Obsah
Dátum publikácie:26. 9. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:31. 12. 2015
Na účely ZDP, ZSP aj ZZP sú zdaniteľné príjmy plynúce z pracovnoprávneho aj obchodného vzťahu rovnocenné. Považujú sa za príjmy zamestnanca a platiteľ týchto príjmov sa považuje za zamestnávateľa.
POZNÁMKA
Z pohľadu poistných pomerov nadobudli tieto príjmy rovnocennosť zmenami v ZSP a ZZP od 1. 1. 2011.
Podľa § 5 ods. 2 ZDP platí, že príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „ zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
Ak má fyzická osoba akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, je podľa § 4 ZSP a podľa § 11 ods. 3 ZZP považovaná za zamestnanca a platiteľ takéhoto príjmu je považovaný za zamestnávateľa.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) ZDP sa za príjmy zo závislej činnosti (okrem iných v ZDP ustanovených príjmov) považujú:
- príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
- príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov s. r. o. a konateľov s. r. o. a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.
Podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP sú to aj odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g).
V § 5 ods. 1 písm. g) ZDP sú ustanovené príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu.
Podľa § 4 ods. 1 ZSP zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (ďalej len „zamestnanec s pravidelným príjmom“).
Podľa § 4 ods. 2 ZSP zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem (ďalej len „zamestnanec s nepravidelným príjmom“).
Príklad č. 2:
Spoločník s. r. o. pracuje na základe pracovnej zmluvy, má pravidelný príjem. Konateľ s. r. o. vykonáva pre spoločnosť funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy, má nepravidelný príjem (iba 2-krát za rok), nemá pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
Na účely ZDP, ZSP a ZZP sa obidvaja považujú za zamestnanca. Aj konateľ s. r. o., ktorý nemá pracovnoprávny vzťah a vykonáva iba funkciou konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy, z ktorej mu plynie zdaniteľný nepravidelný príjem (z nákladov, teda nie zo zisku), je podľa ZSP a ZZP zamestnanec.
Ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení § 567 ods. 2 a 3 OZ.
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP sa za príjem zo závislej činnosti považuje príjem za prácu konateľov s. r. o. a spoločníkov s. r. o. aj vtedy, ak nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť s. r. o. dodržiavať príkazy inej osoby.
Za zamestnanca s nepravidelným príjmom sa podľa toho, akým spôsobom je obchodnoprávny vzťah uzatvorený (ak nárok za výkon funkcie nevzniká každý mesiac), považuje okrem iných osôb napríklad aj:
- člen predstavenstva a. s., člen dozornej rady a. s. a s. r. o., člen kontrolnej komisie družstva, konateľ s. r. o. a predseda predstavenstva a. s. vtedy, ak za túto prácu dostávajú odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa ZDP,
- spoločník s. r. o., ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti s. r. o. formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti.
Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom a zamestnancov s nepravidelným príjmom ZZP neustanovuje. Podľa § 29b ods. 5 ZZP platí, že ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 ZZP z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa, akoby bol u toho istého zamestnávateľa zamestnancom iba raz.
Príklad č. 3:
Ekonomický riaditeľ a. s. má na výkon tejto pracovnej pozície uzatvorenú s a. s. pracovnú zmluvu, na základe ktorej mu plynie pravidelný príjem zo závislej činnosti v sume 1 800 €/mesiac. Zároveň je aj členom predstavenstva tejto a. s. Funkciu člena predstavenstva a. s. vykonáva na základe mandátnej zmluvy. V júni 2014 mal vyplatený nepravidelný príjem, odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva a. s. v sume 5 000 €.
V tomto prípade ide u tejto osoby o časový a vecný súbeh výkonu činností zamestnanca podľa Zákonníka práce a súčasne aj člena predstavenstva a. s. podľa Obchodného zákonníka s nárokom na:
- pravidelný mesačný príjem z pracovnoprávneho vzťahu (so zamestnaneckého pomeru) a
- nepravidelný príjem z obchodnoprávneho vzťahu.
Ide o osobu, ktorá je podľa ZDP, ZSP a ZZP považovaná za zamestnanca a má zdaniteľný príjem podľa § 5 ZDP.
Na účely ZSP sa takáto osoba považuje za zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom (jeho vymeriavací základ je uvádzaný každý mesiac v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov a jeho prílohe), ale aj za zamestnanca s nepravidelným príjmom (jeho vymeriavací základ sa v príslušnom mesiaciuvedie vo Výkaze poistného a príspevkov a jeho prílohe).
V príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne je tento zamestnanec prihlásený prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby dvakrát, aj ako zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom, aj ako zamestnanec s nepravidelným príjmom.
Odmena vyplatená v júni 2014 sa rozpočíta do 5 predchádzajúcich mesiacov (keďže ide o nepravidelný príjem), čo predstavuje 1 000 €/mesiac a pripočíta sa k mesačnému vymeriavaciemu základu v jednotlivých mesiacoch na účely starobného dôchodkového poistenia, invalidného poistenia a poistenia do rezervného fondu solidarity. Za jednotlivé mesiace sa odvedie poistné, v roku 2014 maximálne z maximálneho vymeriavacieho základu vo výške 4 025 €/mesiac. Na účely úrazového poistenia sa maximálny vymeriavací základ nevzťahuje, poistné na úrazové poistenie sa platí z celého zúčtovaného príjmu, ktorý je vymeriavacím základom v príslušnom mesiaci.
Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa iba raz. Povinnosť prihlásiť poistenca na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie vzniká podľa ZZP do 8 dní od vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na mesačný príjem zo závislej činnosti. Podľa ZZP nie je podstatné, aký právny vzťah je uzatvorený. Podstatné je, že z tohto právneho vzťahu zamestnanec poberá príjem zo zárobkovej činnosti v zmysle § 10b ods. 1 ZZP. Ak takýto príjem poberá aj z viacerých právnych vzťahov, je zamestnanec prihlásený do príslušnej zdravotnej poisťovne iba raz s tým, že v príslušnom mesiaci sa zohľadní maximálny mesačný vymeriavací základ na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie. V príslušnom mesiaci vznikne iba jeden vymeriavací základ, v roku 2014 maximálne vo výške 4 025 €/mesiac (805 x 5).
Tomuto poistencovi vykoná zdravotná poisťovňa RZZP za rok 2014 v roku 2015, pretože v príslušnom mesiaci mu bol zúčtovaný príjem, ktorý presahuje maximálny mesačný vymeriavací základ. Vznikne mu nedoplatok poistného, v rámci RZZP zaplatí poistné zo skutočného vymeriavacieho základu dosiahnutého za rok 2014, najviac však zo sumy 48 300 €/rok (805 x 60).
Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 1 písm. a) a b) ZDP
§ 5 ods. 1 písm. g) ZDP
Autor: Ing. Jolana Strýčková
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies