Výdavky po zaplatení od 1. 1. 2020

Zákon č. 301/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), priniesol s účinnosťou od 1. 1. 2020 zmeny v ustanovení § 17 ods. 19 upravujúcom výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do daňových výdavkov až po zaplatení.

V § 17 ods. 19 ZDP došlo od 1. 1. 2020 k nasledovným zmenám:

• k doplneniu ustanovenia v úvodnej vete v tom zmysle, že podmienka zaplatenia sa nevzťahuje na tie výdavky (náklady), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku,
• ustanovenie sa vzťahuje iba na výdavky (náklady) po zaplatení u dlžníka, tzn. príjmy (výnosy) z marketingových a iných štúdií a z prieskumov trhu u veriteľa sa zahrnujú do základu dane v súlade s účtovníctvom,
• pri výdavkoch (nákladoch) vymedzených v predmetnom ustanovení sa sleduje už len podmienka zaplatenia bez dodatočných limitácií, tzn. pri odplatách (províziách) za sprostredkovanie sa vypúšťa 20 % limitácia z hodnoty sprostredkovaného obchodu,
• podmienka zaplatenia sa nesleduje pri výdavkoch (nákladoch) na získanie noriem a certifikátov,
• rozsah výdavkov (nákladov) po zaplatení sa rozširuje o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 70. 1. a 70. 22,
• za daňové výdavky po zaplatení sa považuje paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu došlo k vypusteniu § 21 ods. 2 písm. m) ZDP, ktorý do 31. 12. 2019 upravoval tieto výdavky (náklady) ako nedaňové výdavky.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zza ods. 5 ZDP sa ustanovenia § 17 ods. 19 ZDP a § 21 ods. 2 písm. m) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2020 použi­jú na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo boli zaúčtované najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. 1. 2020.

V úvodnej vete § 17 ods. 19 ZDP je doplnené, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku, resp. súčasťou vlastných nákladov, napr. v prípade zásob.

V dôvodovej správe k zákonu č. 301/2019 Z. z. je uvedené, že tieto neuhradené výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, resp. súčasťou vlastných nákladov, podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 ZDP. Pri výdavkoch (nákladoch) je potrebné skúmať, či ide o výdavky (náklady), na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19 ZDP, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a 32 ZDP.

Ustanovenie § 17 ods. 19 ZDP účinného do 31. 12. 2019 neobsahovalo žiadne výnimky, preto aj výdavky (náklady), ktoré boli súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, podliehali podmienke zaplatenia.

Keďže od 1. 1. 2020 je v úvodnej vete § 17 ods. 19 ZDP doplnené, že podmienka zaplatenia sa nevzťahuje na tie výdavky (náklady), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku, resp. súčasťou vlastných nákladov, nezaplatená provízia za sprostredkovanie, ktorá bude súčasťou obstarávacej ceny hmotného majetku, o ktorej bude daňovník účtovať najskôr v zdaňovacom období začínajúcom 1. 1. 2020, nebude podliehať podmienke zaplatenia.

Obsah:

1. Kompenzačné platby u ich dlžníka

2. Výdavky na nájomné

3. Výdavky na marketingové štúdie

4. Odplaty za sprostredkovanie u prijímateľa služby

5. Výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP

6. Výdavky na poradenské služby a právne služby

7. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby

8. Výdavky (náklady) na sponzorské

9. Výdavky na reklamu

10. Daň z poistenia

1. Kompenzačné platby u ich dlžníka

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov [§ 17 ods. 19 písm. a) ZDP] sa aj po 1. 1. 2020 uplatňuje rovnaký postup ako do 31. 12. 2019.

Podmienka zaplatenia sa vzťahuje na regulovaný subjekt, ktorý ak nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu. Štandardy kvality, výšku a spôsob výpočtu kompenzačnej platby stanovujú príslušné vyhlášky vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre jednotlivé regulované činnosti.

Regulovaný subjekt je osoba, ktorá na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii vykonáva regulovanú činnosť.

Kompenzačná platba sa u regulovaného subjektu zahrnie do základu dane až po jej zaplatení.

V súlade s § 68 ods. 4 a § 78 ods. 2 postupov účtovania v PÚ sa kompenzačná platba účtuje u regulovaného subjektu (dlžníka) na ťarchu účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania a u odberateľa (príjemcu kompenzačnej platby) v prospech účtu 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky.

Kompenzačná platba je príjmom, ktorý sa zdaňuje zrážkovou daňou vo výške 19 % v súlade s § 43 ods. 3 písm. m) ZDP. Platiteľom dane je regulovaný subjekt, ktorý je povinný podľa § 43 ods. 11 ZDP zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive.

Zrazením dane z kompenzačnej platby je daňová povinnosť u jej príjemcu (odberateľa), ktorý je rezidentom SR, splnená, tzn. tento príjem sa nezahrnie do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP (predstavuje odpočítateľnú položku od výsledku hospodárenia).