4. Stratné

Z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) ZDP vyplýva, že za daňový výdavok sa nepovažujú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, pričom stratné v maloobchodnom predaji sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky ekonomicky odôvodnenej normy stratného.

Tento pojem nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise. Nepoužíva sa ani v účtovných predpisoch. Z logiky veci by malo vyplývať, že ide o straty a znehodnotenie tovaru v rámci maloobchodného predaja, a to z rôznych dôvodov: napr. rozbitie či poškodenie tovaru pri manipulácii, preprave, skladovaní, ale môže ísť aj o drobné krádeže pri predaji tovaru v samoobslužných predajniach.

Daňová správa SR v princípe zastáva stanovisko, že tzv. stratné pri maloobchodnom predaji môže byť uznané za daňový výdavok, ak daňovník preukáže opodstatnenosť strát vzniknutých pri maloobchodnom predaji (aj napriek ním realizovaným opatreniam na ich elimináciu) a má vypracované ekonomicky odôvodnené normy stratného.

Straty na tovare je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú, prepočtami doloženú normu určenú daňovníkom. Aj vzhľadom na rôznorodosť predávaného tovaru neexistujú žiadne všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce určovanie ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného logicky môže daňovník vypracovať na základe získaných skúseností doložených reálnymi údajmi o úbytkoch tovaru v predchádzajúcich obdobiach, pričom by ju mal stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru za príslušné časové obdobie (v podstate za účtovné, resp. zdaňovacie obdobie). Aby boli takého straty uznané za daňový výdavok, musí daňový subjekt zdôvodniť a preukázať ich opodstatnenosť ekonomicky odôvodnenou a prepočtami doloženou normou úbytkov, ktorá by mala mať formu internej smernice.

Pri vypracovávaní smernice a stanovovaní normy úbytkov tovaru (tzv. stratného) by mal daňovník vychádzať predovšetkým zo špecifických podmienok maloobchodnej predajne, napr. predávaný sortiment tovaru, výška obratu, veľkosť predajných priestorov, forma predaja, ako aj z iných skutočností týkajúcich sa konkrétnej maloobchodnej predajne.

Vypracované normy by mali byť tiež porovnateľné s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za porovnateľných podmienok.

Daňovník by mal zároveň preukázať, že vykonal potrebné opatrenia, ktoré by mali dostatočným spôsobom chrániť tovar pred hroziacimi stratami (napr. opatrenia na elimináciu krádeží).

Poznámka redakcie:
§ 21 ods. 2 písm. e) ZDP 
§ 19 ods. 3 písm. g) ZDP

Autor: Ing. Anna Jurišová, Ing. Jana Turóciová, Ing. Valéria Jarinkovičová