl. 11 ods. 1 zmluvy úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.
V súlade s článkom 11 ods. 1 zmluvy sú úroky platené priamo českej spoločnosti zdaniteľné v Českej republike. Úrok platený stálej prevádzkarni sa zdaní ako súčasť celkových ziskov stálej prevádzkarne v podanom daňovom priznaní v Slovenskej republike. Daňovým subjektom je česká spoločnosť, ktorá prevádzkareň zriadila.
Autor: Ing. Martina Oravcová
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies