Problémy a otázky pri závierkach v PÚ – 20 rád a riešení

Pri uzávierke v podvojnom účtovníctve sa nerieši len účtovný pohľad, ale v priamej paralele musí nastať i daňové posúdenie zaznamenaných transakcií, a to nielen priebežne (cez analytickú evidenciu účtov), ale najmä v rámci úprav v daňovom priznaní. Z účtovníctva sa na riadok 100 v daňovom priznaní premieta výsledok hospodárenia pred zdanením (Výnosy 6xx – Náklady 5xx bez účtu 59x).

Základ dane po úpravách o pripočítateľné a odpočítateľné položky je často iný ako výsledok, ktorý vychádza pred zdanením v účtovníctve. Je preto nevyhnutné poznať aj daňové dôsledky jednotlivých účtovných prípadov pri uzávierkových úpravách a správne vyčísliť prípadný záväzok z titulu dane z príjmov (účtovný zápis 591/341).

Viete, ako posúdiť pravidlá, ale i výnimky relevantných právnych noriem?

V nasledujúcich 20 oblastiach (nielen pre rok 2020) si priblížime základné fakty a na príkladoch z praxe poskytneme rady a riešenia pri najčastejších problematických aspektoch zostavenia účtovnej závierky podnikateľských subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Účtovná závierka za rok 2020 sa pred­kladá na pôvodných tlačivách:

• UZMUJv14 – Účtovná závierka mikro účtovnej jednotky (účinná od 31. 12. 2014)
• UZPODv14 – Účtovná závierka podnikateľov v PÚ – malá a veľká účtovná jednotka (účinná od 31. 12. 2014)

K obom výkazom, ktorých súčasťou je súvaha, výkaz ziskov a strát sa zostavia ešte poznámky na osobitnom formulári – špecificky pre mikro a samostatne pre malú a veľkú účtovnú jednotku. Veľkostné kritériá pre zatriedenie do veľkostných skupín účtovných jednotiek sa nezmenili. Termíny z pohľadu zákona Lex Korona už neplatia (minimálne do zverejnenia tohto článku nie je o zmene termínov vedomosť). Povinnosť uložiť oznámenie o schválení účtovnej závierky do registra (ak sa ukladala predtým neschválená ÚZ), resp. správu audítora, výročnú správu a pod. platí „po starom“ – tak, ako definuje § 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve – a teda najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (t. j. pri kalendárnom roku je to do 31. 12. 2021).

Prehľad oblastí:

1. Problematika súvisiaca s povinnosťou auditu v roku 2020 a testovanie aj pre ďalšie roky

2. Náklady podliehajúce podmienke zaplatenia – audítorské, účtovné služby, prenájom a iné

3. Dotácie – príspevok prvá pomoc (plus)

4. Dotácie na nájomné

5. Vykázanie pohľadávok a záväzkov v súvahe

6. Neuhradené záväzky po splatnosti

7. Inventarizácia v účtovnej jednotke – pozor na termíny

8. Korekcie v súvahe – opravné položky a oprávky v účtovnej závierke

9. Vyradenie pohľadávok – odpis a postúpenie

10. Daňové posúdenie tvorby a zúčtovania rezerv

11. Nevyfakturované dodávky materiálu, tovaru a služieb

12. Účty časového rozlíšenia

13. Stanovenie spotreby PHL v roku 2020 – špecifická zmena od 21. 7. 2020

14. Reklamné predmety

15. Daňové posúdenie úbytku tovaru

16. Daňová uznateľnosť likvidácie materiálu

17. Daňové posúdenie zostatkovej ceny majetku pri predaji

18. Sadzba dane z príjmov pre rok 2020 (15 % a 21 %)

19. Ako uplatniť daňovú stratu v roku 2020 a kedy a ako podať výkazy?

20. Platenie preddavkov v roku 2020

1. Problematika súvisiaca s povinnosťou auditu v roku 2020 a testovanie aj pre ďalšie roky

Ak sa má zostaviť účtovná závierka, je nutné overiť, či by už nemala spadať v danom účtovnom období do povinnosti auditu. Ak veľkostné kritériá pre audit spĺňa, je nutné osloviť audítora, účtovať napr. o rezerve na audit pri sume, ktorá je odhadom 518/323, prípadne o nevyfakturovanej dodávke 518/326 v rámci upravujúcich závierkových prípadov, ak spoločnosť nemá faktúru, ale vie presnú sumu. Účtovná závierka má byť overená audítorom do jedného roka. Keďže sa v roku 2020, 2021 a 2022 menia podmienky v porovnaní s pôvodnou právnou úpravou, zhrnieme si sem základné fakty. Na čo netreba zabudnúť pri posúdení podmienok pre povinnosť auditu? Ktorý právny predpis uvedené upravuje? Aký vplyv to má na účtovnú závierku?

V § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sú špecifikované podmienky, na základe ktorých vzniká povinnosť firme (účtovnej jednotke) overiť riadnu, prípadne mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. V záujme odstránenia administratívnej záťaže došlo v roku 2020 k zvýšeniu veľkostných podmienok o 100 % pri hodnotách celkovej sumy majetku a čistého obratu účtovnej jednotky. V dôvodovej správe je uvedená informácia, že v roku 2019 bolo podľa veľkostných podmienok platných pre daný rok auditovaných cca 3 % obchodných spoločností, po zvýšení veľkostných podmienok v roku 2020 by malo mať povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom cca 1,6 % obchodných spoločností. Je ale nutné upozorniť, že zmeny v podmienkach nekončia v roku 2020. Premietajú sa aj do nasledujúcich účtovných období – t. j. do roku 2021 a 2022. Radikálna zmena veľkostných podmienok bude znamenať, že v účtovnom období 2022 (vraj) klesne povinnosť auditu na necelé 1 % účtovných jednotiek.

Hodnotové kritéria pre povinnosť auditu v priebehu rokov 2019 – 2022 (údaje sú vyčíslené v eurách):

Audit finančných výkazov musí mať vykonaný účtovná jednotka, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z vyššie uvedených podmienok.

1. Týka sa povinnosť auditu od roku 2020 aj obchodných spoločností, ktoré povinne nevytvárajú základné imanie (t. j. verejnej obchodnej a komanditnej spoločnosti)?

V porovnaní s rokom 2019 nastali v § 19 zákona o účtovníctve zmeny aj v špecifikácii účtovných jednotiek. Z novej textácie zákona vyplýva, že už aj obchodné spoločnosti, ktoré nemajú povinnosť vytvárať základné imanie, musia sledovať hraničné limity pre audit. Po novom tak sem spadá aj verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Naďalej sa ale sledujú dve účtovné obdobia za sebou – toto pravidlo ostalo zachované.

2. Sleduje sa celková (netto) suma majetku znížená o odpisy a opravné položky?

Nie, zo súvahy sa vyberie brutto hodnota majetku (časť 1). Korekcie (oprávky pri odpisovaní, opravné položky pri dočasnom znížení hodnoty majetku na základe zásady opatrnosti) sa nezohľadnia. Sleduje sa teda celková suma majetku (brutto) neznížená o

• oprávky súvisiace s odpismi (551/07x, 08x) a
• opravné položky (09x, 19x, 291, 391).

3. Ako sa má presne chápať „čistý obrat“? Toto je kľúčová terminológia aj pre účely poskytovania dotácií na podporu podnikania v mimoriadnej pandemickej situácii (dotácie „prvá pomoc“).

Čistý obrat sa vykazuje vo Výkaze ziskov a strát na r. č. 01 v účtovnej závierke malej a veľkej účtovnej jednotky. Definícia je uvedená v § 2 ods. 15 zákona o účtovníctve. Spadajú sem primárne výnosy účtovej skupiny 60x. Ak by išlo napríklad o lízingovú spoločnosť, relevantný by bol účet 662 – cenou jej služby je úrok. Pri štandardnej účtovnej jednotke sa ale zohľadňujú výnosy dosahované z predaja výrobkov (601), tovarov (604) a služieb (602) po odpočítaní zliav.

4. Ako sa vypočíta priemerný evidenčný počet zamestnancov a kde je metodicky upravený?

Metodiku výpočtu určil štatistický úrad. Vychádza sa zo štatistického výkazu Práca 2-04. Pri výpočte je nutné postupovať podľa metodických vysvetliviek, pričom priemerný evidenčný počet zamestnancov sa prepočítava na plne zamestnaných.

V princípe je to upravené tak, že do tohto počtu sa zahrnú stáli a dočasní zamestnanci bez ohľadu na to, či sú skutočne prítomní v práci alebo nie (napr. pre chorobu, dovolenku na zotavenie a pod.) a tiež sem patria i zamestnanci, ktorí nepracovali, napr. v dôsledku prestojov, štrajku, výluky. Zahŕňajú sa sem zamestnanci s kratším pracovným časom.

5. Je nutné účtovať o odloženej dani alebo zmeniť spôsob účtovania zásob na spôsob A, ak má ÚJ povinnosť auditu?

Ak má účtovná jednotka povinnosť auditu, musí sa účtovať odložená daňová pohľadávka, alebo odložený daňový záväzok (účet 481), pričom presný postup je uvedený v § 10 postupov účtovania v PÚ. Pri zásobách sa účtuje spôsobom A alebo B. Ak účtovná jednotka zistí, že v danom účtovnom období prekročila hraničné kritériá (aspoň dve podmienky z troch), potom je povinná zmeniť účtovanie zásob (ak predtým spôsobom A neúčtovala) od nasledujúceho účtovného obdobia. Uvedené je zadefinované v § 43 postupov účtovania. Spôsob A je prehľadnejší v rámci (priebežného) sledovania skladových pohybov.

6. Hodnotové kritériá pre povinnosť auditu sa každým rokom začínajú zvyšovať, mnohým firmám zaniknú zmluvy s audítormi, nemusí sa účtovať už o odloženej dani. Ako sa postupuje v situácii, ak má účtovná jednotka odloženú daň nevysporiadanú? Môže naďalej pokračovať v tomto systéme účtovania? Ako uvedené zaúčtovať na konci roka?

Spoločnosť môže aj naďalej účtovať o odloženej dani – i keď jej povinnosť auditu už zo zákona nevyplýva (pokiaľ nejde o mikro účtovnú jednotku). Ak účtovná jednotka bola povinná účtovať o odloženej dani a povinnosť auditu jej zanikla, môže sa rozhodnúť o odloženej dani z príjmov neúčtovať. V tom prípade sa odložená daň z príjmov účtovaná na účte 481 – Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka odúčtuje opačným zápisom, ako sa účtovala jej tvorba, a to:

• so súvzťažným zápisom na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov alebo
• na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov, ak sa tvorba účtovala na účte 592 – Odložená daň z príjmov