1. Úpravy v zdaňovaní fyzických osôb

a) Zmena vo výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca z poskytnutého vozidla zamestnávateľom aj na súkromné účely

Príjmom zo závislej činnosti zamestnanca je aj nepeňažný príjem, ktorý vzniká zamestnancovi v prípade, keď dostane k dispozícii motorové vozidlo zamestnávateľa na využívanie aj na súkromné účely.

V prípade stanovenia výšky tohto príjmu je potrebné rozlišovať medzi stavom, aký bol upravený v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) do 31. 12. 2013 a úpravou účinnou od 1. 1. 2014.

Podľa znenia zákona účinného do 31. 12. 2013 bol nepeňažným príjmom zamestnanca príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 (napr. obstarávacia cena vozidla, reprodukčná cena vozidla) za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely, pričom ak išlo o prenajaté vozidlo, vychádzalo sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak došlo k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Uvedené sa aplikovalo počas celej doby používania vozidla zamestnávateľa zamestnancom aj na súkromné účely.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely zamestnanca vychádza zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, pričom však výška zdaňovaného nepeňažného príjmu zohľadňuje aj opotrebenie používaného vozidla. Zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem bude zdaňovať len počas 8 rokov používania motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely, a to od zaradenia vozidla do užívania (u fyzickej osoby/zamestnávateľa od obstarania motorového vozidla) vrátane vo výške 1 % vstupnej ceny, pričom:

• v prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa za každý aj začatý kalendárny mesiac;
• v ďalších siedmich rokoch zo vstupnej ceny zistenej podľa § 25 ZDP, zníženej každoročne o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

Uvedené sa vzťahuje aj na motorové vozidlá zaradené do užívania pred 1. 1. 2014.

b) Povinnosti zamestnávateľa

Medzi administratívne náročné povinnosti zamestnávateľa v roku 2013 patrila povinnosť členiť vyplácané príjmy zo závislej činnosti podľa výnimiek z platenia poistného, a to na mzdových listoch podľa § 39 ods. 2 písm. i) ZDP a v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa uvedené povinnosti zamestnávateľovi rušia, pričom ak zamestnávateľ takéto členenie na potvrdení o príjme zo závislej činnosti za rok 2014 nevykonal, budú sa tieto potvrdenia akceptovať tak pre vykonanie ročného zúčtovania zamestnanca, ako aj pre podanie daňového priznania za rok 2013 (§ 52za ods. 3 ZDP). V § 39 ods. 5 ZDP dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2014 k spresneniu pri vydaní potvrdenia o zdaniteľnom príjme zamestnávateľom, podľa ktorého zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdových listoch, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP (evidencia o vyplatených nepeňažných príjmoch), ktoré sú rozhodujúce pre výpočet základu dane, preddavkov na daň, daň, na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor potvrdenia určí Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle www.drsr.sk.

Zároveň sa z ustanovenia z dôvodu spresnenia vypúšťa vystavovanie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zamestnanca zamestnávateľom v prípade, ak mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti [do 31. 12. 2013 uvedené v § 39 ods. 5 písm. b) ZDP].

S účinnosťou od 1. 1. 2014 dochádza k úpravám aj v ustanovení § 39 ods. 6 ZDP, a to:

• zamestnávateľ vystaví doklad o vykonaní ročného zúčtovania (1. strana ročného zúčtovania) najneskôr do konca apríla,
• na žiadosť zamestnanca vystaví zamestnávateľ do 10 dní od doručenia žiadosti doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní – údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu (2. strana ročného zúčtovania), pričom po vydaní tohto doplneného dokladu zamestnávateľ nesmie zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedeného v tomto doklade.

V § 39 ods. 14 ZDP je upravený postup pre správcu dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, podľa ktorého správca dane oznámi tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa do tohto ustanovenia dopĺňa situácia, že ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 ZDP zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

To znamená, že správca dane nemusí vyplatiť zamestnávateľovi rozdiel na daňovom bonuse alebo zamestnaneckej prémii do 15 dní od doručenia žiadosti o ich vyplatenie, ak zistil nedostatky v prehľade, ale lehota sa pozastaví, kým tieto nedostatky zamestnávateľ neodstráni.

Podľa § 40 ods. 7 ZDP, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38 ZDP), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5 ZDP (potvrdenie o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti), je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť.

V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti postup podľa § 155 a § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej daňový poriadok) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa dopĺňa možnosť pre zamestnanca alebo zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, vystaviť opravné potvrdenie o zdaniteľnom príjme (§ 39 ods. 5 ZDP), a to aj v prípade, ak sami zistili uvedenie nesprávnych údajov v tomto doklade.

c) Zmena v postupe pri asignovaní dane zamestnanca

Podľa súčasného znenia ZDP môže daňovník, fyzická osoba – zamestnanec, spĺňajúci zákonom stanovené podmienky poukázať podiel zaplatenej dane na verejnoprospešné účely zákonom vymedzenému okruhu prijímateľov, a to:

• cez podané daňové priznanie, ktorého súčasťou je aj vyhlásenie o asignácii dane v lehote na podanie daňového priznania,
• samostatným vyhlásením, ktoré podáva sám na základe vystaveného potvrdenia o vysporiadaní daňovej povinnosti zamestnávateľom, ak mu tento robí ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, a to v lehote do konca apríla zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo.

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa mení postup pri asignovaní dane zamestnanca, podľa ktorého už nebude poukazovať podiel zaplatenej dane cez samostatné vyhlásenie, ale bude žiadať zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, aby zaňho poukázal podiel zaplatenej dane.

Ak zamestnanec splní všetky podmienky na poukázanie týchto prostriedkov, zamestnávateľ v ročnom hlásení, ktoré sa podáva v lehote do konca apríla nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, uvedie identifikačné údaje príslušného prijímateľa v prílohe V hlásenia.

Účinnosť ustanovení týkajúcich sa tohto postupu pri asignácii dane sa posúva až od 1. 1. 2016 za zdaňovacie obdobie roka 2015.

Dôvodom pre posun účinnosti je zmena celého informačného systému finančnej správy.

Podľa uvedeného teda:

• zamestnanec nebude za rok 2015 podávať samostatné tlačivo vyhlásenia, ak mu zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie, ale
• požiada v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania (prvýkrát v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2015) o poukázanie podielu zaplatenej dane (žiadosť sa podáva najneskôr do 15. 2.) a zamestnávateľ mu v ročnom zúčtovaní aj uplatní postup podľa § 50 (úpravy sú obsiahnuté v ustanovení § 38 ods. 1 – 3 ZDP),
• zamestnávateľ v hlásení podávanom po skončení zdaňovacieho obdobia správcovi dane uvedie aj údaje na asignovanie dane podľa § 50 ZDP, ale až po overení splnenia všetkých podmienok zamestnanca upravených v § 50 ods. 6 ZDP (napr. nemá nedoplatky na dani) a ak zamestnanec o to požiadal v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania – § 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) ZDP.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 50 ods. 3 ZDP – vypustenie údajov o označení daňovníka, sumy podielu zaplatenej dane a zdaňovacieho obdobia, ktorého sa to týka, lebo to obsahuje už samotné tlačivo hlásenia alebo daňového priznania, ktorého súčasťou je postup podľa § 50.

1.2 Zrušenie podmienok pre možnosť vedenia daňovej evidencie a zjednotenie všetkých evidencií k príjmom podľa § 6 ZDP

Podľa znenia ZDP účinného do 31. 12. 2013 daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu mohli viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie, len ak nemali zamestnancov a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 €.

Takíto daňovníci nemuseli viesť účtovníctvo (daňovníci poberajúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu nemajú možnosť do 31. 12. 2013 viesť žiadnu formu účtovníctva), či už jednoduché alebo podvojné, ale mohli viesť práve daňovú evidenciu o:

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

V prípade, ak porušili jednu zo zákonom stanovených podmienok, vznikla by im povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa uvedené podmienky rušia, čo znamená, že pre túto zjednodušenú formu vedenia preukázateľných výdavkov sa môžu rozhodnúť všetci daňovníci dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Predmetná úprava je jedným z nástrojov na zatraktívnenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie určenia daňovej povinnosti predovšetkým pre podnikateľov. Zároveň sa s touto formou daňovej evidencie:

• zjednocuje aj forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 11 ZDP) a
• zjednocuje aj evidencia pre paušálne výdavky, pričom však v tomto prípade vedú daňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.

Uvedenou úpravou sa zjednocuje forma evidencií pre všetkých daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy uvedené v § 6 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 je teda daňová evidencia uvedená v § 6 ods. 11 ZDP, podľa ktorého, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v § 6 ods. 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve),

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom, obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa aj do ustanovenia § 6 ods. 13 ZDP dopĺňa možnosť vedenia účtovníctva pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP, t. j. s príjmami z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu. Avšak v súlade s § 1 zákona o účtovníctve takýto daňovník nie je účtovnou jednotkou, čo znamená aj skutočnosť, že neprikladá účtovné výkazy k daňovému priznaniu. Napriek skutočnosti, že účtovnou jednotkou nie je, ak sa účtovať rozhodne, musí dodržiavať príslušné postupy stanovené pre daný typ účtovníctva.

Predmetné úpravy znamenajú, že s účinnosťou od 1. 1. 2014 si daňovníci s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky, budú môcť vybrať, či budú viesť:

• jednoduché účtovníctvo,
• podvojné účtovníctvo alebo
• daňovú evidenciu.

V uvedenej súvislosti sa ustanovenia odsekov 14 a 15 vypúšťajú zo ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2014 a nebude sa ani uplatňovať postup pri porušení podmienok uvedený v odseku 15, ak daňovník porušil podmienky pre vedenie daňovej evidencie ešte v roku 2013.

1.3 Možnosť uplatnenia výdavkov na stravu a pracovné cesty u spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa v ustanovení § 6 ods. 9 ZDP spresňuje možnosť spoločníka v. o. s. a komplementára k. s. odpočítať si od príjmov – základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka – aj výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Práve v nadväznosti na špecifické znenie § 6 ods. 9 ZDP, ktoré upravuje špecificky výpočet základu dane spoločníka v. o. s. a komplementára k. s., od ktorého je možné odpočítať len poistné a príspevky, ktoré si sám daňovník platí, vznikali v praxi aplikačné problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP, aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. aj spoločníci v. o. s. alebo komplementári k. s.

1.4 Zdanenie dlhopisov

Od 1. 1. 2013 došlo k zmenám v spôsobe zdaňovania dlhopisov, a to:

• od 1. 1. 2013 boli zdaňované:

a) výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, zrážkovou daňou v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 43 ZDP, pričom v prípade, ak tieto výnosy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 7 ods. 1 písm. a) ZDP a zdaňujú sa cez daňové priznanie,

b) výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok cez podané daňové priznanie podľa § 7 ods. 1 písm. h) a ods. 3 ZDP;

• od 1. 7. 2013 (zákon č. 135/2013 Z. z.) sú zdaňované cez daňové priznanie všetky výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok ako príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa stav legislatívy v spôsobe zdaňovania výnosov z dlhopisov z pokladničných poukážok vracia späť ku stavu platnému k 30. 6. 2013, a to:

• ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP, cez daňové priznanie budú zdaňované len výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a z ostatných výnosov dlhopisov len za podmienky, že ich zdroj je v zahraničí a
• zo všetkých ostatných výnosov z dlhopisov, ktoré plynú zo zdrojov na území SR, bude daň vyberaná zrážkou.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 43 ZDP, pričom sa do § 43 dopĺňa nový odsek 16, ktorý v nadväznosti na opätovné zavedenie zdanenia výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe daňou vyberanou zrážkou, vymedzuje platiteľa dane z tohto príjmu, ktorým je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

Avšak spätne za obdobie od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 sa špeciálne upravuje spôsob zdanenia hypotekárnych záložných listov podľa § 52za ods. 5 ZDP účinného od 1. 1. 2014. Podľa tohto ustanovenia sa výnosy z hypotekárnych záložných listov, ktoré sú súčasťou príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2013, ktoré boli prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013, môžu zdaniť (dodatočne po 1. 1. 2014 za obdobie od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013) daňou vyberanou zrážkou spôsobom ustanoveným v § 43 ods. 10, avšak len na základe písomnej dohody platiteľa dane s fyzickou osobou, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu.

Na postup platiteľa dane pri zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa primerane použijú ustanovenia § 43 ods. 1, 4, 11 a 12 ZDP, pričom platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára 2014. Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá je príjemcom výnosu z hypotekárnych záložných listov, uvedenú písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP a zdaniť ho cez daňové priznanie.

V prípade, ak by daňovník nemal iné zdaniteľné príjmy, resp. aj s inými zdaniteľnými príjmami, by výnosy z hypotekárnych záložných listov v roku 2013 nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka, čo je suma 1 867,97 €, nemusí daňovník podávať daňové priznanie.

V nadväznosti na zdaňovanie dlhopisov sa upravuje aj prechodné ustanovenie § 38e ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého sa nebudú platiť zdravotné odvody z výnosov z dlhopisov zahŕňaných do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP v daňovom priznaní za rok 2013. Uvedené je zapracované v novele ZDP č. 463/2013 Z. z. účinnej od 1. 1. 2014, kde v článku V je upravený aj zákon o zdravotnom poistení.

1.5 Úpravy týkajúce sa príjmov z kapitálového majetku

Úpravami v príjmoch z kapitálového majetku dochádza k určitému legislatívnemu spresneniu, a to:

v § 7 ods. 1 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa akékoľvek úroky, výhry alebo iné výnosy plynúce nielen na vkladných knižkách, ale aj na vkladovom účte, účte stavebného sporiteľa alebo bežnom účte s výnimkou úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) zákona (úroky plynúce z prostriedkov na bežnom účte využívanom v súvislosti s podnikaním) budú zdaňovať ako príjmy z kapitálového majetku, ktoré ak plynú zo zdrojov na území SR, budú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane. Do 31. 12. 2013 boli vysporiadavané daňou vyberanou zrážkou len akékoľvek výnosy plynúce na vkladných knižkách. Ak išlo napr. o výnosy na vkladovom účte, tieto si mal daňovník vysporiadať sám cez podané daňové priznanie;

• v § 7 ods. 4 ZDP, podľa ktorého sa z dôvodu právnej istoty daňovníka presne vymedzuje, že pri príjmoch uvádzaných v § 7 ods. 1 písm. a) až c), f) a h) zákona nie je možné uplatňovať výdavky.
  Rovnako sa postupovalo aj do konca roku 2013, avšak len úpravou v tlačive daňového priznania, ktorá neumožňovala uplatniť takéto výdavky, s výnimkou povinných odvodov na zdravotné poistenie (daňové priznanie prechádza cez Zbierku zákonov, t. j. je vyhlásené rovnakým spôsobom a v rovnakej právnej účinnosti ako zákon);
• v § 7 ods. 8 ZDP, podľa ktorého sa spresňuje možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku aj pre prípady, ak tieto plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí.
  Takýto výdavok bolo možné uplatniť aj do 31. 12. 2013.

1.6 Kompenzačné platby

Kompenzačných platieb sa týkajú úpravy v § 8 ods. 1 písm. m), ods. 10, § 17 ods. 19 a § 43 ods. 3 písm. m) ZDP. Týmito úpravami sa zabezpečí vysporiadanie kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach zrážkovou daňou, pričom zároveň sú u vyplácajúcich subjektov uznaným daňovým výdavkom, ale až po ich zaplatení.

1.7 Oslobodenie cien a výhier

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa upravuje oslobodenie cien a výhier.

Ide o:

• výhry z reklamných súťaží a žrebovaní – výhry, pri ktorých podmienkou účasti na takýchto súťažiach je zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia;
• ceny z verejnej súťaže, ceny zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny.

Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok – dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.), napr. Miss SR, Mama roka;

ceny zo športovej súťaže, okrem ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Tieto sú oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP:

• do 31. 12. 2013, len ak ich hodnota neprevyšuje 350 € za cenu alebo výhru, pričom ak hodnota prevyšovala túto sumu, potom bola cena alebo výhra zdaňovaná v plnej výške,
• po 1. 1. 2014, ak ich hodnota neprevyšuje 350 € za cenu alebo výhru alebo ak prevyšuje, potom je zdaniteľným príjmom len hodnota prevyšujúca sumu 350 € za cenu alebo výhru.

1.8 Zmena v uplatňovaní spotrebovaných PHL pri motorovom vozidle nezahrnutom do obchodného majetku

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP účinného do 31. 12. 2013, ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využil na cestovanie vlastné (nie prenajaté a ani vypožičané) osobné (nie nákladné) motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, mohol si do daňových výdavkov uplatniť:

• náhradu za spotrebované pohonné látky a
• základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy (vo výške 0,183 €)

najviac do výšky ustanovenej v zákone o cestovných náhradách.

Uvedené platilo aj vtedy, ak daňovník na cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho preradenia do osobného užívania, za podmienky, že aj po vyradení z obchodného majetku (preradení do osobného užívania) ho používal na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. v čase vykonania cesty už nemá osobné motorové vozidlo v obchodnom majetku.

Náhrada za spotrebované pohonné látky sa v nadväznosti na ustanovenia zákona o cestovných náhradách uplatňovala v závislosti od počtu najazdených kilometrov, ceny pohonnej látky platnej v čase použitia vozidla a spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP umožňuje, v rámci zníženia administratívnej náročnosti, daňovníkovi vybrať si aj pri vlastnom osobnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku medzi preukázateľne vynaloženými výdavkami na spotrebu PHL a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest alebo paušálnymi výdavkami do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

1.9 Zmeny v preddavkoch fyzických osôb

Podľa ZDP účinného do 31. 12. 2013 závisí povinnosť platenia preddavkov od výšky poslednej známej daňovej povinnosti, pričom ak:

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa suma preddavkov uvedená v § 34 ods. 2 a 3 zaokrúhľuje na sumu 16 600 €, to znamená, že:

V súlade s ustanovením § 52za do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2014 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. 12. 2013.

Ďalšími úpravami v preddavkoch fyzických osôb od 1. 1. 2014 je úprava:

• v § 34 ods. 5 ZDP sa spresňujú prípady, kedy daňovníkovi po prepočítaní preddavkov po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie vznikne preplatok a daňovník požiada o jeho vrátenie.
  V takýchto prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka preddavky vráti, avšak v prvom rade sa tento použije v súlade s § 79 daňového poriadku na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok;
• v § 34 ods. 8 ZDP je upravený postup v prípade ukončenia podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu (podľa § 6 ods. 1 – 3 ZDP), výkonu závislej činnosti a poberania príjmov podľa § 5 ZDP, z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, pričom daňovník musí tieto skutočnosti oznámiť.
  S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa ruší povinnosť daňovníka oznamovať skončenie výkonu podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu a výkonu zo závislej činnosti, z ktorej vyplácaných príjmov sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona správcovi dane.

Do 31. 12. 2013 nie je v tomto ustanovení určený postup daňovníka, ktorý prestal dosahovať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, pričom v nadväznosti na § 34 ods. 9 ZDP nevyplýva, že daňovník s týmito príjmami preddavky na daň nemusí platiť [výnimku z povinnosti platiť preddavky na daň predstavuje len situácia, ak tieto príjmy sú zdaňované zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP – príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie].

Keďže sa naňho znenie § 34 ods. 8 ZDP účinné do 31. 12. 2013 nevzťahovalo, aj po skončení poberania týchto príjmov mal daňovník pokračovať v platení preddavkov na daň v nezmenenej výške, ak mu správca dane na základe jeho žiadosti neurčil v súlade s § 34 ods. 4 ZDP platenie preddavkov na daň inak.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa do tohto ustanovenia dopĺňa aj situácia skončenia poberania týchto príjmov daňovníkom, ktorý tiež nebude povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorý je splatný po dni, v ktorom došlo k skončeniu poberania týchto príjmov, avšak tento daňovník musí skončenie poberania uvedených príjmov oznámiť správcovi dane, a to z dôvodu, že poberanie len takýchto príjmov nezakladá vznik povinnosti registrácie, a preto správca dane ani nemá vedomosť o skončení poberania týchto príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 7 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 34 zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Michaela Vidová, Ing. Miroslava Brnová