Seriál pre účtovníkov IV: Účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok

Obsah:

1. Definícia dlhodobého nehmotného a hmotného majetku

2. Spôsoby obstarania a ocenenia v závislosti na spôsobe obstarania

3. Náklady na obstaranie a zaradenie majetku do používania

4. Technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku

5. Drobný majetok v účtovníctve

6. Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku a odpisový plán

7. Vyraďovanie DM

1. Definícia dlhodobého nehmotného a hmotného majetku

Súčasťou dlhodobého majetku vykazovaného v súvahe sú nasledovné kategórie:

1. dlhodobý nehmotný majetok (DNM),
2. dlhodobý hmotný majetok (DHM),
3. dlhodobý finančný majetok – nie je predmetom dnešnej časti,
4. dlhodobé pohľadávky – sú súčasťou DM, ale nie sú súčasťou účtovej triedy 0.

Základným kritériom, aby sme nehmotný a hmotný majetok zaradili do DM, je predpokladaná doba ekonomickej životnosti, ktorá musí byť dlhšia ako jeden rok. Druhým kritériom je obstarávacia cena, ktorá je určená podľa limitov uvedených v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „ZDP“), pričom ocenenie DNM musí byť vyššie ako 2 400 eur a ocenenie DHM vyššie ako 1 700 eur.

Pri ďalšom opise účtovania dlhodobého majetku budem vychádzať zo zákona o účtovníctve a z postupov účtovania v PÚ pre podnikateľov (ďalej len postupy účtovania v PÚ), ktoré má oficiálne označenie ako opatrenie MF SR zo dňa 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v PÚ a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/011805/2020-74 (účinnosť od 1. januára 2021).

Dlhodobý majetok je v PÚ vymedzený v nasledovných ustanoveniach.

1.1. Základné kategórie dlhodobého nehmotného majetku

DHM je podrobne obsiahnutý v § 37 postupov účtovania v PÚ. Tvoria ho nasledovné položky:

Účet 012 – Aktivované náklady na vývoj

V praxi sa často stretávame s pojmami „výskum“ a „vývoj“. Výskum je hľadanie nových materiálov, technológií, postupov, vždy sa účtuje do nákladov, keďže je to hľadanie nových poznatkov bez konkrétneho výsledku. Ak sa však na základe informácií z výskumu podarí úspešne aplikovať poznatky v praxi s výsledkom (aplikovaný vývoj) a reálnou možnosťou dokončenia vývoja a jeho využitia v praxi, za istých podmienok je možné náklady na vývoj premeniť na aktívum, t. j. aktivovať ich. Tieto podmienky uvádza § 37 v odseku 1 postupov účtovania v PÚ. Aktivovať je možné iba tú časť vynaložených nákladov na vývoj, ktoré vzniknú po splnení poslednej podmienky uvedenej v tomto ustanovení. Účtovanie nákladov potom vyzerá nasledovne:

Účtovanie vývoja obstaraného vlastnou činnosťou na účely obchodovania s výsledkami vývoja opakovaným predajom alebo pre vlastnú potrebu pred splnením podmienok § 37 ods. 1 postupov účtovania v PÚ:

Účtovanie vývoja obstaraného vlastnou činnosťou na účely ...