Znovuzavedenie minimálnej dane z príjmov: otázky a odpovede

Obsah:

1. Priebeh postupného zavedenia povinnosti platiť minimálnu daň

2. Komentár legislatívnej úpravy minimálnej dane

3. Ktorému daňovníkovi vznikne povinnosť platiť minimálnu daň?

4. Aká je výška minimálnej dane a výška zdaniteľných príjmov, aby daňovníkovi vznikla povinnosť platiť minimálnu daň?

5. Prechodné ustanovenia    

6. Minimálna daň v daňovom priznaní k dani z príjmov PO

7. Praktické otázky a odpovede v súvislosti s platením minimálnej dane

1. Priebeh postupného zavedenia povinnosti platiť minimálnu daň

Zavedenie inštitútu minimálnej dane má v našom daňo­vo-práv­nom systéme podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. svoje miesto.

Zavedenie inštitútu minimálnej dane prebehlo legislatívne v dvoch obdobiach:

1. zavedenie daňovej licencie právnickej osoby od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2017,
2. zavedenie minimálnej dane právnickej osoby od 1. 1. 2024.

K zavedeniu daňovej licencie za zdaňovacie obdobia 2014 – 2017

Návrh zapracovať do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. povinnosť platenia (aspoň) sumu minimálnej dane nebol v roku 2023 úplne nový. Prvými návrhmi o zavedení daňovej licencie sa ministerstvo financií zaoberalo počnúc rokom 2005 so zameraním na skupinu daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, ktoré dlhodobo vykazovali malú sumu dane na úhradu alebo vykazovali dlhodobo daňovú stratu. V tom čase však tento návrh ešte nebol jednoznačne schválený a k jeho realizácii ani v roku 2005 nedošlo. I napriek tomu sa ministerstvo financií nevzdalo tejto myšlienky a naďalej sledovalo v spolupráci s finančným riaditeľstvom vývoj daňových povinností u osobitnej skupiny daňovníkov.

Išlo predovšetkým o skupinu daňovníkov, ktorí od svojho vzniku a počas sledovaných 5 až 10 rokov nezaplatili žiadnu daň alebo len „symbolickú“ sumu dane, vykazovali daňovú stratu alebo optimalizovali daňové povinnosti na čo najmenšiu sumu dane na úhradu. Tiež bolo zistené, že spôsob daňových povinností u určitej skupiny daňovníkov spočíva, resp. spočíval v tom, že za príslušné zdaňovacie obdobie síce vykázali základ dane, ale so zámerom uplatnenia odpočtu daňovej straty vykázanej v predchádzajúcom zdaňovacom období v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov. Následne po uplatnení odpočítania daňovej straty vykazovali títo daňovníci v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach znova daňovú stratu alebo len malú sumu dane v porovnaní s dosiahnutými zdaniteľnými príjmami.

Len pre úplnosť tu je potrebné poznamenať, že zavedenia možnosti odpočítať daňovú stratu zo základu dane bolo a aj je naďalej podľa zákonodarcu určené predovšetkým pre daňovníkov začínajúcich v podnikaní, ktoré je podľa praxe v prvých rokoch podnikania spojené so zvýšenými výdavkami a menším príjmami, ale najviac do 5 rokov od začatia podnikania. Avšak zistenia správcu dane boli, že daňové úrady evidujú daňovníkov, ktorí vykazujú daňovú stratu viac ako 5 rokov a od začiatku podnikania nezaplatili žiadnu daň z príjmov alebo len minimálnu sumu dane. Daňové úrady evidujú skupinu daňovníkov, ktorí aj podľa výsledku hospodárenia v účtovníctve dlhodobo vykazujú malé sumy dosahovaných príjmov/výnosov v porovnaní s vykazovanými sumami výdavkov, ktorých výsledkom hospodárenia je účtovná strata a aj daňová strata. Podľa zistení išlo o daňové subjekty bez ohľadu na to, či ide o aktívnu spoločnosť alebo pasívnu spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť alebo len v minimálnych číslach.

Ďalej išlo aj o daňové subjekty, ktorých spoločníkom bola tá istá osoba, ktorá takýmto spôsobom minimalizovala, resp. optimalizovala daňovú povinnosť v spoločnostiach s tým istým spoločníkom alebo spoločníkmi. Práve tieto zistenia boli kvalifikovaným dôvodom na zavedenia inštitútu o minimálnej dani. Zo strany daňových úradov sú tieto skupiny daňovníkov priebežne podrobené krížovým daňovým kontrolám.

Práva týmito zisteniami o neplatení dane, resp. vyhýbaniu sa daňovej povinnosti pri dani z príjmov postupne rokmi „dozrievala“ myšlienka pre zákonodarcu zapracovať do zákona o dani z príjmov povinnosť platenia minimálnej sumy dane so zameraním predovšetkým na spoločnosti, ktoré dlhodobo nevykazujú daň alebo len v malej sume, alebo vykazujú daňovú stratu pri dosahovaní značných súm zdaniteľných príjmov tiež ide aj o tzv. neaktívne spoločnosti, ktoré prakticky nevykazujú najmenej 5 až 10 rokov za sebou žiadne príjmy alebo len v minimálnej výške.

Podľa zákonodarcu zavedenie platiť aspoň minimálnu daň z príjmov právnickej osoby prispeje k zlepšeniu daňových povinnosti tzv. „stratových“ daňových subjektov. Výsledkom rozšírenej rozpravy spolupráce ministerstva financií, finančného riaditeľstva, asociácie podnikateľov aj komory daňových poradcov bolo konečné rozhodnutie zákonodarcu, že zákon o dani z príjmov sa doplnil o inštitút daňovej licencie, ktorý spočíval v povinnosti daňovníka ...