Výdavky na pohonné látky v účtovných a daňových súvislostiach v roku 2013

Výdavky na spotrebované pohonné látky patria k frekventovaným výdavkom podnikajúcich osôb. V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je táto problematika upravená v § 19 ods. 2 písm. d), písm. e) a písm. l). Pohonné látky sa uplatňujú ako daňové výdavky formou náhrady za spotrebované pohonné látky alebo ako preukázateľne spotrebované pohonné látky. Náhradu za spotrebované pohonné látky uplatňuje ako daňový výdavok:

• podľa písm. d) zamestnávateľ, ak jeho zamestnanec použil pri pracovnej ceste automobil, ktorý mu neposkytol zamestnávateľ,
• podľa písm. e) fyzická osoba, ktorá využíva v podnikaní vlastný osobný automobil, ktorý nemá zaradený v obchodnom majetku.

V uvedených prípadoch sa výpočet náhrady vykoná podľa § 7, resp. § 15 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). Oprávnená osoba má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii. Doklady o kúpe pohonných látok sú podkladom na výpočet náhrady. Pri tomto spôsobe uplatnenia výdavkov na pohonné látky nemá platiteľ DPH nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Podľa písm. l) postupuje pri výpočte výdavkov na spotrebované pohonné látky daňovník (právnická a fyzická osoba), ktorý vykonáva cesty motorovým vozidlom v súvislosti s podnikaním a toto vozidlo je súčasťou jeho majetku (u fyzickej osoby zaradené do obchodného majetku), a tiež podnikajúca fyzická osoba v prípade, že sa na ňu nevzťahuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákon o dani z príjmov. Daňový výdavok na spotrebované pohonné látky možno uplatniť trojakým spôsobom:

1. podľa dokladov o nákupe a spotreby uvedenej v technickom preukaze,
2. podľa dokladov o nákupe a satelitného sledovania prevádzky vozidiel,
3. vo forme paušálnych výdavkov.

Daňový výdavok na spotrebované pohonné látky musí byť preukázaný dokladmi o nákupe. Platiteľ DPH si za podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) môže odpočítať daň z pridanej hodnoty z nakúpených pohonných látok.

Problémy daňovníkov pri aplikácii uvedených ustanovení sa týkajú najmä rozlíšenia:

• kedy možno uplatniť pohonné látky v súvislosti s pracovnými cestami alebo s výkonom podnikania formou náhrady,
• kedy formou priamych výdavkov,
• akým spôsobom sa náhrada alebo výdavky vypočítajú,
• ako sa premietnu v účtovníctve a v daňových výdavkoch.

U platiteľov dane z pridanej hodnoty je dôležité rozlíšenie nárokov na odpočítanie dane pri nákupoch pohonných látok v prípade uplatnenia náhrady a v prípade uplatnenia výdavkov. Možnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty, ako aj možnosť uplatnenia iných výdavkov v súvislosti s používaním automobilu na podnikanie môže byť pre niektorých podnikateľov kritériom pri rozhodovaní, či zaradia automobil do obchodného majetku alebo nie. Pretože mnoho podnikateľov – platiteľov DPH, nakupuje pohonné látky aj v zahraničí, je pre nich aktuálnou otázkou vrátenie dane zaplatenej v zahraničí a jej premietnutie vo výdavkoch na účely dane z príjmov.

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Martina Oravcová