Dátum publikácie:27. 2. 2020
Pri vyčíslení daňovej povinnosti k dani z príjmov fyzických osôb a procesu podávania daňových priznaní je potrebné vychádzať predovšetkým zo zákona:
Povinnosť podávania daňového priznania
Povinnosť podávania daňového priznania je upravená v § 15 daňového poriadku a v § 32 ZDP.
Podľa ustanovenia § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:
- každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP.
ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie;
Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP – s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.
Ak daňový subjekt zanedbá povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.
- alebo ten, koho správca dane na to vyzve.
V súlade s § 15 ods. 5 daňového poriadku, vzory uvedených daňových priznaní určuje Ministerstvo financií SR, a to všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom podľa § 15 ods. 4 tohto zákona sú prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.
Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane, a to hociktorému, bez ohľadu na jeho miestnu príslušnosť upravenú v § 7 daňového poriadku.
Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:
- daňové priznanie typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,
- daňové priznanie typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.
Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 a § 14 daňového poriadku v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku.
Podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.
Pre rok 2019 je nezdaniteľná časť vo výške 3 937,35 eura, t. j. príjmová hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 1 968,68 eura.
V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, a to uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí, ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. znova pre rok 2019 suma vo výške 1 968,68 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.
Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona alebo ak sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35 ZDP, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP.
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu, t. j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.
Do úhrnu zdaniteľných príjmov (50 % nezdaniteľnej časti základu dane), od ktorých výšky sa odvíja povinnosť podania daňového priznania, sa nezapočítavajú príjmy, ktoré sú:
- vyrovnané daňou vyberanou zrážkou a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vyrovnanú alebo daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,
- od dane oslobodené,
- vylúčené z predmetu dane.
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) presahujúce pre rok 2019 sumu 1 968,68 eura a tieto mu:
- plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,
- plynú zo zdrojov v zahraničí – okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,
- nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,
- daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5 ZDP) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).
Príklad č. 1
Daňovník je považovaný za slovenského daňového nerezidenta či už na základe ZDP, resp. príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a má zo zdroja na území SR iba príjmy podľa § 5 ZDP, pričom tento daňovník má aj v štáte svojej rezidencie príjmy zo závislej činnosti. Je v tomto prípade daňovník s ODP povinný podávať daňové priznanie podľa § 32 ZDP alebo môže požiadať svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o daňovníka s ODP na území SR (nie je možné brať do úvahy príjmy, ktoré dosahuje v zahraničí), sú tu zdaniteľnými príjmami len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej pre slovenského zamestnávateľa, tento mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na území SR.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:
a) príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 ZDP (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).
Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. Toto ustanovenie môže využiť aj daňovník, ktorý nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy (nemá povinnosť podania daňového priznania), ale má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru podľa § 33a ZDP, o ktorého vyplatenie požiada práve cez podanie daňového priznania.
Upozornenie!
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.
Príklad č. 2
Daňovník v roku 2019 okrem príjmov zo zamestnania vo výške 1 500 eur dosiahol príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške 1 200 eur. Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019?
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v roku 2019 oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške 1 500 eur a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 700 eur (1 200 – 500). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2018 (1 500 + 700 = 2 200 eur) prevýši sumu 1 968,68 eura, daňovník má povinnosť podať priznanie k dani z príjmov FO za rok 2019.
Príklad č. 3
Daňovník, ktorý bol celý rok 2019 zamestnaný, vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži vo výške 500 eur. Príjem zo závislej činnosti dosiahol vo výške 12 500 eur. Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019, alebo môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania?
Za zdaniteľný príjem sa v tohto prípade považuje okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 12 500 eur aj nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 eur (do výšky 350 eur ide o oslobodené príjmy), teda suma 150 eur. Daňovú povinnosť z nepeňažnej výhry je povinný daňovník vyrovnať osobne podaním daňového priznania. Keďže úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za rok 2019 prevýši sumu 1 968,68 eura a daňovník dosiahol okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti aj iný druh zdaniteľných príjmov (výhry sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona), daňovník má povinnosť vyrovnať daňovú povinnosť zo svojich zdaniteľných príjmov podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2019. V podanom daňovom priznaní daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti (12 500 eur) uvedie aj zdaniteľné príjmy z nepeňažnej výhry (150 eur).
Článok je uvedený v skrátenom znení. Celý článok: Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019
Autor: Ing. Miroslava Brnová
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu
Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?
Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies