3. Základná výmera dovolenky za kalendárny rok

Otázka č. 9:

Od 1. 2. 2014 prijal zamestnávateľ do pracovného pomeru zamestnanca, ktorý vyštudoval vysokú školu v SR. Doposiaľ pracoval iba v zahraničí a má 34 rokov. Aká je uňho základná výmera dovolenky? Je zamestnanec povinný okrem veku preukazovať zamestnávateľovi výkon práce v zahraničí a iné skutočnosti?

Tento zamestnanec má základnú výmeru dovolenky 5 týždňov (25 pracovných dní). Ak bude pracovať do konca roka 2014, vznikne mu nárok na 23 dní dovolenky (25/12 x 11 mesiacov).

Podľa Zákonníka práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z. vzniká každému zamestnancovi, ktorý v príslušnom kalendárnom roku dovŕši najmenej 33 rokov veku, automaticky nárok na základnú výmeru dovolenky v rozsahu najmenej 5 týždňov a zamestnanec nepreukazuje zamestnávateľovi skutočnosť, že do konca kalendárneho roka dovŕšil aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku, ako tomu bolo do 31. 12. 2011.

Otázka č. 10:

Vzniká nárok na dovolenku aj zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa § 227 ZP až § 228a ZP?

Podľa § 223 ods. 2 ZP sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, § 85 ods. 1 a 2 ZP, § 90 ods. 10 ZP, § 91 až § 95 ZP, § 98, § 119 ods. 1 ZP a šiestej časti Zákonníka práce.

Na zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa preto nevzťahujú ustanovenia § 100 ZP až § 117 ZP, teda nároky súvisiace s poskytovaním dovolenky.

Nárok na dovolenku vzniká výlučne zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý pracuje u zamestnávateľana základe pracovnej zmluvy.

Otázka č. 11:

Zamestnávateľ zamestnal od 15. 2. 2014 občana, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný. Všetky podmienky pre odvodové zvýhodnenie tohto zamestnanca boli splnené podľa ZSP aj ZZP. Má takýto zamestnanec, ktorý neplatí poistné na sociálne a zdravotné poistenie, nárok na dovolenku?

Áno, odvodovo zvýhodnený zamestnanec má nárok na dovolenku. Na účely pracovnoprávnych vzťahov sa považuje za zamestnanca, ktorý má všetky práva a povinnosti ustanovené Zákonníkom práce. Má napríklad nárok aj na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, na stravovanie a na cestovné náhrady atď.

Otázka č. 12:

Zamestnanec má nárok na 20 dní dovolenky (výmera dovolenky je 4 týždne), má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Jeho pracovná zmena trvá 11,5 hodiny. Podľa harmonogramu zmien je jeho plánovaný fond pracovného času vrátane platených sviatkov 2 088 hodín v roku 2014 v rámci 52 pracovných týždňov. Na koľko dní dovolenky mu vznikne nárok?

X = 2 088 / 11,5 = 181,57 zmeny podľa harmonogramu

Z = 181,57 / 52 = 3,49 = 3,5 pracovných dní pripadajúcich priemerne na jeden týždeň dovolenky

N = Z x V = 3,5 x 4 = 14 dní dovolenky

Tomuto zamestnancovi vznikne nárok na 14 dní dovolenky. Ide o 14 zmien v rozsahu 11,5 hodiny, teda 161 hodín dovolenky.

Otázka č. 13:

Zamestnanec má so zamestnávateľom dohodnutý pružný pracovný čas, jeho priemerná týždenná dĺžka pracovného času je 40 hodín, nepracuje každý deň, iba 4 dni v týždni. Ako sa bude počítať ćerpanie dovolenky?

Ak tento zamestnanec bude čerpať dovolenku, tak každý deň dovolenky je uňho v trvaní 8 hodín, bez ohľadu na to, koľko hodín by odpracoval. Ak mu zamestnávateľ poskytne dovolenku na celý týždeň, tak mu zúčtuje čerpanie dovolenky v rozsahu 40 hodín za 5 dní.

Poznámka redakcie:
§ 103 ZP