V praxi je možné sa veľmi často stretnúť s poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných plnení zamestnávateľom svojim zamestnancom mimo bežnej mzdy za výkon závislej činnosti, a to vzhľadom na:
- jeho povinnosti upravené rôznymi osobitnými predpismi (napr. Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci),
- jeho dobrovoľné rozhodnutie poskytovať vyššie plnenia, ako mu určujú osobitné predpisy alebo rôzne iné nepovinné plnenia, tzv. zamestnanecké benefity, ako napr. zabezpečenie dopravy na pracovisko, zabezpečenie ubytovania a parkovania a pod., ktoré môžu, ale nemusia byť aj daňovo upravené a v niektorých prípadoch aj daňovo zvýhodnené.
Z pohľadu zdanenia u zamestnanca a z pohľadu daňových výdavkov zamestnávateľa je daňové riešenie takýchto situácií upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
NEPREHLIADNITE!
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o plnenia platené/poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, je potrebné upozorniť aj na špecifickú definíciu zamestnanca a zamestnávateľa pre účely dane z príjmov. Táto definícia je uvedená v § 2 písm. aa) ZDP, podľa ktorého je zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP prijatými od platiteľa týchto príjmov, ktorý je zamestnávateľom.
Zároveň je tento zamestnávateľ aj platiteľom dane podľa § 2 písm. v) ZDP, podľa ktorého je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.
Z uvedeného vyplýva, že pre účely ZDP je zamestnanec posudzovaný v širšom kontexte a pre viacero druhov činností, z ktorých plynú príjmy zo závislej činnosti určené v § 5 ZDP, ako len zamestnanec, ktorý má uzatvorený pracovnoprávny vzťah, resp. iný zmluvný vzťah upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), pričom príjem na základe takto uzatvoreného zmluvného vzťahu je príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, čo je naozaj len jeden z viacerých druhov príjmov zo závislej činnosti upravených v § 5 ZDP.
Takýmito príjmami môžu byť okrem príjmov zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (ustanovenia ZP), služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, aj príjmy napr. za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby a pod.
Obsah:
1. Rozdiely v daňovom posúdení povinných a nepovinných peňažných/nepeňažných plnení
2. Daňovo zvýhodnené zamestnanecké benefity
2.1 Dobrovoľné lekárske preventívne prehliadky
2.2 Rekreačné a iné zariadenia
2.3 Doprava
2.4 Ubytovanie
2.5 Vzdelávanie
3. Daňové posúdenie ostatných zamestnaneckých benefitov
3.1 Oslobodenie nepeňažných plnení prijatých zamestnancom v úhrnnej výške 500 eur
3.2 Uplatnenie výdavkov vynaložených nad nárokové plnenia určené osobitnými predpismi alebo plnení vo vyššej sume, ako určujú ustanovenia ZDP
1. Rozdiely v daňovom posúdení povinných a nepovinných peňažných/nepeňažných plnení
Podľa základnej definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) ZDP platí, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Takýmito daňovými výdavkami sú aj výdavky zamestnávateľa súvisiace s plneniami vyplácanými alebo poskytovanými svojim zamestnancom, pričom ich rozsah je všeobecne upravený v § 19 ods. 1 ZDP.
Podľa tohto ustanovenia, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napr. zákon o sociálnom fonde, zákon o cestovných náhradách, ZP), preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje:
preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
Ak výšku výdavku ...
Vážený návštevník,
prístup do tejto sekcie majú len
UŽÍVATELIA PORTÁLU S PREDPLATENÝM PRÍSTUPOM.
Nemáte predplatený prístup?
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám:
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií e-mailom
Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies