Dátum publikácie:7. 11. 2018

Zamestnávatelia sa rôznymi benefitmi snažia o spokojnosť zamestnancov, posilniť stabilitu a vernosť svojich zamestnancov, motivovať ich k lepšej výkonnosti a zvyšovať si tak nielen celkovú výkonnosť spoločnosti, ale tvoriť aj dobré meno spoločnosti a zvyšovať atraktivitu a záujem pri získavaní kvalifikovaných zamestnancov.
Poskytovanie benefitov je zamerané najmä na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, podporu rodiny, zosúladenie pracovného a súkromného života, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu atď.
Ako sa však benefity posudzujú z účtovného a daňového pohľadu, si ukážeme na niektorých konkrétnych príkladoch.
Poskytovanie benefitov musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
Medzi základný zdroj financovania benefitov patrí sociálny fond v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Sociálny fond tvorí zamestnávateľ povinne – percentuálne zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Pod pojmom zamestnanec sa v prípade tvorby aj použitia sociálneho fondu považuje zamestnanec v pracovnom pomere (nevzťahuje sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Legislatívny rámec
Zamestnávateľ má v súlade s § 3 zákona o sociálnom fonde možnosť si určiť v rámci rozmedzí percentuálnu sadzbu povinného prídelu a tiež tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, a to nasledovne:
- povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 %,
- ďalší prídel vo výške
- dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac vo výške 0,5 % alebo
- sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde, najviac však vo výške 0,5 %,
- ďalšie zdroje fondu (napr. dary, dotácie, prídely z použitého zisku).
Samotná tvorba sociálneho fondu – povinného prídelu a ďalšieho prídelu, je u zamestnávateľa, ktorého predmet činností je zameraný na dosiahnutie zisku, súčasťou výdavkov (nákladov) v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže zamestnancom poskytnúť z fondu príspevok na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
- dopravu do zamestnania a späť,
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
- zdravotnú starostlivosť,
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
- doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,
- servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
- ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
V prípade, ak by zamestnávateľ realizáciu svojej sociálnej politiky nefinancoval zo sociálneho fondu, daňovo uznateľným výdavkom (nákladom) je jeho výdavok v prípade, ak je v súlade s § 19 zákona o dani z príjmov.
Daňový výdavok musí vždy spĺňať podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, tzn. že ide o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov) je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Upozornenie!
Zamestnanecké benefity poskytované zamestnancom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch sú považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie [§ 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov].
Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov.
Výnimku však tvoria:
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Benefity z účtovného a daňového pohľadu
Obsah:
Legislatívny rámec
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti
Stravovanie, stravné
Sociálna výpomoc
Odmena pri pracovnom alebo životnom výročí
13. a 14. plat
Auto na súkromný účel
Vzdelávanie zamestnancov
Starostlivosť o zdravie
Autor: Bc. Katarína Danajovičová
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu
Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?
Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR