Stanovenie základu dane podnikateľa (FO) za rok 2013 - preukázateľne vynaložené daňové výdavky

Základ dane pri uplatnení preukázateľne vynaložených daňových výdavkov

Uplatnenie preukázateľne vynaložených daňových výdavkov je riešené v ustanoveniach § 2 písm. i) a § 19 až § 21 ZDP.

Pri stanovení ZD za rok 2013 postupuje podnikateľ, ktorý sa rozhodne uplatniť preukázateľne vynaložené daňové výdavky, podľa § 17 ods. 1 ZDP, t. j.:

a) ak účtuje v sústave JÚ alebo vedie daňovú evidenciu, ZD zistí z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) ak účtuje v sústave PÚ, zistí ZD z výsledku hospodárenia. Pretože v podnikateľskej praxi účtuje v PÚ minimum podnikateľov – FO, tejto skupine podnikateľov sa nebudeme venovať.

Uplatnenie výdavkov na základe daňovej evidencie

Ak sa podnikateľ rozhodne, že si uplatní ako daňové výdavky preukázateľne vynaložené daňové výdavky, nemusí viesť účtovníctvo. Podnikateľ môže postupovať jednoduchším spôsobom, t. j. viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 ZDP.

Výhodou daňovej evidencie je nižšia administratívna náročnosť v porovnaní s vedením účtovníctva a menšie požiadavky na technické zabezpečenie.

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre vedenie daňovej evidencie, nie je účtovnou jednotkou v zmysle ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ), tzn. že nemusí viesť účtovníctvo, robiť inventarizáciu majetku a záväzkov, zostavovať účtovnú závierku a účtovné výkazy, uzatvárať a otvárať účtovné knihy, vyčíslovať kurzové rozdiely, zostavovať účtovný odpisový plán a podobne. Podnikateľ sa nemusí pri vedení daňovej evidencie riadiť ustanoveniami ZÚ a Postupov účtovania, t. j. nemusí evidovať každý výdavok, ktorý vynaložil (eviduje len daňové výdavky). Ak by účtoval v sústave JÚ, musel by zaúčtovať všetky vynaložené výdavky, aj keď ide o výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD.

Kto môže viesť daňovú evidenciu

Daňovú evidenciu môže v roku 2013 viesť podľa § 6 ods. 14 ZDP podnikajúca FO, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, alebo FO, ktorá dosahuje príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, za týchto podmienok:

• že túto činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca,
• dosiahla z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy nepresahujúce 170 000 € a
• uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľné daňové výdavky.

Daňovú evidenciu nemôže viesť FO, ktorá dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP. Ak má FO príjmy z prenájmu, ktoré dosiahla na základe živnosti, t. j. má príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP, a ak spĺňa aj ostatné podmienky § 6 ods. 14 ZDP, môže viesť daňovú evidenciu.

Obsah daňovej evidencie

Daňová evidencia podľa ustanovenia § 6 ods. 14 ZDP účinného do 31. 12. 2013 má obsahovať:

a) evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa ZÚ,

b) evidenciu o hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý podnikateľ využíva pri výkone svojej podnikateľskej činnosti,

c) evidenciu o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Podnikateľ v daňovej evidencii eviduje všetky príjmy a daňové výdavky. Ako výdavky eviduje len výdavky spojené s obchodným majetkom, t. j. majetkom, ktorý má zahrnutý v podnikaní. Podľa § 6 ods. 14 ZDP v daňovej evidencii podnikateľ eviduje len daňové výdavky, na rozdiel od účtovníctva, kde účtuje o všetkých výdavkoch.

Podľa § 6 ods. 15 ZDP podnikateľ, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia nedodrží podmienky uvedené v § 6 ods. 14 ZDP, pokračuje vo vedení daňovej evidencie už len v tomto zdaňovacom období. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období má povinnosť zmeniť spôsob evidencie. Môže si teda vybrať, či bude uplatňovať paušálne výdavky a viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP, alebo viesť účtovníctvo podľa ZÚ.

Rozdiel pri vedení daňovej evidencie u platiteľov DPH a neplatiteľov DPH

Ustanovenie § 6 ods. 14 ZDP v roku 2013 definuje podmienky, ktoré musí podnikateľ splniť, aby mohol viesť daňovú evidenciu. Medzi podmienkami nie je žiadna zmienka o DPH, ako je to napríklad pri podmienkach pre uplatnenie paušálnych výdavkov uvedených v § 6 ods. 10 ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že daňovú evidenciu môže viesť aj podnikateľ, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH. To, či bude podnikateľ platiteľom DPH, stanovuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDPH).

Medzi podnikateľmi, ktorí vedú daňovú evidenciu, sú aj podnikatelia – registrovaní platitelia DPH, lebo obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH je nižší ako obrat (príjmy) stanovený pre vedenie daňovej evidencie.

Ak je podnikateľ, ktorý sa rozhodne viesť daňovú evidenciu, registrovaný ako platiteľ DPH, musí viesť aj evidenciu o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach (evidenciu DPH) podľa § 70 ZDPH, aby bol schopný správne stanoviť daňovú povinnosť k DPH.

Uplatnenie výdavkov na základe jednoduchého účtovníctva

Podľa § 17 ods. 1 ZDP pri zisťovaní ZD sa u podnikateľov, ktorí účtujú v sústave JÚ, vychádza z údajov z riadne vedeného účtovníctva počas účtovného obdobia. Obchodný zákonník ukladá podnikateľom v ustanovení § 35 povinnosť viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom stanoveným v ZÚ.

Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, účtujú podľa § 37 ods. 1 Obchodného zákonníka v sústave JÚ o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku a o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia. Títo podnikatelia účtujú v JÚ bez ohľadu na počet zamestnancov, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú registrovaní ako platitelia DPH a bez ohľadu na to, akú výšku príjmov z podnikania dosahujú.

Podľa § 9 ods. 2 ZÚ v sústave JÚ môže účtovať podnikateľ, ktorému to umožňuje ustanovenie Obchodného zákonníka, t. j. podnikateľ – FO, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri. Podnikateľ, ktorý sa rozhodol účtovať v sústave JÚ, má povinnosť viesť účtovníctvo, ak bude preukazovať pre daňové účely svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Podľa § 4 ods. 1 ZÚ sa podnikateľ stáva účtovnou jednotkou (ďalej len ÚJ) odo dňa svojho vzniku.

Účtovníctvo vedie po dobu, počas ktorej podniká, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia ZD z príjmov.

Účtovné knihy JÚ

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 ZÚ podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, účtuje v týchto účtovných knihách:

• v peňažnom denníku,
• v knihe pohľadávok,
• v knihe záväzkov,
• v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke.

Podnikateľ je povinný viesť účtovníctvo len v účtovných knihách. Základnou účtovnou knihou JÚ je peňažný denník, v ktorom účtuje príjmy a výdavky v hotovosti a na bankových účtoch, ceniny a šeky, priebežné položky a uzávierkové účtovné operácie. V pomocných účtovných knihách účtuje vtedy, ak má pre ne vecnú náplň. Pomocnou účtovnou knihou je napríklad kniha dlhodobého majetku, kniha zásob, pokladničná kniha, kniha účet v banke, kniha rezerv.

S ohľadom na daňovú orientáciu JÚ je nutné, aby podnikateľ pri účtovaní vychádzal nielen z ustanovení ZÚ a z Postupov účtovania v JÚ, ale aj z jednotlivých ustanovení ZDP. Výsledkom JÚ je ZD, ktorý sa prenáša do daňového priznania k dani z príjmov bez ďalších úprav ako čiastkový ZD a je podkladom pre výpočet dane z príjmov FO. Z toho vyplýva, že pre JÚ je veľmi dôležité správne stanovenie ZD, z ktorého sa počíta daň. Správne stanovenie ZD spočíva aj v správnom zaúčtovaní výdavkov, ktoré podnikateľ v priebehu roku vynaložil.

V sústave JÚ, na rozdiel od daňovej evidencie, účtuje podnikateľ o všetkých hospodárskych operáciách, t. j. o príjmoch a o všetkých výdavkoch, ktoré prijal alebo vynaložil.

Pri každej hospodárskej operácii, ktorú účtuje, by mal posudzovať, či príjem, ktorý prijal, podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO a či výdavok, ktorý vynaložil, je daňovým výdavkom z hľadiska ustanovení ZDP.

 
Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. platného do 31. 12. 2013
§ 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Jarmila Strählová