Stanovenie základu dane podnikateľa (FO) za rok 2013

Spôsob stanovenia základu dane (ďalej len ZD) závisí od toho, ako postupuje podnikajúca FO (ďalej len podnikateľ) pri evidovaní príjmov a výdavkov, ale aj od toho, aký spôsob účtovníctva uplatňuje. Podnikateľ, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), môže postupovať pri stanovení ZD za rok 2013 jednou z troch možností. Podľa toho, ktorý spôsob si vyberie, vedie aj predpísanú evidenciu. Podnikateľ si môže vybrať z týchto možností:

1. uplatní výdavky stanovené percentom zo zdaniteľných príjmov, tzv. paušálne výdavky (ďalej len paušálne výdavky), pri ktorých bude viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP,
2. uplatní skutočné preukázateľne vynaložené daňové výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 ZDP (ďalej len daňová evidencia),
3. uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky, ktoré eviduje v účtovníctve.

Základ dane

Podľa § 2 písm. j) ZDP je ZD rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

ZD = P – V (v €)

kde:
P – zdaniteľné príjmy v €
V – daňové výdavky v €

Zdaniteľný príjem

Zdaniteľný príjem je podľa § 2 písm. h) ZDP príjem, ktorý je predmetom dane. Zdaniteľným príjmom nie je príjem, ktorý je od dane oslobodený v zmysle ustanovení ZDP alebo medzinárodnej zmluvy.

Daňový výdavok

Daňový výdavok je podľa § 2 písm. i) ZDP výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený podnikateľom, zaúčtovaný v jeho účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii vedenej podľa § 6 ods. 10 alebo 14 ZDP. Doplňujúca definícia daňových výdavkov s uvedením jednotlivých skupín výdavkov, ktoré je možné považovať za daňové výdavky, je uvedená v § 19 ZDP. Podľa ustanovení ZDP za daňový výdavok je možné považovať len ten výdavok, ktorý:

• je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, tzn. že výdavok musí spĺňať podmienku súvislosti s predmetom podnikania,
• musí byť podnikateľom riadne preukázaný, tzn. že každý výdavok musí byť aj fyzicky doložený dokladom,
• musí byť zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa alebo zaevidovaný v evidencii vedenej podľa § 6 ods. 10 ZDP (pri paušálnych výdavkoch) alebo v daňovej evidencii vedenej podľa § 6 ods. 14 ZDP, tzn. že každý výdavok musí podnikateľ zaúčtovať v súlade s príslušnými účtovnými predpismi alebo zaevidovať do evidencie vedenej podľa ZDP,
• musí byť uplatnený len vo výške stanovenej ZDP alebo osobitným predpisom, tzn. že daňový výdavok je možné uplatniť len do výšky ustanovenej priamo v ZDP alebo do limitu, ktorý je ustanovený v inom právnom predpise (napríklad v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov).

V ustanoveniach § 19 ZDP sú uvedené výdavky, ktoré môže podnikateľ považovať za daňové výdavky. Jednotlivé skupiny výdavkov však nie sú uvedené podrobnejšie. V podnikateľskej praxi sa vyskytuje veľké množstvo výdavkov, ktoré nie sú priamo uvedené v § 19 ZDP, ale vo väzbe na dosahované príjmy podnikateľa a definíciu daňového výdavku je ich možné považovať za daňové výdavky. Môže nastať aj taká situácia, že podnikateľ vynaloží výdavok, ktorý nie je daňovým výdavkom, aj keď je uvedený ako daňový výdavok v § 19 ZDP. Napríklad podnikateľ si uplatní výdavky na pohonné látky (ďalej len PHL) vynaložené pri prevádzke automobilu, ktorý však nevyužíval v podnikaní (využíval ho len na súkromné účely).

Skutočne vynaložené výdavky alebo paušálne výdavky

Rozhodnutie o tom, akým spôsobom bude podnikateľ uplatňovať daňové výdavky, je na samotnom podnikateľovi. On rozhoduje, ako bude postupovať. Jeho rozhodnutie by malo ovplyvniť hlavne to, aké vysoké výdavky dosiahne alebo dosiahol pri výkone podnikateľskej činnosti v roku 2013. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre uplatnenie paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP, musí spĺňať podmienky definované v tomto ustanovení ZDP. Pre podnikateľa, ktorý má vysoké výdavky, napríklad podniká vo výrobnej činnosti, v maloobchode alebo zamestnáva zamestnancov, je výhodnejšie, aby uplatnil pri stanovení ZD výdavky skutočne vynaložené, ktoré má vyššie ako paušálne výdavky.

Pri rozhodovaní je dôležité vedieť, že výška paušálnych výdavkov je s platnosťou od 1. 1. 2013 obmedzená sumou 5 040 €!

Podľa § 17 ods. 1 ZDP podnikateľ pri zisťovaní ZD vychádza:

• ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len JÚ) alebo ak vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP alebo podľa § 6 ods. 14 ZDP, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len PÚ), z výsledku hospodárenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podnikateľ, ktorý v roku 2013 dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ďalej len príjmy z podnikania), zistí ZD:

• ak bude uplatňovať paušálne výdavky, výpočtom podľa § 6 ods. 10 ZDP, pričom použije údaje z evidencie, ktorú má povinnosť viesť podľa uvedeného ustanovenia ZDP,
• ak bude uplatňovať preukázateľne vy naložené daňové výdavky a rozhodne sa viesť daňovú evidenciu, z evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 ZDP,
• ak bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky a rozhodne sa účtovať v sústave JÚ alebo PÚ, z riadne vedeného účtovníctva.

Podnikateľ, ktorý chce vykázať za rok 2013 optimálny ZD, a tým aj optimálnu výšku dane z príjmov FO, by mal poznať ZDP a hlavne jednotlivé ustanovenia, ktoré sa týkajú podnikania FO, aby sa správne rozhodol, ako bude postupovať pri stanovení ZD.

Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Jarmila Strählová