2. Ubytovacie služby

Príklad č. 8:

Prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia v zahraničí

Platiteľ zo SR vlastní ubytovacie zariadenie v ČR. Ubytovacie zariadenie prevádzkuje a poskytuje v ňom ubytovacie služby. Miestom dodania ubytovacích služieb je ČR, tieto služby nie sú predmetom dane v SR, ubytovanie fakturuje s českou DPH.

Príklad č. 9:

Zmena doby ubytovania

Daňový subjekt – platiteľ dane, poskytuje ubytovacie služby vo svojom ubytovacom zariadení. Zariadenie pozostáva z rodinných buniek a tzv. „slobodární“. Daňový subjekt ubytovanie poskytuje právnickým aj fyzickým osobám (vlastným, ale aj cudzím zamestnancom). Ubytovacie služby sú krátkodobého, ako aj dlhodobého charakteru.

Daňový subjekt pri uzatváraní zmlúv alebo objednávok o poskytnutí ubytovania a určenia dĺžky pobytu vychádza z požiadaviek záujemcov o ubytovanie. Akým spôsobom je potrebné posudzovať už uzavreté zmluvy o nájme, ktoré sa dodatkom následne zrušia alebo predĺžia? Ide o nasledovné prípady:

1. Daňový subjekt uzatvorí zmluvu na dobu 3 mesiace, čiže krátkodobý nájom fakturuje vrátane DPH. Zmluva je však po uplynutí troch mesiacov dodatkom k zmluve predĺžená a z krátkodobého nájmu sa stáva v zmysle § 38 ods. 3 zákona o DPH dlhodobý nájom, ktorý je oslobodený od DPH.
2. Daňový subjekt uzatvorí zmluvu na dobu dlhšiu, ako sú 3 mesiace a nájom fakturuje bez DPH. Následne o mesiac nájomca požiada z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov o zrušenie zmluvy, čo znamená, že skutočný nájom trval 1 mesiac a nemal byť v zmysle § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od dane.

Ak dohoda o dlhodobom prenájme skončí pred uplynutím troch mesiacov, tak sa nenaplnil skutočný úmysel strán, čiže prenájom mal podliehať DPH.

Z judikatúry súdneho dvora EÚ

Nájom alebo ubytovanie (C-346/95)

Fyzická osoba prenajala niekoľko domov a poskytovala ubytovanie rodinám utečencov, ktorých jej posielal mestský odbor sociálnych služieb. Každý dom mal niekoľko bytov s plne zariadenými izbami. Izby si upratovali samotní utečenci. FO poskytla a prala posteľnú bielizeň. Utečenci nedostávali jedlo, v domoch nebola recepcia ani žiadna spoločenská miestnosť. Dohody o prenájmoch uzatvárala FO jednotlivo s nájomníkmi, vo väčšine prípadov doba pobytu nebola dlhšia ako 6 mesiacov. Nájom považovala za oslobodený, s čím sa nestotožnil príslušný finančný úrad. Podľa finančného súdu v Nemecku poskytovanie hotelového ubytovania sa považuje za zdaniteľné, ak je úmyslom prevádzkovateľa sprístupniť priestory len na dočasné ubytovanie. Skutočná doba prenájmu má len malý význam. Predmetné nájmy nepovažoval za oslobodené od dane aj z dôvodu, že aj keby úmyslom bolo prenajímať ubytovania dlhodobo, nikdy sa neuzavrela žiadna dlhodobá zmluva (nad 6 mesiacov).

Posudzovaný problém:

Ako sa má vykladať pojem „poskytovanie ubytovania v sektore hotelov alebo v sektore s podobnou funkciou“ – ide o ubytovanie vylúčené z oslobodenia od dane? Aká doba ubytovania sa považuje za krátkodobú? Nepovažuje sa za hotelové ubytovanie prípad, keď prevádzkovateľ má k dispozícii izby na dlhodobé ubytovanie a to je vyjadrené v uzavretí zmluvy o dlhodobom prenájme (dlhšom ako 6 mesiacov)? Na základe akých časových, priestorových a koncepčných kritérií sa musí definovať pojem „poskytovanie ubytovania v sektore hotelov alebo v sektoroch s podobnou funkciou“ a ktoré z nich musia byť nevyhnutne prítomné?

Konštatovanie SD EÚ:

Podmienky používané na stanovenie oslobodenia sa majú vykladať prísne, keďže tvoria oslobodenie od všeobecnej zásady, že daň sa má ukladať na všetky služby poskytnuté platiteľom za odplatu.

Pri definovaní skupín poskytovaného ubytovania, ktoré sa má zdaniť na základe výnimky z oslobodenia pri prenájme alebo lízingu nehnuteľného majetku, členské štáty majú malú možnosť robiť svoje rozhodnutia. Táto malá možnosť je obmedzená účelom výnimky, ktorá je s ohľadom na sprístupnenie bytového ubytovania taká, že zdanenie ubytovania v sektore hotelov alebo s podobnou funkciou sa musí odlíšiť od oslobodených transakcií prenájmu alebo lízingu nehnuteľného majetku.

Je záležitosťou členských štátov, aby pri transponovaní uvedeného článku smernice zaviedli také kritériá, ktoré sa zdajú byť pre ne primerané na urobenie tohto rozlíšenia.

Ak sa ubytovanie v sektore hotelov ako transakcia zdaňovaná rozlišuje od prenájmu bytového ubytovania ako transakcie oslobodenej od dane, na základe doby trvania ubytovania toto tvorí primerané kritérium rozlíšenia. Vo všeobecnosti je zvyčajne pobyt v hoteli dosť krátky a pobyt v prenajatom byte dosť dlhý.

S ohľadom na definovanie pojmu „krátkodobé“, požiadavka v tom zmysle, že na to, aby bolo oslobodenie oprávnené, je potrebné dokázať úmysel doložený dohodou alebo inou zmluvou o prenájme prenajať majetok najmenej na šesť mesiacov, sa zdá byť kritériom, ktoré sa ľahko uplatňuje a je primerané na dosiahnutie cieľa, o ktorý sa usiluje uvedený článok smernice. No za určitých okolností je možné, že niekedy nebude v dohode premietnutá úplne realita zmluvných vzťahov. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, či by z dôvodov premietnutých najmä v automatickom obnovovaní dohôd o prenájme nebolo vhodné zvážiť skôr skutočnú celkovú dĺžku trvania ubytovania než tú, ktorá je uvedená v dohode o prenájme.

Poskytovanie krátkodobého ubytovania pre hostí sa zdaňuje, keďže predstavuje poskytovanie ubytovania v sektoroch s funkciou podobnou funkcii hotelového sektora. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, či v konkrétnom prípade určité faktory (automatické obnovovanie dohody o prenájme) nepremietajú skutočný úmysel strán. V takom prípade by sa skôr mala brať do úvahy skutočná celková doba trvania ubytovania než doba trvania uvedená v dohode o nájme.

Pre rozlíšenie hotelového typu ubytovania od nájmu nehnuteľnosti je vhodným rozlišovacím kritériom doba ubytovania, pričom za krátkodobé je možné považovať ubytovanie v trvaní do 6 mesiacov. Avšak nemusí to byť jediné kritérium. Ďalším môže byť napríklad poskytovanie súvisiacich služieb, ako je výmena posteľnej bielizne, upratovanie. Nájom predstavuje činnosť relatívne pasívnu.

Postúpenie práva na užívateľa nehnuteľnosti (C-264/03)

Spoločnosť Temco je platiteľom DPH z titulu upratovania a údržby budov. Uskutočnila rekonštrukčné práce budovy, v ktorej nemá umiestnenú prevádzku, z prác si odpočítala DPH.

S ďalšími troma spoločnosťami, s ktorými patrí do tej istej obchodnej skupiny, uzavrela zmluvy o postúpení, ktorými Temco oprávňuje každého postupníka vykonávať jeho obchodnú činnosť v tejto budove. Postupník je povinný znášať všetky nevyhnutné poplatky súvisiace s jeho obchodnou činnosťou.

Správca dane dospel k záveru, že zmluvy predstavovali v skutočnosti prenájom nehnuteľného majetku oslobodeného od DPH, a teda odpočet dane za rekonštrukčné práce nebol opodstatnený.

Posudzovaný problém:

Považujú sa za prenájom nehnuteľného majetku úkony, ktorými jedna spoločnosť súčasne rôznymi zmluvami dáva spoločnostiam, ktoré sú vzájomne prepojené, právo dočasne užívať jednu nehnuteľnosť za odplatu stanovenú predovšetkým v závislosti od veľkosti užívanej plochy?

Konštatovanie SD EÚ:

Pokiaľ ide o oslobodenia podľa uvedeného článku smernice, SD konštatoval, že toto ustanovenie nedefinuje pojem „nájom“ a ani neodkazuje na príslušné definície prijaté v tomto ohľade zákonodarstvami členských štátov. Toto ustanovenie sa má vykladať v rámci kontextu, v akom sa uvádza podľa účelu a štruktúry šiestej smernice, pričom treba osobitne brať do úvahy ratio legis oslobodenia, ktoré toto ustanovenie upravuje.

SD už v mnohých iných prípadoch definoval pojem nájom nehnuteľného majetku ako skutočnosť, kedy prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi právo užívať určitú nehnuteľnosť a po určitú dohodnutú dobu tak, akoby bol jej vlastníkom s vylúčením takéhoto práva pre akúkoľvek inú osobu.

Vlastné trvanie nájmu nie je samo osebe určujúcou skutočnosťou, ktorá by umožňovala kvalifikovať zmluvu o nájme nehnuteľného majetku v zmysle práva Spoločenstva, aj keď dĺžka trvania ubytovania môže byť vhodným rozlišovacím kritériom medzi hotelovým ubytovaním a prenájmom bytových priestorov.

V každom prípade nie je nutné, aby toto trvanie bolo určené v čase uzavretia zmluvy. V skutočnosti je potrebné vziať do úvahy reálnosť zmluvných vzťahov. Trvanie nájmu môže byť skrátené alebo predĺžené po vzájomnej dohode zmluvných strán v priebehu plnenia zmluvy.

Ak predmetom zmluvy je hlavne pasívne prenechanie na užívanie miestností v budovách za odplatu viažucu sa na plynutie času a nie služba, ktorá by oprávňovala použitie inej kvalifikácie, ide o prenájom nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, ako je zmluva nazvaná.