Splnenie peňažného záväzku zmenkou

Čo je to zmenka?

Zmenka je obchodovateľný cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a zákonom predpísaným obsahom. Ide o cenný papier obsahujúci platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu. V zmenke ako listinnom cennom papieri je obsiahnutá peňažná pohľadávka.

Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) neobsahuje definíciu pojmu zmenka.

Aj napriek absencii zákonnej definície je najčastejšie zmenka definovaná ako dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, prostredníctvom ktorého sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Záväzky zo zmenky bývajú označené ako záväzky nesporné, bezpodmienečné.

Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny sumu určenú touto zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon č. 191/1950 Zb. podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či ide o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu.

Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Druhy zmeniek

V princípe existujú dva druhy zmeniek, a to:

• zmenka vlastná a
• zmenka cudzia.

Tieto zmenky sa medzi sebou líšia v nasledovnom:

• v počte účastníkov základného zmenkového vzťahu a
• v prejave vôle vystaviteľa zmenky (či zmenka obsahuje platobný sľub alebo platobný príkaz).

a) Vlastná zmenka

Na rozdiel od cudzej zmenky sa na emisii vlastnej zmenky zúčastňujú dve osoby, a to hlavný dlžník – vystaviteľ zmenky – a remitent, čiže veriteľ.

Vystaviteľ zmenky v zmenkovej listine sľubuje, že veriteľovi zaplatí sumu zo zmenky.

b) Cudzia zmenka

Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby, a to vystaviteľ zmenky (dlžník), remitent (veriteľ) a zmenečník (ďalší zmenkový dlžník, ktorý má spočiatku neutrálne postavenie). Cudzia zmenka obsahuje príkaz zaplatiť zmenkovú sumu, pričom tento príkaz je adresovaný zmenečníkovi. Zmenečník do zmenkového vzťahu vstupuje prijatím (akceptáciou) zmenky. Vystaviteľ zmenky ručí za splnenie príkazu zaplatiť zmenkovú sumu udeleného zmenečníkovi.

V praxi sa stáva, že počet skutočných účastníkov zmenkového vzťahu je nižší ako počet deklarovaných účastníkov. V takom prípade hovoríme o tzv. redukovanej zmenke. Takým prípadom je aj situácia, keď vystaviteľ cudzej zmenky označí za remitenta (veriteľa) seba samého – tu hovoríme o tzv. cudzej zmenke na vlastný rad.

Náležitosti zmenky

Podstatné náležitosti základnej zmenkovej listiny, bez ohľadu na to, či ide o zmenku cudziu alebo vlastnú, sú takého charakteru, že umožňujú jednotný výklad náležitostí u oboch druhov zmeniek.

Aby zmenka bola platná, musí obsahovať:

• označenie „zmenka“ obsiahnuté v texte zmenkovej listiny a v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená,
• bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny, resp. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny,
• meno toho, kto má platiť – zmenečníka u cudzej zmenky,
• údaj splatnosti,
• meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené,
• dátum a miesto vystavenia zmenky,
• miesto, kde má byť zmenka zaplatená,
• podpis vystaviteľa zmenky.

Okrem vyššie uvedeného zmenka musí mať vždy podobu listiny, t. j. písomnú podobu.

Dodržiavanie všetkých náležitostí má veľký význam. Ak totiž zmenka niektorú z náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou. Právo zaplatiť zmenkovú sumu sa viaže na zmenku ako konkrétny cenný papier a jej stratou, zničením zaniká.

a) Forma zmenky

Pokiaľ ide o formu zmenky, zmenka je cenný papier, ktorý musí mať vždy podobu listiny, je listinným cenným papierom. Dôvodom je fakt, že záväzok, ktorý zo zmenky vyplýva, je „inkorporovaný“, zhmotnený v listine zmenky a pevne je s ňou zviazaný. Plnenie zo zmenky je podmienené existenciou zmenky ako listiny – papiera v pravom slova zmysle.

Preto, ak majiteľ zmenku stratí, zničí sa, prípadne je mu odcudzená, nemôže uplatniť nárok z nej vyplývajúci. Jediným východiskom je možnosť vyhlásiť ju za umorenú, podstúpiť tzv. umorovacie konanie (§ 90 zákona zmenkového a šekového), čím zostanú zmenkové záväzky a práva zachované.

Zmenku možno vystaviť aj na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo ich majú pripravené banky, ktoré ich držia pre svojich klientov. Zmenku je však možné vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár. Zmluvné strany si môžu zmenku vystaviť aj samy, ale mali by dbať na to, aby mala všetky podstatné náležitosti, ktoré musí podľa zmenkového práva obsahovať – bez nich je neplatná.

b) Označenie zmenka

Zmenková listina musí obsahovať označenie, že ide o zmenku, pričom uvedené musí byť obsahom vlastného textu listiny a navyše v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená. Zo zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva podmienka, že zmenka má byť vystavená v jednom jazyku.

Označenie listiny pojmom „zmenka“ nemožno nahradiť inými obdobnými označeniami, ako napr. „zmenková listina“, ale požiadavke zákona vyhovie napr. označenie „vlastná zmenka“, „cudzia zmenka“ a pod.

c) Platobný príkaz/platobný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu

Platobný príkaz alebo platobný sľub (v závislosti od toho, či ide o zmenku cudziu alebo vlastnú) je potrebné formulovať tak, aby z vyjadreného prejavu vôle bolo zrejmé, že ide o príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Čo sa týka samotnej formulácie, nevyhovujúcimi budú napr. výrazy ako „za túto zmenku darujem“ alebo „za túto zmenku vydám“ a pod. Prípustné sú napr. výrazy ako „za túto zmenku zaplatím“ alebo „za túto zmenku zaplaťte“.

Platobný príkaz či platobný sľub nemôžu obsahovať žiadnu odkladaciu či rozväzovaciu podmienku.

Ďalšou podmienkou na formuláciu platobného príkazu/sľubu v texte zmenky je určitosť peňažnej sumy, ku ktorej príkaz alebo sľub smeruje. Od počiatku musí byť nepochybné, koľko sa má za zmenku zaplatiť. Zmenka nemôže znieť na iné než peňažné plnenie.

Neurčitosť peňažnej sumy v texte zmenky môže byť spôsobená napr. pluralitou údajov – ak sa suma uvedená slovom a suma uvedená číslicami od seba líšia, alebo aj priamo vo formulácii príkazu či sľubu (napr. zaplaťte toľko, koľko mi dlhujete). Pluralita v údaji zmenkovej sumy platnosti zmenky brániť nebude, pretože zákon č. 191/1950 Zb. obsahuje výkladové pravidlá, pomocou ktorých dôjde k odstráneniu neurčitosti údaja v zmenkovej sume.

Príklad:

Na zmenke je zmenková suma vyjadrená jedenkrát slovom a jeden (prípadne aj viackrát číslom). Je takáto zmenka platná? Ak áno, ktorá suma platí?

Vyššie uvedená pluralita údajov nespôsobuje neplatnosť zmenky. Platí suma vyjadrená slovami. Vyplýva to z § 6 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého „Ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto údaje nezhodujú, platí suma vyjadrená slovami.“

Určitosť sumy tiež vyjadruje aj mena, v ktorej má byť suma na zmenke vyplatená. Bez označenia meny je totiž zmenka neplatná, pretože príkaz alebo sľub v nej nie je dostatočne určitý. V zmysle judikatúry je neplatná aj taká zmenka, ktorá síce obsahuje údaj o peňažnej sume, ale v mene, ktorá v čase vystavenia zmenky už neexistovala (judikát R 31/1997).

d) Meno toho, kto má zaplatiť – zmenečníka u cudzej zmenky

Pokiaľ ide o zmenku cudziu – tá obsahuje meno toho, kto má platiť. Vlastná zmenka uvedené neobsahuje. Zmenečník do záväzku zo zmenky vstupuje až prijatím, teda akceptáciou zmenky. Zmenečník, ktorý zmenku neprijme, zostáva tou osobou, ktorá má zmenku preplatiť a na ktorú je potrebné sa obrátiť, aj keď zo zmenky nie je povinnou osobou.

e) Údaj splatnosti

Zmenka môže byť v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. splatná:

• na videnie (tzv. vistazmenka),
• určitý čas po jej vystavení (datozmenka),
• určitý čas po videní (lehotová vistazmenka),
• v určitý deň/dátum (fixná zmenka).

V praxi nastávajú aj prípady, že údaj o splatnosti na zmenke chýba. Ak nie je splatnosť na zmenke uvedená, platí, že ide o zmenku splatnú na videnie.

Ak je však údaj splatnosti na zmenke vyplnený, musí byť vyplnený v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 17. 2. 1999 pod sp. zn. 9Cmo 504/1998 uvádza, že sľub zaplatiť za zmenku do 30. 6. 1997 nie je v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb., pretože splatnosť nie je stanovená na určitý deň a nejde ani o ďalšie prípady splatnosti, ktoré predmetný zákon pozná.

f) Meno toho, komu alebo na koho rad má byť zaplatené

Osobou, ktorej sa má alebo na ktorej rad sa má platiť, je remitent. Podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 10. 2000, sp. zn. 5Cmo 342/2000, je na legitimáciu práv zo zmenky potrebný údaj remitenta (názov, obchodné meno, meno a priezvisko...). Ďalšie údaje ako napr. adresa, sídlo, rodné číslo, IČO uvedené na zmenke majú len pomocný význam, uplatnia sa v prípade, ak by samotný údaj mena nepostačoval (k zmenke by sa hlásilo viac osôb rovnakého mena). Nesprávnosť vedľajších pomocných údajov podľa predmetného uznesenia súdu nemá vplyv na platnosť zmenky.

g) Dátum a miesto vystavenia zmenky

Zmenka musí obsahovať dátum vystavenia. Tento dátum pritom vôbec nemusí zodpovedať skutočnému dátumu vystavenia zmenky. Je prípustné aj antidatovanie aj postdatovanie zmenky. Avšak dátum vystavenia zmenky nesmie byť nereálny.

Príklad:

Na vystavenej zmenke je uvedený ako dátum jej vystavenia deň 31. 4. 2014. Je táto zmenka platná?

Táto zmenka nie je platná, pretože deň uvedený ako dátum jej vystavenia neexistuje. Apríl má len 30 dní, nie 31.

Údaje o mieste vystavenia zmenky spolu s údajom o dátume jej vystavenia sa spravidla nachádzajú v ľavom hornom rohu zmenky. Miesto vystavenia zmenky býva spravidla určené názvom obce. Tento údaj, podobne ako dátum vystavenia, nemusí zodpovedať realite. Na platnosť zmenky sa vyžaduje, aby miesto vystavenia zmenky skutočne existovalo.

h) Miesto, kde má byť zmenka zaplatená (platobné miesto)

Ide v podstate o údaj miesta, kde má dôjsť k plateniu, teda o platobné miesto. Toto miesto musí byť dostatočne konkretizované, spravidla býva určené názvom obce a konkrétnou ulicou a orientačným číslom. V zmysle judikatúry je platobné miesto dostatočne konkretizované aj v prípade, že je uvedené názvom obce či mesta (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 11. 11. 1997, sp. zn. 5Cmo 551/1996).

V zmysle rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo 4. 11. 2003, sp. zn. 5Cmo 346/2003, môže byť miesto, kde sa má zo zmenky platiť, definované aj označením osoby. Na platnosť zmenky však nestačí len meno tejto osoby v údaji o platobnom mieste, je potrebné uviesť aj to, kde sa takáto osoba bude nachádzať.

Platná zmenka nemôže byť splatná na neexistujúcom mieste ani na mieste, na ktorom nemožno rozumne požadovať prezentáciu zmenky k plateniu, t. j. napr. na planéte Jupiter a pod. Platnou zmenkou napr. nebude listina splatná na palube nejakej lode, lietadla a pod.

i) Podpis vystaviteľa zmenky

Podpis vystaviteľa zmenky musí byť vlastnoručný. Nahradenie vlastnoručného podpisu vystaviteľa iným spôsobom, napr. graficky – odtlačkom pečiatky, nie je prípustné.

Platobná funkcia zmenky

Zmenku je možné použiť ako platidlo. V princípe to znamená, že si účastníci istého zmluvného vzťahu medzi sebou dohodnú namiesto inej úhrady (napr. úhrady v hotovosti alebo úhrady na účet v banke) odovzdanie zmenky. To znamená, že osoba, ktorá má podľa dohody platiť, namiesto skutočných peňazí zmenku napr. indosuje (prevedie) na osobu, ktorej má plniť. Na platení zmenkou sa účastníci zmluvného vzťahu môžu dohodnúť už na začiatku, ale aj dodatočne.

Podstata dohody o platení zmenkou tkvie v tom, že sa zmluvné strany dohodnú na vylúčení platby hotovostnou formou a túto tradičnú formu nahradia platením zmenkou. Môže pritom ísť o zmenku, ktorú už dlžník vystavil, akceptoval, avaloval a ktorú dlžník na svojho veriteľa prevedie tzv. indosáciou. Tým dlžník svoj dlh uhradí. Predpokladom platenia zmenkou je to, že veriteľ s takýmto spôsobom úhrady dlhu súhlasí.

Zmenka nemusí byť len platidlom ako takým, ale môže byť využitá ako nástroj platenia v budúcnosti. Zmenkami, ktoré je možné použiť ako nástroj platby v budúcnosti, sa zaoberá ust. § 334 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa § 334 Obchodného zákonníka otvorenie akreditívu, vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku. Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.

Vyššie spomínané ustanovenie v podstate upravuje plnenie peňažného záväzku prostredníctvom prostriedkov bezhotovostného platobného styku. Najčastejšími sú zmenka a šek. V medzinárodnom obchode sa používa aj akreditív.

Predpokladom platenia prostredníctvom zmenky je dohoda zmluvných strán o takejto forme plnenia peňažného záväzku.

Keď veriteľ (osoba, ktorej sa má platiť zmenkou) obdrží proti zmenke úhradu, dôjde aj k úhrade dlhu ako takého zo zmluvy.

Nevýhodou platenia prostredníctvom zmenky je to, že vystavenie zmenky, ktorou sa má splniť peňažný záväzok, nespôsobuje zánik záväzku ako takého zo zmluvy. Právny vzťah, ktorý vznikne vystavením zmenky, existuje popri pôvodnom záväzku. V princípe to znamená, že okamihom vystavenia zmenky sa mení iba priorita formy platenia peňažného záväzku. Z toho pre veriteľa vyplýva to, že veriteľ je povinný prednostne využiť bezhotovostnú formu platby, pokúsiť sa o plnenie zo zmenky. Až v prípade, že splnenie peňažného záväzku zo zmenky nie je možné, sa môže domáhať plnenia od dlžníka.

Samotné vystavenie zmenky, prostredníctvom ktorej sa má plniť, ešte nespôsobuje zánik záväzku. Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v banke (§ 339 ods. 2 Obchodného zákonníka). Samotné prijatie zmenky teda ešte neznamená uzavretie dohody o zaplatení peňažného dlhu zmenkou. Až do momentu poukázania peňazí na účet veriteľa je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Bez osobitnej dohody, že záväzok zanikne len odovzdaním zmenky, kde dlžník takúto dohodu nepreukáže, je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Až pripísaním zmenkovej sumy na účet veriteľa dôjde k zániku záväzku.

Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 3. 2012 vydané pod sp. zn. 4Cob/80/2011, ktoré sa síce týka šeku, ale jeho obsah sa dá aplikovať aj na zmenku.

V každom prípade, ak sa strany dohodnú na úhrade peňažného záväzku prostredníctvom napr. vystavenia zmenky, je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku zo zmluvy až po tom, čo nemohol dosiahnuť plnenie zo zmenky. Plnenie zo zmenky má prioritu pred plnením zo zmluvy. Prax súdov zatiaľ nedáva odpoveď na otázku, či premlčacia doba na uplatnenie nároku začne plynúť až po neúspešnosti povinného pokusu dohodnutého spôsobu platby.

Ustanovenie § 334 Obchodného zákonníka je v zmysle vyššie uvedeného dispozitívne, tzn. že veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť na tom, že záväzok zo zmluvy zanikne vystavením zmenky, nie až jej úhradou.

Záver

Ako je zrejmé, problematika využívania zmeniek v praxi nesie so sebou aj určité riziká, ktoré môžu spôsobiť platobné problémy. Možné výhody zmenkových obchodov bývajú často zatienené problémami, ktoré vznikajú z nedostatočných praktických skúseností, ale aj zložitej právnej úpravy. Rozdiel medzi úhradou peniazmi a zmenkou sa prejavuje najmä v tom, kedy nastane účinok zániku záväzku. Pri zaplatení peniazmi záväzok zaniká prevzatím peňazí, vystavenie alebo prijatie zmenky nemusí mať účinok zániku záväzku (pokiaľ sa strany nedohodnú inak), záväzok zaplatiť naďalej trvá. Záväzok zanikne až zaplatením zmenky zmenkovému veriteľovi. Ak osoba prijala úhradu svojej pohľadávky vo forme zmenky, preberá na seba aj riziko súvisiace s platobnou schopnosťou dlžníka.

Pozn. redakcie: § 334 z. č. 513/1991 Zb., § 1 a § 33 z. č. 191/1950 Zb.

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová