Priznanie úroku za zadržanie nadmerného odpočtu a jeho výpočet po 1. 1. 2017

Zákonom č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „ZDPH“), bol do zákona doplnený nový inštitút, ktorým je nárok na priznanie úroku daňovým úradom za nadmerný odpočet ako náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly po uplynutí ustanovenej lehoty na jeho vrátenie platiteľovi.

Čo predchádzalo zavedeniu úroku z nadmerného odpočtu a ustanoveniu lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly?

Zavedeniu náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu po ustanovenej lehote v domácom právnom systéme s účinnosťou od 1. 1. 2017 predchádzala niekoľkoročná diskusia, ktorá vychádzala z rozsudkov Súdneho dvora EÚ o návrhu na začatie predjudiciálneho konania, ktoré sa týkalo výkladu článku 18 ods. 4 šiestej smernice Rady o zosúladení právnych predpisov členských štátov na dani z obratu – spoločný systém DPH zmenenej a doplnenej článkom 183 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH vrátane jej dodatkov v oblasti vrátenia nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.

Právo na odpočet je podľa Súdneho dvora EÚ neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Súdny dvor EÚ spresnil, že hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, tieto podmienky však nemôžu spochybňovať zásadu neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať daňovú záťaž v celom rozsahu alebo časti. To znamená podľa Súdneho dvora EÚ, že vrátenie nadmerného odpočtu sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom a prijatý spôsob vrátenia nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.