Zmeny v zdaňovaní príjmov od 1. 1. 2014

a) Zmena vo výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca z poskytnutého vozidla zamestnávateľom aj na súkromné účely

Príjmom zo závislej činnosti zamestnanca je aj nepeňažný príjem, ktorý vzniká zamestnancovi v prípade, keď dostane k dispozícii motorové vozidlo zamestnávateľa na využívanie aj na súkromné účely.

V prípade stanovenia výšky tohto príjmu je potrebné rozlišovať medzi stavom, aký bol upravený v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) do 31. 12. 2013 a úpravou účinnou od 1. 1. 2014.

Podľa znenia zákona účinného do 31. 12. 2013 bol nepeňažným príjmom zamestnanca príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 (napr. obstarávacia cena vozidla, reprodukčná cena vozidla) za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely, pričom ak išlo o prenajaté vozidlo, vychádzalo sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak došlo k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Uvedené sa aplikovalo počas celej doby používania vozidla zamestnávateľa zamestnancom aj na súkromné účely.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely zamestnanca vychádza zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, pričom však výška zdaňovaného nepeňažného príjmu zohľadňuje aj opotrebenie používaného vozidla. Zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem bude zdaňovať len počas 8 rokov používania motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely, a to od zaradenia vozidla do užívania (u fyzickej osoby/zamestnávateľa od obstarania motorového vozidla) vrátane vo výške 1 % vstupnej ceny, pričom:

• v prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa za každý aj začatý kalendárny mesiac;
• v ďalších siedmich rokoch zo vstupnej ceny zistenej podľa § 25 ZDP, zníženej každoročne o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

Uvedené sa vzťahuje aj na motorové vozidlá zaradené do užívania pred 1. 1. 2014.

b) Povinnosti zamestnávateľa

Medzi administratívne náročné povinnosti zamestnávateľa v roku 2013 patrila povinnosť členiť vyplácané príjmy zo závislej činnosti podľa výnimiek z platenia poistného, a to na mzdových listoch podľa § 39 ods. 2 písm. i) ZDP a v potvrdeniach o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa uvedené povinnosti zamestnávateľovi rušia, pričom ak zamestnávateľ takéto členenie na potvrdení o príjme zo závislej činnosti za rok 2014 nevykonal, budú sa tieto potvrdenia akceptovať tak pre vykonanie ročného zúčtovania zamestnanca, ako aj pre podanie daňového priznania za rok 2013 (§ 52za ods. 3 ZDP). V § 39 ods. 5 ZDP dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2014 k spresneniu pri vydaní potvrdenia o zdaniteľnom príjme zamestnávateľom, podľa ktorého zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdových listoch, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP (evidencia o vyplatených nepeňažných príjmoch), ktoré sú rozhodujúce pre výpočet základu dane, preddavkov na daň, daň, na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor potvrdenia určí Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle www.drsr.sk.

Zároveň sa z ustanovenia z dôvodu spresnenia vypúšťa vystavovanie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zamestnanca zamestnávateľom v prípade, ak mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti [do 31. 12. 2013 uvedené v § 39 ods. 5 písm. b) ZDP].

S účinnosťou od 1. 1. 2014 dochádza k úpravám aj v ustanovení § 39 ods. 6 ZDP, a to:

• zamestnávateľ vystaví doklad o vykonaní ročného zúčtovania (1. strana ročného zúčtovania) najneskôr do konca apríla,
• na žiadosť zamestnanca vystaví zamestnávateľ do 10 dní od doručenia žiadosti doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní – údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu (2. strana ročného zúčtovania), pričom po vydaní tohto doplneného dokladu zamestnávateľ nesmie zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedeného v tomto doklade.

V § 39 ods. 14 ZDP je upravený postup pre správcu dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, podľa ktorého správca dane oznámi tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa do tohto ustanovenia dopĺňa situácia, že ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 ZDP zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

To znamená, že správca dane nemusí vyplatiť zamestnávateľovi rozdiel na daňovom bonuse alebo zamestnaneckej prémii do 15 dní od doručenia žiadosti o ich vyplatenie, ak zistil nedostatky v prehľade, ale lehota sa pozastaví, kým tieto nedostatky zamestnávateľ neodstráni.

Podľa § 40 ods. 7 ZDP, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38 ZDP), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5 ZDP (potvrdenie o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti), je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť.

V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti postup podľa § 155 a § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej daňový poriadok) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa dopĺňa možnosť pre zamestnanca alebo zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, vystaviť opravné potvrdenie o zdaniteľnom príjme (§ 39 ods. 5 ZDP), a to aj v prípade, ak sami zistili uvedenie nesprávnych údajov v tomto doklade.

c) Zmena v postupe pri asignovaní dane zamestnanca

Podľa súčasného znenia ZDP môže daňovník, fyzická osoba – zamestnanec, spĺňajúci zákonom stanovené podmienky poukázať podiel zaplatenej dane na verejnoprospešné účely zákonom vymedzenému okruhu prijímateľov, a to:

• cez podané daňové priznanie, ktorého súčasťou je aj vyhlásenie o asignácii dane v lehote na podanie daňového priznania,
• samostatným vyhlásením, ktoré podáva sám na základe vystaveného potvrdenia o vysporiadaní daňovej povinnosti zamestnávateľom, ak mu tento robí ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, a to v lehote do konca apríla zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo.

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa mení postup pri asignovaní dane zamestnanca, podľa ktorého už nebude poukazovať podiel zaplatenej dane cez samostatné vyhlásenie, ale bude žiadať zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, aby zaňho poukázal podiel zaplatenej dane.

Ak zamestnanec splní všetky podmienky na poukázanie týchto prostriedkov, zamestnávateľ v ročnom hlásení, ktoré sa podáva v lehote do konca apríla nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, uvedie identifikačné údaje príslušného prijímateľa v prílohe V hlásenia.

Účinnosť ustanovení týkajúcich sa tohto postupu pri asignácii dane sa posúva až od 1. 1. 2016 za zdaňovacie obdobie roka 2015.

Dôvodom pre posun účinnosti je zmena celého informačného systému finančnej správy.

Podľa uvedeného teda:

• zamestnanec nebude za rok 2015 podávať samostatné tlačivo vyhlásenia, ak mu zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie, ale
• požiada v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania (prvýkrát v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2015) o poukázanie podielu zaplatenej dane (žiadosť sa podáva najneskôr do 15. 2.) a zamestnávateľ mu v ročnom zúčtovaní aj uplatní postup podľa § 50 (úpravy sú obsiahnuté v ustanovení § 38 ods. 1 – 3 ZDP),
• zamestnávateľ v hlásení podávanom po skončení zdaňovacieho obdobia správcovi dane uvedie aj údaje na asignovanie dane podľa § 50 ZDP, ale až po overení splnenia všetkých podmienok zamestnanca upravených v § 50 ods. 6 ZDP (napr. nemá nedoplatky na dani) a ak zamestnanec o to požiadal v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania – § 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) ZDP.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 50 ods. 3 ZDP – vypustenie údajov o označení daňovníka, sumy podielu zaplatenej dane a zdaňovacieho obdobia, ktorého sa to týka, lebo to obsahuje už samotné tlačivo hlásenia alebo daňového priznania, ktorého súčasťou je postup podľa § 50.

1.2 Zrušenie podmienok pre možnosť vedenia daňovej evidencie a zjednotenie všetkých evidencií k príjmom podľa § 6 ZDP

Podľa znenia ZDP účinného do 31. 12. 2013 daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu mohli viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie, len ak nemali zamestnancov a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 €.

Takíto daňovníci nemuseli viesť účtovníctvo (daňovníci poberajúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu nemajú možnosť do 31. 12. 2013 viesť žiadnu formu účtovníctva), či už jednoduché alebo podvojné, ale mohli viesť práve daňovú evidenciu o:

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

V prípade, ak porušili jednu zo zákonom stanovených podmienok, vznikla by im povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa uvedené podmienky rušia, čo znamená, že pre túto zjednodušenú formu vedenia preukázateľných výdavkov sa môžu rozhodnúť všetci daňovníci dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Predmetná úprava je jedným z nástrojov na zatraktívnenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie určenia daňovej povinnosti predovšetkým pre podnikateľov. Zároveň sa s touto formou daňovej evidencie:

• zjednocuje aj forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 11 ZDP) a
• zjednocuje aj evidencia pre paušálne výdavky, pričom však v tomto prípade vedú daňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.

Uvedenou úpravou sa zjednocuje forma evidencií pre všetkých daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy uvedené v § 6 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 je teda daňová evidencia uvedená v § 6 ods. 11 ZDP, podľa ktorého, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v § 6 ods. 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o:

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o účtovníctve),

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],

d) zásobách a pohľadávkach,

e) záväzkoch.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom, obsahovať:

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa aj do ustanovenia § 6 ods. 13 ZDP dopĺňa možnosť vedenia účtovníctva pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP, t. j. s príjmami z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu. Avšak v súlade s § 1 zákona o účtovníctve takýto daňovník nie je účtovnou jednotkou, čo znamená aj skutočnosť, že neprikladá účtovné výkazy k daňovému priznaniu. Napriek skutočnosti, že účtovnou jednotkou nie je, ak sa účtovať rozhodne, musí dodržiavať príslušné postupy stanovené pre daný typ účtovníctva.

Predmetné úpravy znamenajú, že s účinnosťou od 1. 1. 2014 si daňovníci s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky, budú môcť vybrať, či budú viesť:

• jednoduché účtovníctvo,
• podvojné účtovníctvo alebo
• daňovú evidenciu.

V uvedenej súvislosti sa ustanovenia odsekov 14 a 15 vypúšťajú zo ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2014 a nebude sa ani uplatňovať postup pri porušení podmienok uvedený v odseku 15, ak daňovník porušil podmienky pre vedenie daňovej evidencie ešte v roku 2013.

1.3 Možnosť uplatnenia výdavkov na stravu a pracovné cesty u spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa v ustanovení § 6 ods. 9 ZDP spresňuje možnosť spoločníka v. o. s. a komplementára k. s. odpočítať si od príjmov – základu dane pripadajúceho na tohto daňovníka – aj výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP za podmienok upravených v týchto ustanoveniach.

Práve v nadväznosti na špecifické znenie § 6 ods. 9 ZDP, ktoré upravuje špecificky výpočet základu dane spoločníka v. o. s. a komplementára k. s., od ktorého je možné odpočítať len poistné a príspevky, ktoré si sám daňovník platí, vznikali v praxi aplikačné problémy v súvislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP, aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. aj spoločníci v. o. s. alebo komplementári k. s.

1.4 Zdanenie dlhopisov

Od 1. 1. 2013 došlo k zmenám v spôsobe zdaňovania dlhopisov, a to:

• od 1. 1. 2013 boli zdaňované:

a) výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, zrážkovou daňou v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 43 ZDP, pričom v prípade, ak tieto výnosy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 7 ods. 1 písm. a) ZDP a zdaňujú sa cez daňové priznanie,

b) výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok cez podané daňové priznanie podľa § 7 ods. 1 písm. h) a ods. 3 ZDP;

• od 1. 7. 2013 (zákon č. 135/2013 Z. z.) sú zdaňované cez daňové priznanie všetky výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok ako príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa stav legislatívy v spôsobe zdaňovania výnosov z dlhopisov z pokladničných poukážok vracia späť ku stavu platnému k 30. 6. 2013, a to:

• ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP, cez daňové priznanie budú zdaňované len výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a z ostatných výnosov dlhopisov len za podmienky, že ich zdroj je v zahraničí a
• zo všetkých ostatných výnosov z dlhopisov, ktoré plynú zo zdrojov na území SR, bude daň vyberaná zrážkou.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 43 ZDP, pričom sa do § 43 dopĺňa nový odsek 16, ktorý v nadväznosti na opätovné zavedenie zdanenia výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe daňou vyberanou zrážkou, vymedzuje platiteľa dane z tohto príjmu, ktorým je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

Avšak spätne za obdobie od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013 sa špeciálne upravuje spôsob zdanenia hypotekárnych záložných listov podľa § 52za ods. 5 ZDP účinného od 1. 1. 2014. Podľa tohto ustanovenia sa výnosy z hypotekárnych záložných listov, ktoré sú súčasťou príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. h) ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2013, ktoré boli prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013, môžu zdaniť (dodatočne po 1. 1. 2014 za obdobie od 1. 7. 2013 do 31. 12. 2013) daňou vyberanou zrážkou spôsobom ustanoveným v § 43 ods. 10, avšak len na základe písomnej dohody platiteľa dane s fyzickou osobou, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu.

Na postup platiteľa dane pri zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa primerane použijú ustanovenia § 43 ods. 1, 4, 11 a 12 ZDP, pričom platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára 2014. Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá je príjemcom výnosu z hypotekárnych záložných listov, uvedenú písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP a zdaniť ho cez daňové priznanie.

V prípade, ak by daňovník nemal iné zdaniteľné príjmy, resp. aj s inými zdaniteľnými príjmami, by výnosy z hypotekárnych záložných listov v roku 2013 nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka, čo je suma 1 867,97 €, nemusí daňovník podávať daňové priznanie.

V nadväznosti na zdaňovanie dlhopisov sa upravuje aj prechodné ustanovenie § 38e ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého sa nebudú platiť zdravotné odvody z výnosov z dlhopisov zahŕňaných do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP v daňovom priznaní za rok 2013. Uvedené je zapracované v novele ZDP č. 463/2013 Z. z. účinnej od 1. 1. 2014, kde v článku V je upravený aj zákon o zdravotnom poistení.

1.5 Úpravy týkajúce sa príjmov z kapitálového majetku

Úpravami v príjmoch z kapitálového majetku dochádza k určitému legislatívnemu spresneniu, a to:

v § 7 ods. 1 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa akékoľvek úroky, výhry alebo iné výnosy plynúce nielen na vkladných knižkách, ale aj na vkladovom účte, účte stavebného sporiteľa alebo bežnom účte s výnimkou úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) zákona (úroky plynúce z prostriedkov na bežnom účte využívanom v súvislosti s podnikaním) budú zdaňovať ako príjmy z kapitálového majetku, ktoré ak plynú zo zdrojov na území SR, budú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane. Do 31. 12. 2013 boli vysporiadavané daňou vyberanou zrážkou len akékoľvek výnosy plynúce na vkladných knižkách. Ak išlo napr. o výnosy na vkladovom účte, tieto si mal daňovník vysporiadať sám cez podané daňové priznanie;

• v § 7 ods. 4 ZDP, podľa ktorého sa z dôvodu právnej istoty daňovníka presne vymedzuje, že pri príjmoch uvádzaných v § 7 ods. 1 písm. a) až c), f) a h) zákona nie je možné uplatňovať výdavky.
  Rovnako sa postupovalo aj do konca roku 2013, avšak len úpravou v tlačive daňového priznania, ktorá neumožňovala uplatniť takéto výdavky, s výnimkou povinných odvodov na zdravotné poistenie (daňové priznanie prechádza cez Zbierku zákonov, t. j. je vyhlásené rovnakým spôsobom a v rovnakej právnej účinnosti ako zákon);
• v § 7 ods. 8 ZDP, podľa ktorého sa spresňuje možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku aj pre prípady, ak tieto plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí.
  Takýto výdavok bolo možné uplatniť aj do 31. 12. 2013.

1.6 Kompenzačné platby

Kompenzačných platieb sa týkajú úpravy v § 8 ods. 1 písm. m), ods. 10, § 17 ods. 19 a § 43 ods. 3 písm. m) ZDP. Týmito úpravami sa zabezpečí vysporiadanie kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach zrážkovou daňou, pričom zároveň sú u vyplácajúcich subjektov uznaným daňovým výdavkom, ale až po ich zaplatení.

1.7 Oslobodenie cien a výhier

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa upravuje oslobodenie cien a výhier.

Ide o:

• výhry z reklamných súťaží a žrebovaní – výhry, pri ktorých podmienkou účasti na takýchto súťažiach je zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia;
• ceny z verejnej súťaže, ceny zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny.

Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok – dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.), napr. Miss SR, Mama roka;

ceny zo športovej súťaže, okrem ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

Tieto sú oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP:

• do 31. 12. 2013, len ak ich hodnota neprevyšuje 350 € za cenu alebo výhru, pričom ak hodnota prevyšovala túto sumu, potom bola cena alebo výhra zdaňovaná v plnej výške,
• po 1. 1. 2014, ak ich hodnota neprevyšuje 350 € za cenu alebo výhru alebo ak prevyšuje, potom je zdaniteľným príjmom len hodnota prevyšujúca sumu 350 € za cenu alebo výhru.

1.8 Zmena v uplatňovaní spotrebovaných PHL pri motorovom vozidle nezahrnutom do obchodného majetku

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP účinného do 31. 12. 2013, ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využil na cestovanie vlastné (nie prenajaté a ani vypožičané) osobné (nie nákladné) motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, mohol si do daňových výdavkov uplatniť:

• náhradu za spotrebované pohonné látky a
• základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy (vo výške 0,183 €)

najviac do výšky ustanovenej v zákone o cestovných náhradách.

Uvedené platilo aj vtedy, ak daňovník na cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho preradenia do osobného užívania, za podmienky, že aj po vyradení z obchodného majetku (preradení do osobného užívania) ho používal na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. v čase vykonania cesty už nemá osobné motorové vozidlo v obchodnom majetku.

Náhrada za spotrebované pohonné látky sa v nadväznosti na ustanovenia zákona o cestovných náhradách uplatňovala v závislosti od počtu najazdených kilometrov, ceny pohonnej látky platnej v čase použitia vozidla a spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP umožňuje, v rámci zníženia administratívnej náročnosti, daňovníkovi vybrať si aj pri vlastnom osobnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku medzi preukázateľne vynaloženými výdavkami na spotrebu PHL a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest alebo paušálnymi výdavkami do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

1.9 Zmeny v preddavkoch fyzických osôb

Podľa ZDP účinného do 31. 12. 2013 závisí povinnosť platenia preddavkov od výšky poslednej známej daňovej povinnosti, pričom ak:

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa suma preddavkov uvedená v § 34 ods. 2 a 3 zaokrúhľuje na sumu 16 600 €, to znamená, že:

V súlade s ustanovením § 52za do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2014 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. 12. 2013.

Ďalšími úpravami v preddavkoch fyzických osôb od 1. 1. 2014 je úprava:

• v § 34 ods. 5 ZDP sa spresňujú prípady, kedy daňovníkovi po prepočítaní preddavkov po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie vznikne preplatok a daňovník požiada o jeho vrátenie.
  V takýchto prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka preddavky vráti, avšak v prvom rade sa tento použije v súlade s § 79 daňového poriadku na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok;
• v § 34 ods. 8 ZDP je upravený postup v prípade ukončenia podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu (podľa § 6 ods. 1 – 3 ZDP), výkonu závislej činnosti a poberania príjmov podľa § 5 ZDP, z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, pričom daňovník musí tieto skutočnosti oznámiť.
  S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa ruší povinnosť daňovníka oznamovať skončenie výkonu podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu a výkonu zo závislej činnosti, z ktorej vyplácaných príjmov sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona správcovi dane.

Do 31. 12. 2013 nie je v tomto ustanovení určený postup daňovníka, ktorý prestal dosahovať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP, pričom v nadväznosti na § 34 ods. 9 ZDP nevyplýva, že daňovník s týmito príjmami preddavky na daň nemusí platiť [výnimku z povinnosti platiť preddavky na daň predstavuje len situácia, ak tieto príjmy sú zdaňované zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP – príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie].

Keďže sa naňho znenie § 34 ods. 8 ZDP účinné do 31. 12. 2013 nevzťahovalo, aj po skončení poberania týchto príjmov mal daňovník pokračovať v platení preddavkov na daň v nezmenenej výške, ak mu správca dane na základe jeho žiadosti neurčil v súlade s § 34 ods. 4 ZDP platenie preddavkov na daň inak.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa do tohto ustanovenia dopĺňa aj situácia skončenia poberania týchto príjmov daňovníkom, ktorý tiež nebude povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorý je splatný po dni, v ktorom došlo k skončeniu poberania týchto príjmov, avšak tento daňovník musí skončenie poberania uvedených príjmov oznámiť správcovi dane, a to z dôvodu, že poberanie len takýchto príjmov nezakladá vznik povinnosti registrácie, a preto správca dane ani nemá vedomosť o skončení poberania týchto príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 7 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 34 zákona č. 595/2003 Z. z.

V oblasti preddavkov na daň z príjmov právnických osôb boli vykonané 2 zmeny:

1. zvýšila sa spodná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov právnických osôb z 1 659,70 € na 2 500 € – zmena bola vykonaná z dôvodu zjednotenia spodnej hranice pre platenie štvrťročných preddavkov právnických osôb na úroveň fyzických osôb. Pri platení preddavkov na daň z príjmov právnických osôb počnúc 1. 1. 2014 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 sa bude vychádzať z daňového priznania za rok 2012, pričom na posúdenie platenia preddavkov sa vychádza z hranice 2 500 € platnej a účinnej od 1. 1. 2014;
2. zjednotil sa spôsob zisťovania a výpočtu preddavkov daňovníkov, ktorí vznikli v priebehu zdaňovacieho obdobia, s ostatnými daňovníkmi – daňovníci, ktorí v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikli, už nebudú musieť na účely platenia preddavkov na daň z príjmov zisťovať daňovú povinnosť dopočítaním alebo na základe predpokladu, ale pri stanovení výšky preddavkov budú vychádzať zo skutočnej daňovej povinnosti vykázanej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli.

2.2 Zavedenie daňovej licencie

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa do ZDP v § 46b zaviedol nový inštitút daňovej licencie, ktorý predstavuje minimálnu daň z príjmov, ktorá sa vzťahuje iba na daňovníka – právnickú osobu. Daňovú licenciu platí daňovník (s výnimkou daňovníkov uvedených v § 46b ods. 7 ZDP), ak v daňovom priznaní vykáže daňovú povinnosť nižšiu, ako je výška daňovej licencie stanovená pre jednotlivého daňovníka, nulovú daňovú povinnosť alebo daňovú stratu.

Daňová licencia sa prvýkrát platí za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2014, t. j. povinnosť zaplatenia daňovej licencie sa bude týkať pri zdaňovacom období, ktorým je:

1. kalendárny rok zdaňovacieho obdobia začínajúceho najskôr 1. 1. 2014,
2. hospodársky rok zdaňovacieho obdobia, ktorý začína v priebehu kalendárneho roka 2014, t. j. na zdaňovacie obdobie (hospodársky rok), ktoré začína v priebehu roka 2013 a končí v roku 2014, sa platenie daňovej licencie nevzťahuje.

2.2.1 Výška daňovej licencie

Výška daňovej licencie, ktorú je daňovník povinný zaplatiť, závisí od dvoch faktorov, a to od:

a) ročného obratu daňovníka (do 500 000 € vrátane alebo nad 500 000 €) – ZDP nestanovuje priamo definíciu „ročného obratu“, ale sa odvoláva na § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona sa za ročný obrat považuje u daňovníka účtujúceho v sústave:

• podvojného účtovníctva – súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie,
• jednoduchého účtovníctva – súhrn príjmov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie;

b) skutočnosti, či daňovník je alebo nie je platiteľom DPH.

2.2.2 Daňová licencia a zamestnanci so zdravotným postihnutím

U daňovníka – právnickej osoby, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa výška daňovej licencie znižuje na polovicu nasledovne:

Percento priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách sa počíta na základe vyhlášky Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení neskorších predpisov, a to konkrétne zo štvrťročného výkazu o práci. Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci, ktorí sú v pracovnom, služobnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere k organizácii, ako aj volení funkcionári, ktorí nevykonávajú činnosť v pracovnom pomere.

2.2.3 Splatnosť daňovej licencie

Daňová licencia je splatná v rovnakej lehote, ako je splatná daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Výnimkou je daňovník, ktorý v priebehu kalendárneho roka 2014 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Takýto daňovník platí daňovú licenciu podľa § 52za ods. 9 ZDP za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s daňovou licenciou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie končiace v roku 2015.

Daňovník, ktorý zaplatil daňovú licenciu, má možnosť zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len tú časť, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. Napr. daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2014 je možné započítať na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2015 až 2017.

2.2.4 Daňová licencia a zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov

Daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov, platí podľa odseku 6 daňovú licenciu v pomernej výške v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Ide napr. o:

• zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie,
• zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu,
• zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak alebo z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

Výnimku predstavuje daňovník, ktorý v priebehu kalendárneho roka 2014 vstúpi do likvidácie alebo je naňho vyhlásený konkurz, a to za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, ktorý v roku 2014 podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 8 ZDP neplatí daňovú licenciu.

2.2.5 Oslobodenie od platenia daňovej licencie

ZDP vymedzuje aj daňovníkov, ktorí sú od platenia daňovej licencie oslobodení, a to:

• novovzniknutý daňovník – za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. To znamená, že ak daňovník vznikne napr. v priebehu roka 2014, tak za zdaňovacie obdobie 2014 nie je povinný zaplatiť daňovú licenciu. Táto výnimka z platenia daňovej licencie sa nevzťahuje na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, t. j. právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení obchodnej spoločnosti;
• daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie – oslobodenie vyplýva zo špecifického „neziskového“ poslania daňovníka, ako aj z výpočtu základu dane a daňovej povinnosti takéhoto daňovníka, u ktorého sú príjmy plynúce z hlavnej činnosti oslobodené od dane z príjmov;
• daňovník s právnou formou verejno-obchodná spoločnosť – oslobodenie vyplýva zo špecifického zdaňovania príjmov, resp. základu dane verejno-obchodnej spoločnosti, u ktorej sa vyčíslený základ dane za celú spoločnosť delí medzi jednotlivých spoločníkov v takom pomere, v akom sa delí zisk podľa spoločenskej zmluvy;
• Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR – oslobodenie vyplýva zo skutočností, že predmetom dane týchto daňovníkov je iba príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP;
• daňovník v konkurze a likvidácii;
• daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko – chránenú dielňu a chránené pracovisko definuje § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia chránenou dielňou a chráneným pracoviskom sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu.

Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.

Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni.

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú.

2.2.6 Zánik zápočtu daňovej licencie

Nárok na zápočet kladného rozdielu medzi skutočne vykázanou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou zaniká:

• ak daňovníkovi počas troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, nevznikne možnosť odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou, a to z dôvodu vykázania nedostatočnej daňovej povinnosti počas týchto troch zdaňovacích období,
• ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, t. j. právny nástupca pri zlúčení obchodných spoločností, splynutí obchodných spoločností alebo rozdelení obchodných spoločností nemá nárok na uplatnenie daňovej licencie za daňovníkov zrušených bez likvidácie,
• ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie – a to z dôvodu, že daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína dňom vstupu do likvidácie, až do skončenia likvidácie nie je povinný platiť daňovú licenciu. Rovnako sa postupuje v prípade vstupu daňovníka do konkurzu.

2.2.7 Daňová licencia a zaplatené preddavky na daň

Ak je daňovník povinný za zdaňovacie obdobie zaplatiť daňovú licenciu a súčasne v zdaňovacom období platil preddavky na daň a súčasne, ak sú zaplatené preddavky vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní a daň je:

• vyššia ako daňová licencia – daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu a rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné použiť na budúce preddavky alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť,
• nižšia ako daňová licencia – v tomto prípade daňovník je povinný zaplatiť
• minimálnu výšku dane – daňovú licenciu a kladný rozdiel medzi:
  • zaplatenými preddavkami a daňovou licenciou sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníka vráti a zároveň
  • daňovou licenciou a skutočne vyčíslenou daňou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť v bezprostredne nasledujúcich troch zdaňovacích obdobiach.

2.2.8 Daňová licencia a podiel zaplatenej dane

Daňovník, ktorý je povinný zaplatiť daňovú licenciu, má v súlade s § 46b ods. 10 ZDP právo poukázať podiel zaplatenej dane podľa podmienok stanovených v § 50 ZDP, a to z celej výšky zaplatenej daňovej licencie.

2.3 Zmena sadzby dane z príjmov právnických osôb

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa znižuje sadzba dane z príjmov právnickej osoby o 1 percentuálny bod, t. j. z 23 % na 22 %. Ide o úpravu vykonanú v nadväznosti na zavedenie povinnosti platenia daňovej licencie. Sadzba dane vo výške 22 % sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, použije sadzbu dane vo výške 22 % za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začne v priebehu roka 2014.

V súvislosti so zmenou sadzby dane z príjmov právnických osôb je potrebné upozorniť na potrebu prepočtu preddavkov na daň z príjmov platených po 1. 1. 2014 do lehoty na podanie daňového priznania (bližšie v časti Preddavky na daň z príjmov právnických osôb).

Poznámka redakcie:
§ 42 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 46b zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 15 ods. b) zákona č. 595/2003 Z. z.

3.1 Kurzové rozdiely

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 v rámci znižovania administratívnej záťaže daňovníkov upravilo ustanovenie § 17 ods. 17 ZDP týkajúce sa zahrnovania, resp. nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov. Daňovník zahŕňa kurzové rozdiely vyčíslené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávok, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku.

Ak sa daňovník do konca roku 2013 rozhodol zahrnovať tieto kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávok, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku, bol povinný v súlade s § 17 ods. 17 ZDP:

• doručiť správcovi dane oznámenie o nezahrnovaní týchto kurzových rozdielov do základu dane v súlade s účtovníctvom pred začatím zdaňovacieho obdobia,
• v prípade novovznikajúcich daňovníkov doručiť oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v súlade s účtovníctvom v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol.

Ak sa daňovník rozhodol zmeniť spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane opätovne v súlade s účtovníctvom, bol povinný doručiť správcovi dane v priebehu zdaňovacieho obdobia oznámenie o ukončení nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane v súlade s účtovníctvom, pričom v tom zdaňovacom období, v ktorom oznámil ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov, bol povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve a nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

S účinnosťou od 1. 1. 2014, ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, už nemusí doručiť správcovi dane žiadne oznámenie o začatí, ako aj ukončení nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane.

Daňovník skutočnosti o spôsobe zahrnovania, resp. nezahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí priamo v daňovom priznaní podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. Za týmto účelom bude vykonaná zmena v tlačive daňového priznania k dani z príjmov.

Spôsob zahrnovania kurzových rozdielov v prípade zmeny spôsobu zahrnovania ostal zachovaný s výnimkou doručenia oznámenia správcovi dane. To znamená, že ak sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach ich zahrnoval v nadväznosti na inkaso alebo odpis pohľadávky, alebo úhradu, alebo odpis záväzku, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k tejto zmene, zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

3.2 Porušenie podmienok finančného prenájmu

V nadväznosti na znovuzavedenie tzv. zrýchleného lízingového odpisovania predmetu nájmu počas doby trvania nájomnej zmluvy sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 stanovuje úprava základu dane pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej v § 2 písm. s) ZDP. Daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného alebo operatívneho prenájmu, je povinný upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom počas doby prenájmu dôjde k porušeniu podmienok alebo ku kúpe predmetu nájmu, a to bez ohľadu na to, či k porušeniu podmienok došlo zavinením alebo bez zavinenia nájomcu. Pri uplatňovaní ustanovenia § 17 ods. 24 ZDP účinného k určitému dátumu je potrebné vychádzať jednak z dátumu uzatvorenia nájomnej zmluvy a jednak z dátumu, kedy dôjde k porušeniu podmienok finančného prenájmu.

Pri porušení podmienok nájomnej zmluvy uzatvorenej:

a) do 31. 12. 2011 sa postupuje pri úprave základu dane podľa podmienok stanovených v § 17 ods. 24 zákona účinného do 31. 12. 2011, t. j. použije sa to aj na prípady, ak k porušeniu podmienok dôjde v roku 2014 a nájomná zmluva bola uzatvorená do 31. 12. 2011. V tomto prípade pri:

• porušení podmienok finančného prenájmu (z dôvodu totálneho znehodnotenia predmetu finančného prenájmu, krádeže predmetu finančného prenájmu a z dôvodu neplatenia splátok finančného prenájmu) je nájomca v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k porušeniu podmienok, povinný upraviť základ dane o rozdiel už uplatnených odpisov do daňových výdavkov vypočítaných zrýchlenou lízingovou metódou odpisovania a odpisov, ktoré by si nájomca uplatnil ako vlastník metódou rovnomerného alebo zrýchleného spôsobu odpisovania,
• pri odkúpení predmetu operatívneho prenájmu a predmetu finančného prenájmu pred dohodnutou dobou trvania finančného prenájmu za kúpnu cenu nižšiu, ako je zostatková cena, ktorú by predmet prenájmu mal, keby bol odpisovaný rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania, je daňovník povinný upraviť základ dane o rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch (t. j. lízingové odpisy a úrok vzťahujúci sa k finančnému prenájmu) a odpisov, ktoré by daňovník uplatnil rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania;

b) od 1. 1. 2012 sa postupuje pri úprave základu dane v závislosti od dátumu, ku ktorému došlo k porušeniu podmienok finančného alebo operatívneho prenájmu.

Ak k porušeniu podmienok zmluvy uzatvorenej od 1. 1. 2012 došlo:

a) do 31. 12. 2013, postupuje sa pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 24 ZDP účinného do 31. 12. 2013, t. j.:

• pri porušení podmienok finančného prenájmu je daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok a ktorý zároveň účtuje v sústave:
  • podvojného účtovníctva povinný upraviť základ dane v súvislosti s vyradením predmetu nájmu v súlade s § 19 ods. 3 písm. b), d) a e) ZDP. Ide o úpravu rozdielu medzi účtovnou zostatkovou cenou zahrnutou do výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou. Úpravu je potrebné vykonať v tom zdaňovacom období, v ktorom k porušeniu podmienok finančného prenájmu došlo,
  • jednoduchého účtovníctva povinný základ dane upraviť o rozdiel už zaplatenej istiny a odpisov z tohto majetku zahrnutých do základu dane; rovnaký postup ako daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva uplatní aj daňovník, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14;
• pri kúpe prenajatej veci obstarávanej formou finančného prenájmu pred uplynutím minimálnej doby prenájmu stanovenej v § 2 zákona o dani z príjmov (60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 ZDP) za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej daňová zostatková cena, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu úrokov uplatnených v základe dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. O túto sumu úrokov sa zvyšuje vstupná cena obstarávaného majetku.
  Z takto zvýšenej vstupnej alebo zostatkovej ceny sa následne počítajú odpisy podľa § 27 alebo § 28 ZDP pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu, t. j. úroky sa zahrnú do základu dane v zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období po predčasnom odkúpení predmetu nájmu.
  Táto úprava sa použije na hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu, pri ktorom sa uplatňujú odpisy v súlade s § 27 alebo § 28, ako aj na hmotný majetok,pri ktorom sa uplatňujú tzv. lízingové odpisy;
• pri kúpe prenajatej veci po skončení operatívneho prenájmu za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej daňová zostatková cena podľa § 25 ods. 3, je kupujúci (bývalý nájomca) povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatneným nájomným v daňových výdavkoch a odpismi, ktoré by si mohol prenajímateľ uplatniť z tohto majetku počas doby trvania nájomnej zmluvy do daňových výdavkov. O vyčíslený kladný rozdiel si daňovník zvyšuje vstupnú cenu obstarávaného majetku;

b) od 1. 1. 2014 sa postupuje pri úprave základu dane podľa ustanovenia § 17 ods. 24 účinného od 1. 1. 2014:

• v prípade predčasného ukončenia nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu, kedy dochádza k vráteniu predmetu nájmu, sa do základu dane zahrnuje daňová zostatková cena, pričom na stratu z dôvodu vrátenia (odkúpenia) predmetu nájmu prenajímateľovi sa neprihliada. Daňovník – nájomca, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu (§ 6 ods. 11), zahrnie do základu dane zostatkovú cenu predmetu nájmu do výšky skutočne zaplatenej istiny zníženej o odpisy už zahrnuté do základu dane;
• pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu totálneho znehodnotenia predmetu nájmu haváriou alebo krádežou sa do základu dane zahrnuje zostatková cena do výšky, ktorá je uznaná za daňový výdavok v prípade vyradenia majetku z dôvodu škody zavinenej, ako aj nezavinenej;
• pri kúpe predmetu nájmu finančného prenájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej ZDP sa základ dane zvyšuje o kladný rozdiel medzi zrýchlenými lízingovými odpismi už uplatnenými v daňových výdavkoch a odpismi, ktoré by si daňovník uplatňoval ako vlastník, ak by použil rovnomerný spôsob odpisovania. Daňovník (nájomca kupujúci predmet nájmu) pokračuje v odpisovaní tohto majetku po kúpe metódou rovnomerného spôsobu odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania. V nadväznosti na uvedenú úpravu dochádza v § 25 ods. 3 ZDP k spresneniu stanovenia zostatkovej ceny pri predčasnom odkúpení predmetu nájmu finančného prenájmu. Zostatkovou cenou majetku v tomto prípade je vstupná cena znížená o zrýchlené lízingové odpisy zahrnuté do základu dane a zvýšená o rozdiel, o ktorý sa zvyšuje základ dane podľa § 17 ods. 24 ZDP (t. j. o kladný rozdiel medzi zrýchlenými lízingovými odpismi a odpismi, ktoré by daňovník uplatnil ako vlastník pri uplatnení rovnomerného spôsobu odpisovania);
• pri kúpe prenajatej veci po skončení operatívneho prenájmu za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej daňová zostatková cena podľa § 25 ods. 3, je kupujúci (bývalý nájomca) povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatneným nájomným v daňových výdavkoch a odpismi, ktoré by si mohol prenajímateľ uplatniť z tohto majetku počas doby trvania nájomnej zmluvy do daňových výdavkov. O vyčíslený kladný rozdiel si daňovník zvyšuje vstupnú cenu obstarávaného majetku.
  
  

3.3 Úprava základu dane o neuhradený záväzok, resp. jeho neuhradenú časť

Do 31. 12. 2013 bol daňovník – dlžník – povinný v súlade s § 17 ods. 27 ZDP zvýšiť základ dane o sumu neuhradeného záväzku alebo jeho časti, ak od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. Povinnosť úpravy základu dane sa dotýkala záväzkov alebo ich častí, ktoré prislúchajú k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania (napr. cenné papiere). Základ dane sa upravoval aj o záväzky účtované ako zníženie výnosu (príjmu), napr. poskytnuté bonusy, skontá, rabaty a zľavy z kúpnej ceny.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 zákonom č. 463/2013 Z. z. došlo v § 17 ods. 27 ZDP k zmene spôsobu zvyšovania základu dane o sumu nezaplatených záväzkov, resp. ich neuhradených častí, pričom vymedzenie záväzkov, ktorých sa zvýšenie základu dane týka, ostalo zachované. Novým znením ustanovenia § 17 ods. 27 ZDP sa zavádza postupné zvyšovanie základu dane o sumu nezaplatených záväzkov, resp. ich neuhradených častí na základe časového testu ako recipročná úprava vo vzťahu k možnosti tvorby opravnej položky k neuhradeným pohľadávkam.

Daňovník – dlžník – bude povinný zvýšiť základ dane v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynula od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku, a to tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako:

a) 360 dní – predstavovalo minimálne 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní – predstavovalo minimálne 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní – predstavovalo minimálne 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

ZDP zároveň stanovuje, že lehotou splatnosti záväzku je lehota dohodnutá pri vzniku záväzku a na účely ZDP nie je možné túto lehotu predĺžiť. Ak po období, v ktorom bol základ dane daňovníka – dlžníka – zvýšený o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dlžník uhradí záväzok, resp. jeho nesplatenú časť, potom v zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho nesplatená časť uhradená, si môže znížiť základ dane, a to o výšku uhradeného záväzku, o ktorú bol základ dane tohto daňovníka v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšený.

V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k premlčaniu záväzku alebo k jeho zániku, sa základ dane zníži o výšku záväzku účtovanú v súlade s účtovníctvom do výnosov.

Nový spôsob zvyšovania základu dane o neuhradený záväzok, resp. jeho nesplatenú časť na základe časového testu podľa počtu dní, ktoré uplynuli od lehoty splatnosti, sa prvýkrát uplatní u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je:

• kalendárny rok, za zdaňovacie obdobie 2014,
• hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie, ktoré končí v roku 2014.

Zvýšenie základu dane o neuhradené záväzky alebo ich časti sa netýka neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z.) a rozpočtových a príspevkových organizácií (zákon č. 523/2004 Z. z.).

3.4 Konto pracovného času

Do ZDP sa v ustanovení § 17 ods. 33 a § 20 ods. 9 zavádza úprava týkajúca sa konta pracovného času. Konto pracovného času definuje § 87a Zákonníka práce ako spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.

Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná, pričom dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Zamestnávateľ je však povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Zároveň v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, pričom vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.

Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade:

• menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec – tzv. záporný účet konta pracovného času,
• väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas – tzv. kladný účet konta pracovného času.

Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

V prípade záporného účtu konta pracovného času sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnuje do základu dane. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak zamestnanec neodpracované hodiny odpracuje, sa zúčtovanie časového rozlíšenia nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane nezahŕňa.

V prípade kladného účtu konta pracovného času zamestnávateľ, ak mu nie je známa presná výška mzdy (napr. z dôvodu možnej budúcej valorizácie mzdy v čase jej výplaty), účtuje v súlade s účtovníctvom rezervu na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. ZDP sa v § 20 ods. 9 písm. a) dopĺňa o túto rezervu, ktorá bude s účinnosťou od 1. 1. 2014 daňovo uznanou rezervou, t. j. znamená to, že v účtovníctve vytvorená rezerva sa bude považovať za daňový výdavok. V prípade, že zamestnávateľ pozná presnú výšku mzdy vrátane poistného a príspevkov, účtuje o záväzku voči zamestnancovi a náklad, ktorý sa k nemu vzťahuje, je daňovo uznateľným v súlade s účtovníctvom.

3.5 Reklamné predmety

Zákonom č. 463/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo v prípade uznateľnosti reklamných predmetov k 2 zmenám:

a) hodnota reklamných predmetov uznaných za daňové výdavky bola zvýšená na 17 € za 1 predmet, pričom podmienka, že reklamný predmet nemusí byť označený obchodným menom ani ochrannou značkou, ostala naďalej v platnosti. Zmena bola vykonaná z dôvodu ľahšej zapamätateľnosti daňovníkmi;

b) ZDP z dôvodu právnej istoty daňovníkov explicitne vymedzuje, že reklamnými predmetmi nie sú darčekové reklamné poukážky, a to z dôvodu, že:

• reklamnú poukážku nemožno považovať za predmet – nemá úžitkovú hodnotu,
• daňovník reklamnou poukážkou zvyčajne nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určitý obnos finančných prostriedkov na nákup služieb alebo tovaru inej spoločnosti,
• darčeková poukážka aj podľa zákona o DPH nie je považovaná za tovar, ale za „platobný prostriedok“.

3.6 Zmena spôsobu uplatňovania daňovej straty

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zavádza nový spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty. Daňovú stratu bude možné odpočítavať počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Zároveň sa stanovuje, že daňová strata sa bude uplatňovať počas týchto 4 rokov v rovnomernej výške, t. j. vo výške 1/4 ročne.

Nové pravidlá uplatňovania daňovej straty sa vzťahujú na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2013.

V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52za ods. 4 sa daňová strata vykázaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach bude odpočítavať nasledovne:

V prípade fyzických osôb má uvedené ustanovenie vplyv aj na uplatnenie strát vzniknutých do 31. 12. 2011, ktoré sa nebudú môcť už uplatniť od úhrnu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, ale všetky neuplatnené straty vzniknuté za zdaňovacie obdobia 2010 až 2012 vrátane straty z príjmov z prenájmu vykázanej v zdaňovacích obdobiach 2010 a 2011 sa spočítajú a rovnomerne sa uplatnia počas štyroch rokov v súlade so znením § 30 účinným od 1. 1. 2014, t. j. od čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Pri uplatňovaní daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia 2008 a 2009 sa postupuje podľa ustanovenia § 30 ZDP účinného do 31. decembra 2009, t. j. umožňuje sa dokončiť odpočítanie daňových strát počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola strata vykázaná v ľubovoľnej výške v príslušnom zdaňovacom období. V prípade fyzických osôb sa táto strata môže odpočítavať od úhrnu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP vrátane straty vykázanej z príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP.

3.7 Doprava do zamestnania

Do 31. 12. 2013 výdavky zamestnávateľa na zabezpečenie prepravy zamestnancov z miesta ich bydliska, resp. z dohodnutého miesta, na ktoré sa zamestnanci sústreďujú k nástupu na použitie dopravného prostriedku zamestnávateľa na pracovisko, sa vo všeobecnosti nepovažovali za daňový výdavok. Len v špecifických prípadoch, a to ak pracoviskom zamestnancov je vysunuté miesto a ich preprava na toto miesto nebola možná iným spôsobom (neexistuje spojenie verejnou dopravou a pod.), a preto ju musel zabezpečovať sám zamestnávateľ, bolo možné z daňového hľadiska posúdiť takto zabezpečovanú dopravu obdobne ako napr. pri vnútropodnikovej doprave, t. j. bolo možné za daňové výdavky považovať aj náklady vynaložené na prepravu zamestnancov na pracovisko z miesta, z ktorého už nie je možná iná forma verejnej dopravy na toto pracovisko.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa dopĺňa ustanovenie § 19 ods. 2 ZDP o nové písmeno s), podľa ktorého sa za daňový výdavok považuje aj výdavok zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. V prípade, ak bola zamestnávateľovi na túto formu dopravy poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov iba tú časť jeho výdavkov, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.

Na druhej strane (u zamestnanca) je preprava zamestnancov dopravným prostriedkom zamestnávateľa (zmluvného partnera, ak tieto služby uhrádza zamestnávateľ) z miesta ich bydliska, resp. z dohodnutého miesta na pracovisko pre dotknutých zamestnancov nepeňažným príjmom zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Výšku tohto nepeňažného príjmu je potrebné stanoviť cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia [§ 2 písm. c) ZDP].

Ak si zamestnanci časť nákladov na túto dopravu hradia z vlastných prostriedkov, predmetom dane je rozdiel medzi ich úhradou a vypočítanou (stanovenou) výškou nepeňažného plnenia. V prípade, ak časť cesty nie je možné absolvovať žiadnym prostriedkom hromadnej dopravy a možno ju posudzovať obdobne ako tzv. „závodnú dopravu“, takéto nepeňažné plnenie sa zamestnancom nezdaní. Uvedené platí aj do 31. 12. 2013, aj po 1. 1. 2014.

Poznámka redakcie:
§ 17 ods. 17 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 20 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z
§ 52za ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.

4.1 Zavedenie zvýšenej sadzby dane pre daňovníkov z nezmluvných štátov

Z dôvodu zvýšeného boja vlády proti daňovým únikom sa s účinnosťou od 1. 3. 2014 zavádza zvýšená sadzba dane 35 % (zrážkovej dane aj zabezpečenia dane) pre prípady vyplácania príjmov daňovníkom z tzv. „nezmluvných štátov“.

Daňovníkom z „nezmluvných štátov“ podľa § 2 písm. x) ZDP je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý bude uverejnený na www.finance.gov.sk.

Ministerstvo financií zaradí do zoznamu štát:

• s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodnú zmluvu o ZDZ“),
• s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní – bilaterálne uzatvárané zmluvy – v súčasnosti je to len zmluva uzavretá medzi SR a Guernsey, ktorá je zatiaľ len podpísaná, ale nie je uverejnená v Zbierke zákonov,
• ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná – Multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach“ (napr. Írsko, Japonsko, Grécko, Francúzsko).

V súlade s § 52zb ZDP, ak SR uzatvorí medzinárodnú zmluvu o ZDZ alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu podľa § 2 písm. x) ZDP bez ohľadu na skutočnosť, že medzinárodná zmluva o ZDZ alebo medzinárodná zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014.

Keďže sa zvýšená sadzba dane aplikuje ako zrážková daň alebo zabezpečenie dane podľa § 43 ods. 1 alebo § 44 ods. 2 ZDP, upravuje sa v tejto súvislosti aj oznamovacia povinnosť platiteľa dane predovšetkým voči týmto daňovníkom z „nezmluvných štátov“, a to v ustanovení § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 ZDP.

Kým do 28. 2. 2014 bude platiteľ dane nahlasovať správcovi dane len úhrnné sumy údajov o zrazení dane a zabezpečení dane, s účinnosťou od 1. 3. 2014 tlačivo oznámenia pre správcu dane bude obsahovať súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení podľa daňovníkov, ktorým je daň zrážaná alebo zabezpečovaná, a to na daňovníkov podľa:

• § 2 písm. d) ZDP, t. j. daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s NDP“) okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP,
• § 2 písm. e) ZDP, t. j. daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s ODP“) okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP. Ak však tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo musí obsahovať údaje v členení podľa § 43 ods. 11 písm. c) ZDP, t. j. údaje v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sume odvedenej dane atď., a to aj v presnom označení daňovníka, napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,
• § 2 písm. x) ZDP, t. j. daňovníkov s ODP z „nezmluvného štátu“. Tlačivo oznámenia musí obsahovať aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane. Ak ide o:
  • fyzickú osobu, aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia,
  • právnickú osobu, aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

Vzor tohto oznámenia určí Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle.

Ak si platiteľ dane nesplní túto oznamovaciu povinnosť v rozsahu, ako mu stanovuje § 43 ods. 11 ZDP, v súlade s § 21 ods. 2 písm. m) ZDP nebudú platby vyplácané daňovníkovi z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP uznaným daňovým výdavkom.

4.2 Zdanenie služieb na území SR

Zdanenie služieb na území SR sa posudzuje podľa:

• § 16 ods. 1 písm. c) ZDP, v ktorom je vymedzený zdroj príjmov za poskytované služby na území SR, a podľa
• § 16 ods. 2 ZDP, v ktorom je zadefinovaný vznik stálej prevádzkarne pri poskytovaní služieb.

Podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP účinného do 31. 12. 2013 sa za príjmy plynúce zo zdrojov na území SR považujú príjmy daňovníkov s ODP zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Ide výlučne len o prípady, keď ide o jednorazovo poskytovanú službu, pričom doba výkonu činnosti nemá patričný stupeň stálosti, na základe čoho by jej poskytovateľovi na našom území mohla vzniknúť stála prevádzkareň.

Pojem „služba“ označuje celú škálu činností nevýrobného charakteru vykonávaných daňovníkmi s ODP na území SR za účelom dosahovania zisku. Ide o niektoré najbežnejšie prípady služieb, ako napr. prieskumné, opravárenské, údržbárske alebo iné práce. Ak tieto činnosti (služby) neboli vykonávané na území SR, potom na tomto území neboli ani zdaniteľné (znenie platné do 31. 12. 2013).

Pri poskytovaní služieb na území SR mohli teda nastať dve situácie v závislosti od skutočnosti, či ich poskytuje daňový rezident štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, alebo daňový rezident štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ (rovnako ako pri iných druhoch príjmu).

V prípade, ak išlo o:

• príjmy za služby poskytované rezidentom štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, daň sa vyberala zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP, a to vo výške 19 % od začatia poskytovania služieb až po vznik stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 ZDP, ak vôbec stála prevádzkareň vznikla,
• príjmy za služby poskytované rezidentom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, pri zdanení sa postupovalo aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ, t. j. na území SR boli zdaniteľné až v prípade, ak rezidentovi na území SR vznikla stála prevádzkareň, a to tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa § 16 ods. 2 ZDP.

Zákonom č. 463/2013 Z. z. sa znenie § 16 ods. 1 písm. c) ZDP upravuje, pričom zdrojom príjmov na území SR daňovníka s ODP bude aj:

• príjem zo stavebných a montážnych činností a projektov,
• akákoľvek platba vyplácaná za poskytované služby, bez ohľadu na skutočnosť, či bude služba poskytovaná na území SR alebo nie, avšak za podmienky, že bude vyplácaná:
  • daňovníkovi s ODP, ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ od 1. 1. 2014 do 28. 2. 2014, pričom v tomto prípade, ak budú platby plynúť od daňovníka s NDP alebo stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, títo budú zrážať daň vo výške 19 %;
  • od 1. 3. 2014 daňovníkovi s ODP, pričom sa bude rozlišovať, či pôjde o daňovníka:
    • z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP (štát, ktorý nebude zverejnený v zozname štátov uverejnenom MF SR na webovom sídle MF SR), pričom v tomto prípade, ak budú platby plynúť od daňovníka s NDP alebo stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, títo budú zrážať daň vo výške 35 %, alebo
    • zo štátu, ktorý bude zverejnený v zozname MF SR, ale pôjde o štát, s ktorým nemá SR uzavretú zmluvu o ZDZ (má uzavretú niektorú zo zmlúv o výmene informácií), pričom v tomto prípade, ak budú platby plynúť od daňovníka s NDP alebo stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, títo budú zrážať daň vo výške 19 %.

Predmetné ustanovenie je uplatniteľné výlučne voči daňovníkom zo štátov, s ktorými nemá SR uzavretú zmluvu o ZDZ, podľa ktorých sa príjmy zo služieb zdaňujú len v prípade, ak ich daňovník vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne. V tejto súvislosti sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 vypúšťajú príjmy za služby uvádzané v § 16 ods. 1 písm. c) ZDP zo zrážkovej dane podľa § 43 ods. 2 ZDP, čo znamená, že z týchto príjmov sa bude zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2 ZDP s výnimkou daňovníkov z členských štátov EÚ.

Podmienky vzniku stálej prevádzkarne daňovníkovi s ODP na území SR, a teda príjmy tohto daňovníka budú zdaniteľné na území SR z podnikateľskej činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne, sú upravené v § 16 ods. 2 ZDP.

V prípade, ak činnosť vykonáva daňovník s ODP, ktorý:

• je rezidentom štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, aplikuje sa len definícia stálej prevádzkarne ustanovená v § 16 ods. 2 ZDP,
• je rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné posudzovať vznik stálej prevádzkarne nielen podľa § 16 ods. 2 ZDP, ale aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o ZDZ, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne.

Charakteristickým znakom stálej prevádzkarne v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 ZDP je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovníci s ODP vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Ide o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré daňovníkovi slúži na výkon jeho činnosti, bez ohľadu na to, či ho daňovník vlastní alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon jeho činnosti, napr. u jednorazovo poskytnutej služby. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo poskytnutú službu, miesto alebo zariadenie, v ktorom je služba poskytovaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle alebo s prerušením. S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne považuje aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami preňho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené znamená, že sa v § 16 ods. 2 ZDP rozširuje koncept stálej prevádzkarne aj o tzv. službovú stálu prevádzkareň, ktorá vzniká uplynutím času a nie existenciou miesta.

4.3 Ďalšie úpravy v zdroji príjmov na území SR pre daňovníka s ODP

Podľa znenia § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP účinného do 31. 12. 2013 sú príjmami zo zdroja daňovníka s ODP aj príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR, ak sú tieto vyplácané od daňovníka s NDP alebo stálej prevádzkarne daňovníka s ODP.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zdroj príjmov z uvedených príjmov rozlišuje podľa skutočnosti, či sú vyplácane daňovníkovi z členského štátu EÚ [§ 2 písm. t) ZDP] alebo nie. V prípade, ak sú vyplácané daňovníkovi podľa § 2 písm. t) ZDP, tieto sú zdaniteľné na území SR len v prípade, ak sú vyplácané daňovníkom s NDP alebo stálou prevádzkarňou daňovníka s ODP umiestnenou na území SR [§ 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP]. Ak sú vyplácané iným daňovníkom s ODP, potom sú na území SR zdaniteľné, ak sú vyplácané nielen od daňovníka s NDP alebo stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ale aj ak sú vyplácané od daňovníkov s ODP [§ 16 ods. 1 nové písm. g) ZDP].

Ustanovenie § 16 sa dopĺňa aj o nový druh príjmov [§ 16 ods. 1 písm. h) ZDP], a to príjmy z prevodu podielov na spoločnosti alebo členského práva v družstve bez ohľadu na ich sídlo, ak spoločnosť alebo družstvo vlastní nehnuteľnosť na území SR, ktorej účtovná hodnota podľa účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k prevodu, je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva. Predmetné ustanovenie implementuje špeciálne pravidlo vymedzené v článku 13 odsek 4 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku a vo viacerých bilaterálnych zmluvách o ZDZ uzavretých SR.

Ustanovenia § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod a § 16 ods. 1 písm. f) ZDP sa zákonom č. 548/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2011 rozšírili v prípadoch príjmov z predaja hnuteľných vecí a nehnuteľností umiestnených na území SR, plynúcich daňovníkom s ODP o akýkoľvek ich prevod. Cieľom tejto úpravy bolo spresnenie určenia zdroja príjmov aj pre prípady vkladania takéhoto majetku daňovníkom s ODP do základného imania obchodnej spoločnosti umiestnenej na území SR, ak dosiahol príjem pri vklade nepeňažného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti rovnajúci sa kladnému rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku vzniknutému vkladateľovi (ďalej len „oceňovací rozdiel“). Zdanenie takto vzniknutého oceňovacieho rozdielu pri nepeňažnom vklade vkladateľa do základného imania spoločnosti bolo pre daňové účely upravené zákonom č. 504/2009 Z. z. (§ 8 a § 17b zákona) ako súčasť riešených podnikových kombinácií.

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi vznikali aplikačné problémy v tejto oblasti, s účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zdanenie takéhoto príjmu znova spresňuje, a to v § 16 ods. 1 ZDP v novom písmene i), podľa ktorého príjmami daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR sú aj príjmy plynúce z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území SR započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b)].

4.4 Úpravy v základe dane zahraničných závislých osôb

Prvá zmena v § 18 ods. 1 nastala s účinnosťou od 1. 1. 2014 v prvej vete, podľa ktorej sa do 31. 12. 2013 pri úprave základu dane zahraničných závislých osôb muselo prioritne vychádzať z jednej z metód vychádzajúcej z porovnávania ceny a až potom sa mohla využiť niektorá z metód vychádzajúca z porovnávania zisku, prípadne ich kombinácia. S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa na základe aktualizovaného znenia Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a správu daní vydanej Radou OECD v júli 2010 (ďalej len „Smernica OECD z roku 2010“), ktorým sa mení prístup k výberu metódy transferového oceňovania, a to zo striktnej hierarchie na prístup výberu najlepšej metódy podľa okolností každého jednotlivého prípadu, mení aj voľba metódy podľa § 18 ods. 1 ZDP. Podľa Smernice OECD z roku 2010 má voľba metódy pre stanovenie transferových cien vždy za cieľ nachádzať najvhodnejšiu metódu pre konkrétny prípad.

Nie každú metódu je vždy vhodné použiť vo všetkých prípadoch, a preto je nevyhnutné vždy postupovať prípad od prípadu a hodnotiť vhodnosť použitej metódy individuálne pre každý konkrétny prípad berúc do úvahy všetky okolnosti a podmienky transakcií.

V § 18 ods. 1 piata veta sa tiež spresňuje rozsah porovnateľnosti podmienok stanovených pre transferové oceňovanie, lebo v tejto oblastije niekedy ťažké nájsť situácie, kedy sú porovnávané podmienky transakcie úplne identické. Pokiaľ ide o porovnávanie podmienok transakcií získaných z externých zdrojov, je postačujúce, aby medzi podmienkami neboli rozdiely významného charakteru. Pod pojmom „zásadný“ sa rozumie taký, ktorý významnou mierou ovplyvňuje porovnávané podmienky v zmysle § 18 ods. 1 zákona. Uvedené vyplýva z odseku 1.33 Smernice OECD z roku 2010, podľa ktorého byť „porovnateľný“ znamená, že žiaden z rozdielov medzi porovnávanými situáciami (pokiaľ nejaký existuje) by nemal významne ovplyvniť podmienku, ktorá sa preveruje (napr. cena alebo rozpätie) alebo že sa môžu vykonať primerané presné úpravy v záujme vylúčenia dosahov takýchto rozdielov.

Úprava v § 18 ods. 4 zákona vymedzuje lehotu na podanie žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na prerokovanie a odsúhlasenie metódy a ustanovuje, že správca dane neodsúhlasuje metódu ocenenia spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Rovnako sa zdôrazňuje, že správca dane nie je povinný v každom prípade odsúhlasiť metódu navrhnutú závislou osobou.

Nevyhnutným predpokladom odsúhlasenia metódy transferového oceňovania je úzka spolupráca daňovníka so správcom dane a predloženie relevantnej dokumentácie a informácií preukazujúcich odôvodnenosť predkladaného návrhu.

Ak predložený návrh nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, predložená dokumentácia nie je postačujúca na správne určenie metódy oceňovania, resp. správca dane nesúhlasí s použitím metódy navrhnutej daňovníkom,oznámi túto skutočnosť daňovníkovi.

Ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP vymedzuje pre daňovníka možnosť na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania správcom dane.

Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, ktorá vychádza z porovnávania ceny podľa § 18 ods. 2 ZDP alebo z porovnávania zisku podľa § 18 ods. 3 ZDP. S účinnosťou od 1. januára 2014 daňovník môže požiadať o odsúhlasenie použitia aj inej metódy, t. j. nielen tých, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 18 ods. 2 a 3 ZDP. Ak daňovník požiada o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, je povinný predložiť správcovi dane spolu so žiadosťou aj dokumentáciu podľa § 18 ods. 1 ZDP.

V ustanovení § 18 ods. 4 ZDP bola s účinnosťou od 1. januára 2014 taktiež doplnená lehota, v ktorej má daňovník podať žiadosť o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania správcovi dane.

Táto žiadosť musí byť predložená najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa odsúhlasená metóda transferového oceňovania bude uplatňovať. Z uvedeného vyplýva, že správca dane neodsúhlasuje metódu transferového oceňovania spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Rovnako sa v ustanovení zdôraznilo, že správca dane nie je povinný v každom prípade odsúhlasiť použitie metódy, ktorú navrhne daňovník. Nevyhnutným predpokladom odsúhlasenia použitia navrhovanej metódy transferového oceňovania je úzka spolupráca daňovníka so správcom dane a predloženie relevantnej dokumentácie a podrobných informácií preukazujúcich odôvodnenosť predloženého návrhu. Ak správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, vydá rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania. V opačnom prípade, kedy napr. predložený návrh nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, predložená dokumentácia nie je postačujúca na správne určenie metódy transferového oceňovania alebo správca dane nesúhlasí s použitím metódy transferového oceňovania navrhovanej daňovníkom, oznámi túto skutočnosť daňovníkovi, t. j. zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.

Správca dane pri odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania vydáva rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje najviac na päť zdaňovacích období. Správca dane má možnosť predĺžiť uplatnenie konkrétnej metódy transferového oceňovania, ktorú už odsúhlasil, a vydať rozhodnutie aj na ďalších päť zdaňovacích období. Predpokladom je, že daňovník preukáže správcovi dane, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo vydané pôvodné rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania. Zároveň je nevyhnutné, aby daňovník správcovi dane predložil opätovnú žiadosť. S účinnosťou do 31. decembra 2013 bolo potrebné, aby daňovník podal uvedenú žiadosť v lehote najmenej 30 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení konkrétnej metódy transferového oceňovania. Táto lehota sa s účinnosťou od 1. januára 2014 predĺžila. To znamená, že daňovník je povinný podať uvedenú žiadosť skôr, a to najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení konkrétnej metódy transferového oceňovania.

Okrem uvedeného sa v ustanovení § 18 ods. 4 ZDP s účinnosťou od 1. septembra 2014 doplnilo, že odsúhlasenie konkrétnej metódy transferového oceňovania bude správca dane vykonávať za istú úhradu. Tento úkon správcu dane sa spoplatní vo výške podľa § 53c daňového poriadku v znení zákona č. 463/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2014.

Ak daňovník požiada o jednostranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy transferového oceňovania úhradu vo výške 1 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, pričom ide najmenej o 4 000 € a najviac o 30 000 €, a to v súlade s § 53c ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

Ak daňovník požiada o dvojstranné, prípadne viacstranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv podľa § 1 ods. 2 ZDP, zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy transferového oceňovania úhradu vo výške 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, pričom ide najmenej o 5 000 € a najviac o 30 000 € v súlade s § 53c ods. 1 písm. b) daňového poriadku.

S účinnosťou od 1. januára 2014 bolo upravené aj ustanovenie § 18 ods. 6 ZDP. V rámci úpravy jeho znenia účinného od 1. januára 2014 sa správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR umožnilo vyžiadať si dokumentáciu o použitej metóde transferového oceňovania, ktorú je daňovník povinný viesť podľa § 18 ods. 1 ZDP nielen v procese daňovej kontroly, ako tomu bolo v súlade s § 18 ods. 6 ZDP účinného do 31. decembra 2013, ale kedykoľvek, keď to bude s ohľadom na skutočnosti považovať za potrebné. Lehota na predloženie dokumentácie o použitej metóde transferového oceňovania bola s účinnosťou do 31. decembra 2013 stanovená do 60 dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. S účinnosťou od 1. januára 2014 je daňovník povinný predložiť dokumentáciu o použitej metóde transferového oceňovania v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva SR. Ak daňovník nesplní túto povinnosť v zákonnej lehote, hrozí mu sankcia od 60 € do 3 000 € v súlade s § 154 a § 155 daňového poriadku.

Poznámka redakcie:
§ 2x zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.
§ 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.