Obsah
Dátum publikácie:20. 8. 2014
Oblasti práva: Občianske právo / Občianske právo / Majetkové práva; Vecné práva
Obchodné právo / Obchod, podnikanie, obchodné právo / Živnostenské podnikanie
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2014
Všeobecne môžeme rozdeliť príjmy manželov z nakladania s majetkom v bezpodielovom vlastníctve na príjmy:
a) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorom využívajú majetok v bezpodielovom vlastníctve (tieto príjmy sme rozoberali v predchádzajúcich častiach),
b) príjmy z prenájmu nehnuteľností,
c) príjmy z prevodu nehnuteľností,
d) príjem z príležitostných činností a príležitostnej poľnohospodárskej výroby,
e) príjmy z predaja hnuteľného a ostatného majetku a majetkových práv.
Zdaňovanie príjmov plynúcich manželom z BSM daňou z príjmov fyzických osôb
Zdaňovanie príjmov manželov na základe ich bezpodielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.
POZNÁMKA
V tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Teda pri príjmoch z kapitálového majetku, príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti a ostatných príjmoch pri BSM počas trvania manželstva zákon o dani z príjmov dáva možnosť výberu zdanenia uvedených príjmov:
- u obidvoch manželov v rovnakom pomere,
- u obidvoch manželov v rôznom pomere,
- len u jedného z manželov, ak sa tak dohodnú.
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v BSM
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti je samostatným druhom príjmov, ktorý plynie manželom v prípade prenájmu nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve a tento prenájom nie je príjmom z podnikania. Môže ísť o prenájom nebytových priestorov, rodinného domu, bytu, chaty, pozemku a podobne.
Manželia môžu pri prenájme nehnuteľnosti uplatňovať do daňových výdavkov len skutočne preukázateľné výdavky. Ak manželia nevedú jednoduché účtovníctvo, sú povinní viesť v priebehu celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a) príjmoch a výdavkoch v časovom slede,
b) hmotnom a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
Príklad č. 21:
Manželia prenajímajú nehnuteľnosť. Musia zdaňovať každý 50 % príjmov z prenájmu nehnuteľnosti?
Riešenie:
Príjmy z prenájmu nehnuteľností zaraďujeme do § 6 ods. 3 ZDP. Ak manželia nemajú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, v súlade s ustanovením § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov si môžu zdaniť príjmy v rovnakom pomere. Manželia sa môžu dohodnúť aj na inom delení príjmov, ak je to pre nich výhodnejšie.
Príklad č. 22:
Manželia vlastnia v bezpodielovom vlastníctve byt, ktorý prenajímajú. Mesačne majú príjem z prenájmu bytu 500 €. Manžel je podnikateľ a jeho daňový základ z podnikania je 6 500 €. Preukázateľné výdavky z príjmov z prenájmu majú vo výške 2 800 €. Manželka je na dôchodku a iné príjmy nemá. Akú najvhodnejšiu alternatívu majú zvoliť z hľadiska daňovej úspory?
Riešenie:
Zákon o dani z príjmov v § 4 ods. 8 umožňuje daňovníkom rozdeliť si príjmy plynúce im z bezpodielového vlastníctva, a to v pomere, v akom je to pre nich výhodné. Manželia môžu uplatniť v daňových výdavkoch preukázateľné výdavky (výdavky na energie, odvoz smetí, vykurovanie).
Pri rozdeľovaní príjmov medzi manželmi je potrebné posúdiť nasledovné skutočnosti:
| a) daňový základ z podnikania manžela je | 6 500 € |
| nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2014 je | 3 803,33 € |
| rozdiel | 2 696,67 € |
b) podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodený príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 500 €. Ak vymedzené príjmy presiahnu stanovenú sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto stanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaný do základu dane.
c) Podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie nedosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej sumy na daňovníka (3 803,33 €), t. j. 1 901,67 €.
Výpočet:
1. alternatíva:
| Celkové príjmy z prenájmu 12 x 500 € | 6 000 € |
| Delenie príjmov na manželku: | |
| – príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona | 500 € |
| – príjem podľa § 32 ods. 1 zákona nevzniká povinnosť podať daňové priznanie) | 1 901,67 € |
| Príjmy na manželku spolu | 2 401,67 € |
| Zostatok príjmu na manžela | 3 598,33 € |
| príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona | 500 € |
| Príjem z prenájmu podliehajúci dani | 3 098,33 € |
Podiel preukázateľných výdavkov k zdaniteľným príjmom
3 098,33 : 6 000 = 51,64 % |
1 445,92 € |
| Základ dane z prenájmu | 1 652,41 € |
2. alternatíva:
| Celkové príjmy z prenájmu 12 x 500 € | 6 000 € |
| Príjem oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona pripadajúci na obidvoch manželov 2 x 500 € |
1 000 € |
Príjem podliehajúci dani z príjmov
(rozdelený rovnakým dielom na oboch manželov po 2 500 €) | 5 000 €
|
Podiel preukázateľných výdavkov k zdaniteľným príjmom
5 000 / 6 000 = 83,33 % |
2 333,24 € |
| Základ dane z prenájmu | 2 666,76 € |
Pre manželov je výhodnejšia prvá alternatíva. Manželia si rozdelia príjmy z prenájmu nasledovne:
| Príjem z prenájmu pripadajúci na manželku | 2 401,67 € |
| Z toho je: | príjem oslobodený od dane | 500 € |
| | príjem podliehajúci dani z príjmov | 1 901,67 € |
Keďže zdaniteľný príjem nepresiahol sumu 50 % nezdaniteľnej časti dane na daňovníka, manželka nie je povinná podať daňové priznanie.
Zostatok príjmu z prenájmu 3 598,33 € znížený o oslobodenú časť príjmu uvedie manžel vo svojom daňovom priznaní v rámci príjmov z prenájmu.
Ustanovenie § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov nemožno použiť, ak počas trvania manželstva došlo k vysporiadaniu alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutia súdu podľa § 148 Občianskeho zákonníka. Rovnako ho nie je možné použiť, ak po zániku manželstva došlo k rozdeleniu vecí alebo ak sa manželia dohodli, že určitá vec zostane v ich podielovom spoluvlastníctve. Ak by táto vec bola zdrojom ich príjmu, pri zdanení sa postupuje podľa § 10 zákona o dani z príjmov.
V zmysle § 10 ods. 1 zákona o dani z príjmov príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.
Ak by došlo k vysporiadaniu BSM, manželia by boli povinní príjmy zdaniť každý podľa spoluvlastníckeho podielu.
Príjem z predaja nehnuteľnosti v BSM
Príjmy fyzických osôb z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti sú v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zaradené v § 8 ods. 1 písm. b) medzi tzv. ostatné príjmy. Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi zdaňované príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ide o:
predaj nehnuteľnosti využívanej na osobné účely, ak nie je splnená podmienka oslobodenia podľa § 9 zákona o dani z príjmov,
predaj nehnuteľnosti, ktorá bola zaradená v obchodnom majetku, do 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.
V zmysle § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo všeobecnosti platí, že do základu dane, resp. čiastkového základu dane sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s príjmom z predaja nehnuteľnosti vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.
Príklad č. 23:
V roku 2014 daňovník spolu s manželkou predali za 58 000 € rodinný dom, ktorý kúpili v roku 2011. Obaja sú zamestnaní.
Budú príjem z predaja manželia zdaňovať každý samostatne svoju polovicu, alebo ide o príjem oslobodený od dane?
Riešenie:
Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vtedy, ak ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona a doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov.
Keďže dom bol kúpený v roku 2011 a predaný v roku 2014, nie je splnená podmienka oslobodenia, t. j. vlastníctvo viac ako päť rokov. Príjem z predaja je zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Dom bol v bezpodielovom vlastníctve. Podľa § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov príjmy uvedené v § 8, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.
Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zahrnie do základu dane, resp. čiastkového základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom ho predávajúci prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci.
Príklad č. 24:
Daňovník nadobudol v roku 2010 do vlastníctva pozemok. Pozemok v roku 2013 predal. Kúpnu zmluvu uzavrel s kupujúcim v novembri 2013. Kúpna cena vo výške 40 000 € mu bola uhradená až v januári 2014.
Riešenie:
Príjem z predaja pozemku predávajúci zahrnie do základu dane v zdaňovacom období roka 2014, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom príjem prijal.
Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyplýva, že do základu dane z príjmov sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie. Výdavky, ktoré je možné uplatniť pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti, sú vymedzené v § 8 ods. 5 zákona. V nadväznosti na znenie cit. ustanovenia pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona sa výdavok určí v závislosti od spôsobu obstarania predávanej nehnuteľnosti a tiež s ohľadom na účel, na aký predávajúci nehnuteľnosť využíval. Pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti môže byť výdavkom:
- kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak nehnuteľnosť nebola zaradená v obchodnom majetku,
- cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa predchádzajúceho bodu (napr. pri dedení, darovaní),
- zostatková cena podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá bola zahrnutá v obchodnom majetku,
- obstarávacia cena nehnuteľnosti u darcu, ak ide o nehnuteľnosť vylúčenú z odpisovania,
- od darcu – fyzickej osoby, ktorý uvedenú nehnuteľnosť v čase darovania nemal zahrnutú v obchodnom majetku, pričom ak by ju darca v deň darovania predal, na príjem z predaja by sa nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona, výdavkom je obstarávacia cena nehnuteľnosti zistená u darcu [§ 25 ods. 1 písm. a) zákona],
- od darcu – fyzickej osoby, ktorý ju v čase darovania nemal zahrnutú v obchodnom majetku, pričom ak by ju darca v deň darovania predal, na príjem z predaja by sa vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona, výdavkom je reprodukčná obstarávacia cena [§ 25 ods. 1 písm. c) zákona],
- finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti, s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
- výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie nehnuteľnosti alebo jej výstavbu vo vlastnej réžii (podľa § 8 ods. 6 zákona za výdavok nemožno považovať hodnotu vlastnej práce na nehnuteľnosti, ktorú si daňovník sám vytvoril alebo ju vlastnou prácou zhodnotil).
Príklad č. 25:
V januári tohto roku kúpili manželia byt za 60 000 €. Urobili v ňom úpravy za 8 500 € (vymenili pôvodné okná za nové, plastové, vymurovali jadro). Byt predali v júni za 80 000 €.
Riešenie:
Príjem z predaja bytu v danom prípade nebude oslobodený od dane z príjmov, pretože manželia nespĺňajú podmienku uvedenú v § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Doba medzi nadobudnutím a predajom nebola dlhšia ako 5 rokov.
Príjem z predaja bytu predstavuje tzv. ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pri tomto druhu príjmu je možné ako daňový výdavok uplatniť kúpnu cenu, ktorú za byt preukázateľne zaplatili, a finančné prostriedky, ktoré preukázateľne vynaložili na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu, s výnimkou výdavkov na osobné účely. Čiastkový základ dane z predaja bytu bude potom 11 500 € (80 000 € – 60 000 € – 8 500 €). Príjem z predaja bytu si zahrnie do svojho daňového priznania manželka, ktorá podniká a je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov. Manžel, ktorý je zamestnaný, nie je povinný podať daňové priznanie.
Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona vyplýva, že ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. Znamená to, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov, ktoré sú vymedzené v § 8 ods. 1 zákona, t. j. aj pri príjmoch z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona, nie je možné vykázať stratu.
Príklad č. 26:
Manželia predali v roku 2014 byt za 78 000 €. Byt nadobudli v roku 2011 za 80 000 €.
Riešenie:
Do čiastkového základu dane z príjmov za rok 2014 daňovník (manžel) zahrnie celý príjem v sume 78 000 €.
K uvedeným príjmom uplatní výdavky vo výške 78 000 €, a to aj napriek tomu, že na dosiahnutie uvedených príjmov vynaložili výdavky v celkovej sume 80 000 € (kúpna cena, za ktorú byt obstarali).
Príjmy z predaja nehnuteľnosti vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode sa zahrnú do základu dane, resp. čiastkového základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
Vychádzajúc z § 8 ods. 8 zákona o dani z príjmov platí, že výdavky, ktoré prevyšujú príjmy z predaja nehnuteľnosti v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj nehnuteľnosti, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa § 8 zákona o dani z príjmov uplatniť.
Príklad č. 27:
Manželia zakúpili v apríli 2013 stavebný pozemok za 15 000 €. Pozemok v októbri 2013 predali za 18 000 €, pričom cena za pozemok bola v zmysle kúpnej zmluvy vyplatená na dvakrát. Pri podpise zmluvy v októbri im bola vyplatená suma 10 000 € a zvyšná suma 8 000 € až vo februári 2014.
Riešenie:
V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2013 uvedie manžel, ktorý ako podnikateľ musí podať daňové priznanie k dani z príjmov, ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sumu 10 000 €. Do daňových výdavkov si môže uplatniť podľa ustanovenia § 8 ods. 8 zákona o dani z príjmov z kúpnej ceny sumu 10 000 €, to je najviac do výšky príjmu. V daňovom priznaní za rok 2014 v rámci ostatných príjmov uvedie sumu druhej splátky – 8 000 €. Na základe § 8 ods. 8 zákona o dani z príjmov si do daňových výdavkov môže uplatniť sumu 5 000 €, t. j. zostatok hodnoty kúpnej ceny, ktorú preukázateľne za pozemok zaplatil a ktorú si v roku 2013 nemohol uplatniť do daňových výdavkov.
Predaj nehnuteľnosti v BSM z pohľadu DPH
Z pohľadu DPH je predaj bytu ako časti nehnuteľnosti, resp. rodinného domu fyzickou osobou zdaniteľnou transakciou len za predpokladu, že fyzická osoba koná ako zdaniteľná osoba, t. j. oddelí majetok používaný pri vykonávaní ekonomickej činnosti od majetku používaného na súkromnú spotrebu ako nezdaniteľná osoba. V prípade, že zdaniteľná osoba (neplatiteľ dane) predá nehnuteľnosť alebo jej časť ako zdaniteľná osoba, uvedený predaj nevstupuje do obratu pre účely registrácie tejto zdaniteľnej osoby, pretože podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH sa do obratu nezapočítava príjem z príležitostne predaného hmotného majetku s výnimkou zásob.
Pod pojmom príležitostná transakcia je potrebné rozumieť transakcie, ktoré nemajú charakter hlavnej alebo základnej činnosti zdaniteľnej osoby, netvoria značnú časť obratu z celkového obratu, nevykonáva ich zdaniteľná osoba opakovane (to neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období) a pri ktorých nemá táto osoba opakujúce sa náklady a súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov. Ak sú všetky tieto podmienky splnené súčasne, ide o príležitostnú transakciu.
Príklad č. 28:
Podnikateľ (fyzická osoba, neplatiteľ DPH) vlastní spolu s manželkou nehnuteľnosť – rodinný dom, ktorý podnikateľ zaradil do obchodného majetku v celom rozsahu a využíva ho ako predajňu potravín a sklad tovaru. V máji 2014 sa rozhodol podnikateľ uvedenú nehnuteľnosť predať. Dňa 20. 6. 2014 uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj tejto nehnuteľnosti v cene 45 000 €. Kupujúci dňa 30. 6. 2014 uhradil cenu nehnuteľnosti v plnej výške na účet podnikateľa.
K tomuto dátumu príjem podnikateľa z podnikateľskej činnosti, ktorou je prevádzka predajne potravín, za posledných 12 kalendárnych mesiacov činil 24 000 €. Vznikne podnikateľovi registračná povinnosť prekročením zákonom stanoveného obratu?
Riešenie:
Podnikateľovi nevznikne registračná povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, pretože príjem vo výške 45 000 € možno označiť ako príležitostný príjem, ktorý nevstupuje do zákonom posudzovaného obratu pre účely registrácie. K 30. 6. 2014 teda podnikateľ dosiahol zákonom posudzovaný obrat vo výške 24 000 €.
Ak fyzická osoba (podnikateľ, platiteľ DPH) predá rodinný dom, resp. byt, ktorý nevyužívala v podnikaní ako zdaniteľná osoba, ale tento majetok jej slúžil na súkromnú potrebu, nejde o ekonomickú činnosť, ktorá by bola predmetom DPH.
Príklad č. 29:
Fyzická osoba (platiteľ DPH) podniká v oblasti stavebných prác. Ako súkromná osoba vlastní nehnuteľnosť, ktorú sa rozhodla predať. Túto nehnuteľnosť nevyužíva v podnikaní, a teda ju ani nemá zaradenú v obchodnom majetku. Dňa 2. 5. 2014 uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj tejto nehnuteľnosti s dohodnutou predajnou cenou vo výške 130 tis. €.
Dňa 15. 5. 2014 uhradil kupujúci požadovanú cenu na účet predávajúceho. Uvedený príjem nie je príjmom zdaniteľnej osoby, preto nevstupuje do obratu platiteľa dane.
Ak podnikateľ (platiteľ DPH) predá rodinný dom, resp. byt, ktorý má zaradený v obchodnom majetku, postupuje pri uplatnení DPH podľa § 38 ods. 1 a § 54 zákona o DPH. Predaj takejto nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane vrátane stavebného pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí, ak je jej dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Súčasne je platiteľ povinný v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom došlo k predaju nehnuteľnosti alebo jej časti, vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH.
Príklad č. 30:
Podnikateľ, fyzická osoba, platiteľ DPH, zaradil v roku 2011 do obchodného majetku nehnuteľnosť. Pri jej kúpe v roku 2011 si uplatnil odpočítanie dane v plnej výške. Kúpna cena bola 480 tis. €, z toho DPH 80 tis. €. Dňa 1. 6. 2014 uzatvoril kúpnu zmluvu s platiteľom, ktorej predmetom bol predaj uvedenej nehnuteľnosti. V roku 2012 uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie tejto nehnuteľnosti. Predajná cena bola stanovená vo výške 500 tis. €. Pri predaji nehnuteľnosti uplatnil podnikateľ oslobodenie podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH. Ako má postupovať pri vysporiadaní DPH?
Riešenie:
V zdaňovacom období jún 2014 uvedie platiteľ sumu 500 tis. € do riadka 15 daňového priznania k DPH. Uvedená suma nevstúpi platiteľovi do výpočtu koeficientu podľa § 50 ods. 2 písm. d) zákona o DPH, čo znamená, že mu táto transakcia neovplyvní výšku odpočítanej dane. V poslednom zdaňovacom období roka 2014 však musí vykonať úpravu odpočítanej dane v súlade s § 54 zákona o DPH, pretože došlo k zmene účelu použitia nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je totiž investičným majetkom podľa ods. 2 písm. b) tohto ustanovenia. Zákon o DPH v ods. 3 tohto ustanovenia definuje pojem zmeny účelu použitia investičného majetku, keď touto zmenou sa rozumie použitie investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane. V uvedenom prípade teda došlo k zmene účelu použitia nehnuteľnosti tým, že bola predaná ako oslobodená od dane bez možnosti odpočítania dane. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná podľa vzorca:
POZNÁMKA
DD – výsledok úpravy odpočítanej dane. V prípade záporného znamienka ide o dodatočne odpočítanú daň. V prípade kladného znamienka ide o dodatočne neodpočítateľnú daň.
DV – daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku.
A – číslo 1, ak platiteľ odpočítal daň v plnej výške, alebo číslo 0, ak platiteľ neodpočítal daň, alebo hodnota koeficientu vypočítaného po skončení kalendárneho roka, ak platiteľ odpočítal daň pomerom.
B – číslo, ktoré predstavuje koeficient vypočítaný po skončení kalendárneho roka, v ktorom platiteľ zmenil účel použitia investičného majetku, alebo číslo 0, alebo 1, a to podľa zmeny účelu použitia tohto majetku.
R – počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane, vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu investičného majetku.
V danom prípade platiteľ do vzorca uvedie tieto údaje:
| DD =
| 800 000 x (1 – 0) x 17 = 68 000
|
| 20
|
V poslednom zdaňovacom období roka 2014 musí platiteľ odviesť správcovi dane odpočítanú daň vo výške 68 000 €.
Ak by sa platiteľ rozhodol predať nehnuteľnosť vrátane DPH, nedôjde k zmene účelu jej použitia, čo znamená, že platiteľ nevykoná úpravu odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH. Platiteľovi totiž pri predaji nehnuteľnosti vznikne daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, keď základom dane je podľa § 22 ods. 1 tohto zákona požadovaná odplata, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.
Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov
Autor: Ing. Anton Kolembus
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies