Sociálny fond z pohľadu daní a účtovníctva

V podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktorými sú zamestnávatelia, sa vytvára sociálny fond, ktorého finančné prostriedky sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond predstavuje významný nástroj realizácie sociálnej politiky každého zamestnávateľa a je jedným zo zdrojov jej financovania.

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde („Zákon o sociálnom fonde“). 

V tomto článku si vysvetlíme, kto musí povinne tvoriť sociálny fond, aké sú zdroje, z ktorých sa tvorí, a taktiež aké je jeho použitie. Ďalej sa zameriame na sociálny fond z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty, vysvetlíme si, ako sa o sociálnom fonde účtuje, a v závere článku si uvedieme niekoľko príkladov.

Obsah:

1. Tvorba a použitie sociálneho fondu

1.1 Subjekty, ktoré povinne tvoria sociálny fond

1.2 Tvorba sociálneho fondu

2. Sociálny fond z pohľadu dane z príjmov

2.1 Sociálny fond na strane zamestnávateľa

2.2 Zdaňovanie sociálneho fondu na strane zamestnanca

2.2.1 Nepeňažný príjem do 500 eur

3. Sociálny fond z pohľadu dane z pridanej hodnoty

4. Účtovanie sociálneho fondu

4.1 Účtovanie o sociálnom fonde v sústave podvojného účtovníctva

4.2 Účtovanie o sociálnom fonde v sústave jednoduchého účtovníctva

5. Príklady použitia sociálneho fondu

1. Tvorba a použitie sociálneho fondu

1.1 Subjekty, ktoré povinne tvoria sociálny fond

Podľa § 2 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sú povinnosťou tvorby sociálneho fondu a poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu viazaní zamestnávatelia, ktorí spĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom.

Na účely tohto zákona sa za zamestnávateľa považuje:

• právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo
• fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Pod pojmom „obdobný pracovný vzťah“ zákon rozumie právne vzťahy upravené osobitnými predpismi, ako sú:

• zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície,
• zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich,
• zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

ako aj ďalšie právne predpisy, ktoré upravovali obdobné formy výkonu práce, hoci už dnes nemusia byť účinné.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť vytvárať sociálny fond sa nevzťahuje výlučne na zamestnávateľov v súkromnom sektore, ale aj na organizácie a inštitúcie, kde pracovnoprávny vzťah vzniká na základe osobitných zákonov upravujúcich verejnú službu.

Podľa zákona o sociálnom fonde je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, považovaná za zamestnávateľa. Táto povinnosť sa vzťahuje bez ohľadu na právnu formu zamestnávateľa či počet zamestnancov.

Zamestnávateľom je teda každý subjekt so sídlom, bydliskom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak zamestnáva osoby v nasledovných typoch pracovnoprávnych vzťahov:

• zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce („Zákonník práce“),
• zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. a § 3 ods. 1 Zákonníka práce,
• zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, upravenom treťou časťou zákona o štátnej službe.

1.2 Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa v súlade s § 3 zákona o sociálnom fonde tvorí ako úhrn:

• povinného prídelu,
• ďalšieho prídelu,
• ďalších zdrojov fondu.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. 

Základom na určenie:

• ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok,
• mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac,
• prídelu do fondu u zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je súhrn určených funkčných platov alebo služobných platov pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto zamestnávateľ:

• za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a
• súčasne splnil všetky svoje daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej po­isťovni,

môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu.

Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku a u ktorých je povinný prídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov, tvoria sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu. Znamená to, že takýto zamestnávateľ tvorí sociálny fond povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde, ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje jeho rozpočet V zákone uvedená možnosť teda neznamená, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec. Iba o prídele nad 0,6 % môže rozhodovať takýto zamestnávateľ v rámci možností svojho rozpočtu.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 a bod 2 zákona o sociálnom fonde ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť:

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa ...