12/DZPaU/2022/MP – Metodický pokyn k zdaniteľnosti príjmu zamestnanca plynúceho za použitie náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce zamestnanca a k zahrnutiu výdavkov na tento príjem do daňových výdavkov zamestnávateľa

12/DZPaU/2022/MP
Metodický pokyn k zdaniteľnosti príjmu zamestnanca plynúceho za použitie náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce zamestnanca a k zahrnutiu výdavkov na tento príjem do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p.

Obsah:

Úvod

1. diel Legislatívny rámec podľa Zákonníka práce

2. diel Zdaniteľnosť príjmu zamestnanca

3. diel Daňové výdavky zamestnávateľa

4. diel Poskytovanie iných pracovných prostriedkov

5. diel Praktické príklady

Záver

Úvod

Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri posúdení zdaniteľnosti príjmu zamestnanca plynúceho v súvislosti s používaním náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce zamestnanca a uplatnení výdavku na tento príjem do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

1. diel Legislatívny rámec podľa Zákonníka práce

V súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.

O nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce pôjde len vtedy, ak podmienky na jej poskytnutie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (napr. aj dodatkom k pracovnej zmluve). V ostatných prípadoch pôjde o náhradu, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi z titulu používania vlastného náradia, zariadenia alebo predmetov potrebných na výkon práce mimo rámca § 145 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. ak by tieto podmienky neboli dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ale zamestnávateľ by ich mal upravené len vo vnútornom predpise, s ktorým je zamestnanec oboznámený, potom by neboli splnené podmienky podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce a náhrada by nebola poskytnutá podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce. Výkonom práce podľa tohto ustanovenia sa rozumie práca zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou, ktorá v pracovnom pomere, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu (§ 1 ods. 2, § 11 Zákonníka práce).

Ustanovenie § 145 ods. 2 Zákonníka práce primerane použijú aj zamestnávatelia, ktorí postupujú podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 145 ods. 2 Zákonníka práce nepoužijú zamestnávatelia, ktorí postupujú podľa iných osobitných predpisov, ktorými sú, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Znamená to, že ak by uvádzaný zamestnávateľ poskytol zamestnancovi náhradu za používanie, napr. vlastného náradia, nešlo by o nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce, a to ani vtedy, ak by podmienky boli dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (pre zamestnanca je to zdaniteľný príjem).

V súlade s § 52 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ príjme pri domáckej práci alebo telepráci vhodné opatrenia, najmä uhrádza za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce.

Pri domáckej práci alebo telepráci je špeciálna úprava v § 52 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, v zmysle ktorej zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce.

de o výdavky zamestnanca, ktoré:

• sú vyššie v porovnaní s bežnými výdavkami,
• vie zamestnanec preukázať,
• súvisia s používaním vlastného náradia, zariadenia a vlastných predmetov, t. j. nie na nákup samotného zariadenia.

Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu alebo teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku (§ 52 ods. 1 Zákonníka práce).

O domácku prácu alebo teleprácu ide vtedy, ak sa práca vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa prenáša do domácnosti zamestnanca. Nie je to práca, ktorá sa na pracovisku nedá vykonávať, resp. jej povaha je výlučne terénna (el. revízie, lesné práce). O domácku prácu alebo teleprácu ide vtedy, ak ide o pravidelnosť výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa, napr. práca z domácnosti sa vykonáva v dohodnutom rozsahu, ktorý je časťou určeného týždenného pracovného času [zamestnanec štyri dni v týždni vykonáva prácu na pracovisku a jeden deň vykonáva prácu z domácnosti, t. j. v tomto prípade sa práca v rozsahu 20 % pracovného času vykonáva z domácnosti; ide o určitý pravidelný vzorec správania sa v podobe striedania miesta výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa a mimo neho (z domácnosti)].

Za domácku prácu alebo teleprácu sa v súlade s § 52 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje (ďalej len „príležitostná práca z domu“).

Príležitostná práca z domu má skôr charakter náhodnosti, z času na čas, niekedy, nepredvídanosti dôvodov. Mimoriadne okolnosti predstavujú situáciu, ktorá vznikla náhodne, neplánovane, kedy sa ...