Problematika určenia základu dane pri dodaní tovaru a služby (pokuty, poplatky, kompenzácie, náhrady škody, sankčné platby...)

Odberatelia sa v praxi stretávajú so situáciami, keď sú v postavení platiteľa dane povinní platiť pri dodávke tovaru alebo služieb rôzne sumy. Sú to napr. pokuty, poplatky, kompenzácie a pod. Pričom nie vždy vie subjekt jednoznačne posúdiť, či tieto sumy majú vstupovať do základu dane pre účely DPH alebo nie.

Finančná správa evidovala tieto nejasnosti pri praktickej aplikácii ustanovení zákona o DPH a dňa 11. 1. 2023 sa uskutočnilo 17. zasadnutie komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty, kde bolo riešené zahrnovanie zmluvných pokút a podobných plnení do základu dane.

Obsah:

1. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

1.1 Náhrada za predčasné ukončenie zmluvy ako predmet DPH – dohodnutá minimálna doba viazanosti zmluvy

1.2 Poplatky, ktoré nie sú protihodnotou v zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ (náhrada škody z titulu odstúpenia od zmluvy)

1.3 Poplatky a protihodnota

1.4 Poplatok, ktorý nie je predmetom DPH

1.5 Záver komisie pre zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty

2. Príklady rôznych druhov platieb

2.1 Poplatok za márnu jazdu

2.2 Kompenzácia odberateľa za prestoj

2.3 Suma (pokuta) za neskoré vrátenie prepravného kontajnera

2.4 Suma (pokuta) za znečistenie dopravného prostriedku

2.5 Suma platená pri predčasnom ukončení zmluvy (lízingovej, nájomnej a pod.)

2.6 Úrok z omeškania

2.7 Fakturácia poškodeného tovaru prepravcovi

2.8 Iné plnenia

Zhrnutie

1. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

Pre posúdenie, či suma vstupuje do základu dane alebo nie, si teraz bližšie vysvetlíme závery judikatúry Súdneho dvora EÚ. Rozanalyzujeme jednotlivé judikáty s cieľom poskytnúť návod, ako rôzne druhy platených súm posudzovať z pohľadu určenia základu dane.

Samotné slovo „protihodnota“ je zadefinované v druhej smernici Rady 67/228/EHS z 11. apríla 1967 v prílohe A bod 13 ako všetko, čo je prijaté ako protiplnenie za dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb, vrátane všetkých výdavkov (balenie, preprava, poistenie atď.), to znamená nie iba výška prijatej sumy, ale tiež napríklad hodnota prijatých tovarov výmenou alebo, v prípade žiadosti orgánu verejnej moci alebo v jeho mene, výška prijatej náhrady.

V kapitole 2 smernica vo svojich článkoch stanovuje základ dane. Podľa článku 73 predmetnej kapitoly: „v prípade dodania tovaru a poskytovania služieb,... zahŕňa základ dane všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za tieto transakcie od odberateľa alebo od tretej strany....“

V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je smernica pretransformovaná do § 2 a § 22 zákona.

Zo samotného výkladu pojmu „protihodnota“ uvedeného v judikatúre Súdneho dvora vyplýva, že dodanie tovaru alebo služieb sa vykoná za protihodnotu v prípade ak:

• existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru alebo poskytnutím služby a prijatou protihodnotou,
• medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah,
• dôjde k výmene vzájomných plnení,