Automobil a výdavky podnikateľa

Príspevok rozoberá uplatňovanie daňových výdavkov pri rôznych možnostiach využívania automobilu na podnikanie.

Môže ísť o nasledujúce možnosti:

• auto vo vlastníctve daňovníka (vložené alebo nevložené do obchodného majetku),
• auto vypožičané na základe zmluvy o výpožičke,
• auto, ktoré daňovník používa ako nájomca vrátane finančného prenájmu,
• auto so vstupnou cenou nad 48 000 €, auto používané výlučne v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov alebo aj na súkromné ciele,
• auto v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Daňovník môže byť individuálne podnikajúcou osobou bez zamestnancov alebo aj zamestnávateľom, ktorý neposkytuje alebo poskytuje auto zamestnancovi aj na jeho súkromné ciele; môže ísť o zamestnávateľa vyplácajúceho cestovné náhrady vrátane základnej sadzby v prípade, ak na pracovnú cestu auto zamestnancovi nepo­skytne a pod.

Svoju pozornosť sústredíme najmä na osobné automobily.

Najprv si pripomeňme:

Fyzická osoba s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti § 6 ods. 2 ZDP), ktorá aspoň časť roka nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť, akým spôsobom bude uplatňovať výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – či výdavky v skutočnej výške (na základe účtovníctva, resp. daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP) na strane jednej, alebo percentuálne (paušálne) výdavky na strane druhej.

Daňovník, ktorý je celý rok platiteľom DPH, si nemôže uplatňovať výdavky percentom z príjmov (paušálne) v zmysle § 6 ods. 10 ZDP, ale len skutočne vynaložené výdavky – buď je účtovnou jednotkou (pričom môže účtovať v sústave jednoduchého alebo v sústave podvojného účtovníctva), alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

V súlade s § 1 zákona o účtovníctve za účtovné jednotky sa považujú tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť (s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, nie je považovaný za účtovnú jednotku (a ani nepodáva účtovné výkazy).

Za daňový výdavok sa podľa § 2 písm. i) ZDP považuje výdavok (náklad) preukázateľne (na základe hodnoverných dokladov) vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (súvislosť výdavku s dosiahnutými príjmami), zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku aj na osobnú potrebu je uznaný len v pomernej výške podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ak ZDP neustanovuje inak.

V prípade uplatňovania (paušálnych) výdavkov percentom z príjmov sú v tejto paušálnej sume obsiahnuté aj všetky výdavky týkajúce sa používania motorového vozidla vrátane dane z motorových vozidiel – navyše sa uplatňuje len preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Je vhodné poznamenať, že pri tomto spôsobe sa neakceptuje žiadna strata (ktorú by teoreticky bolo možné vyčísliť pri vysokej sume preukázateľne zaplateného poistného); daňová strata v zmysle § 2 písm. k) ZDP môže vzniknúť iba pri daňových výdavkoch, nie percentuálnych výdavkoch. Touto alternatívou sa viac zaoberať nebudeme.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok je rozdelený do nasledujúcich tematických častí:

Automobil a výdavky podnikateľa

Autor: Ing. Valéria Jarinkovičová