Dátum publikácie:7. 1. 2025
Koniec roka býva spojený s viacerými zákonnými ustanoveniami a povinnosťami daňovníkov, medzi ktoré patrí aj povinnosť platiteľov dane z pridanej hodnoty vykonať ročné vyrovnanie DPH.
Ide o povinnosť vykonania ročného zúčtovania pri DPH, ktorá bola v priebehu kalendárneho roka odpočítavaná pomernou časťou (prepočítavaná koeficientom) a vznikla povinnosť úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku, ak došlo k zmene účelu jeho použitia alebo k zmene rozsahu jeho použitia na podnikateľský účel. Uvedené povinnosti sa nevzťahujú na všetkých platiteľov. Jednoduchším výkladom celej problematiky tejto daňovej povinnosti je v skutočnosti vrátenie časti dane, aby v jednotlivých vzniknutých situáciách nebol poškodený, či už ukrátený štát, alebo v iných prípadoch daňovník.
Podstata ročného zúčtovania dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDPH) neukladá povinnosť všetkým platiteľom dane vykonávať takéto ročné zúčtovanie. To znamená, že táto povinnosť sa vzťahuje na platiteľov dane, ktorí prijali na účely svojho podnikania plnenia určené čiastočne aj na činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítanie dane.
Zúčtovanie vstupnej dane sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka.
U ostatných platiteľov, ktorých sa táto povinnosť netýka, sa zúčtovanie odpočítania dane považuje za vzťah voči štátnemu rozpočtu za príslušný rok vyrovnaný. Prípadné zmeny mohli vzniknúť v súvislosti s podaním dodatočného daňového priznania alebo vyrubenia dodatočnej dane správcom dane. Tieto skutočnosti zakladajú novú splatnosť zisteného rozdielu na dani, aj napriek tomu, že sa týkajú predchádzajúcich zdaňovacích období.
Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou po skončení kalendárneho roka vyrovná platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Pre úplnosť podotýkame, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely výpočtu koeficientu sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok. To znamená, že platiteľ dane vykonáva ročné vyrovnanie odpočítanej dane pomerným odpočítaním nie za obdobie kalendárneho roka, ale za obdobie hospodárskeho roka, ktorý má určený ako svoje účtovné obdobie.
Samotný inštitút odpočítania dane je potrebné chápať ako odpočítanie dane v plnej alebo pomernej výške od celkovej dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť za príslušné zdaňovacie obdobie.
NEPREHLIADNITE!
Pri odpočítaní dane sa v princípe uplatňuje tzv. vecná súvislosť dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa dane, a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá. To znamená, že prijatý tovar alebo službu takýto platiteľ dane posudzuje v závislosti od toho, či tovar alebo služba bola prijatá:
- výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť,
- výlučne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 ZDPH (výnimka § 49 ods. 3 ZDPH),
- na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 ZDPH.
Pomerné odpočítanie dane
Spomínaný inštitút sa uplatňuje v prípadoch, keď platiteľ dane prijaté tovary a služby použije na svoje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, ako aj na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane a súčasne prijaté tovary a služby použije na svoje zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 ZDPH bez nároku na odpočítanie dane.
Pomernú výšku odpočítateľnej dane platiteľ dane vypočíta ako súčin dane a koeficientu zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor, napr. vypočítaný koeficient 0,5481 sa zaokrúhli na 0,55, vypočítaný koeficient 0,5426 sa zaokrúhli tiež na 0,55.
NEPREHLIADNITE!
Koeficient sa na základe § 50 ods. 2 ZDPH vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok.
Pri samotnom výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu v zmysle druhej vety ustanovenia § 50 ods. 2 ZDPH neuvádzajú výnosy z:
- predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku;
- predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob – pri predaji majetku, ktorý platiteľ dane používal na účely svojho podnikania, vzniká platiteľovi dane daňová povinnosť. Hodnotu z predaja majetku okrem zásob platiteľ dane neuvedie v čitateli ani v menovateli koeficientu. Hodnotu z predaja zásob platiteľ dane vždy zahrnie do čitateľa aj menovateľa koeficientu. Do čitateľa ani do menovateľa koeficientu platiteľ dane neuvedie hodnotu z predaného majetku, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 ZDPH bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 ZDPH a hodnotu z predaného osobného automobilu, pri ktorom platiteľ dane nemohol odpočítať daň podľa § 49 ods. 7 ZDPH platného do 31. 12. 2009 (prechodné ustanovenie § 85i ods. 2 ZDPH);
- finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 ZDPH, ak ich platiteľ dane poskytol príležitostne – príležitostné finančné služby, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu, sú také transakcie, ktoré nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane, netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane, platiteľ dane ich nevykonáva opakovane a pri ktorých platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady, súvisiace náklady a netvoria značnú časť jeho celkových nákladov. Uvedené podmienky sa posudzujú v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov;
- príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti – ak platiteľ dane príležitostne prevedie nehnuteľnosť alebo príležitostne prenajme nehnuteľnosť bez ohľadu na skutočnosť, či jej predaj alebo nájom bol oslobodený od dane podľa § 38 ZDPH alebo dani podliehal, dosiahnutú hodnotu z príležitostného prevodu nehnuteľnosti ani z príležitostného nájmu nehnuteľnosti neuvedie v čitateli ani v menovateli koeficientu. Kritérium „príležitostnosti“ sa posudzuje rovnako ako u vyššie spomínaných finančných služieb.
Do čitateľa a menovateľa koeficientu platiteľ dane však zahrnie aj:
- hodnotu z dodania tovarov alebo služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku, a to aj v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku – to znamená, že do čitateľa ani do menovateľa koeficientu platiteľ dane neuvádza napríklad hodnotu z dodania tovarov a služieb dodaných organizačnou zložkou umiestnenou v inom členskom štáte. V daňovom priznaní platiteľ dane neuvádza hodnotu dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku. Potom takúto hodnotu z dodania tovarov a služieb, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku, platiteľ dane zahrnie do čitateľa aj do menovateľa koeficientu, ak ide o dodania tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 ZDPH.
Pri uvádzaní hodnoty z dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku, neuvádza do čitateľa aj do menovateľa koeficientu, vychádza platiteľ dane zo záznamov vedených podľa § 70 ZDPH.
Hodnotu z dodania tovarov a služieb dodaných zo sídla, miesta podnikania, prevádzkarne v tuzemsku v prípade, ak miesto ich dodania nie je v tuzemsku, pri ktorých nie je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 ZDPH, platiteľ dane uvedie len do menovateľa koeficientu;
- hodnotu dodaného tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu – prvý odberateľ pri trojstrannom obchode neuvádza v daňovom priznaní hodnotu tovaru fakturovanú druhému odberateľovi, keďže podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Hodnotu dodania tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu prvý odberateľ zahrnie do čitateľa aj do menovateľa koeficientu napriek tomu, že podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH do čitateľa koeficientu vstupuje hodnota z dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, pričom nadobudnutie tovaru u prvého dodávateľa v rámci trojstranného obchodu sa považuje za zdanené a prvý odberateľ si v podstate nemôže nič odpočítať.
Pri uvádzaní hodnoty dodania tovaru druhému odberateľovi pri trojstrannom obchode do čitateľa aj do menovateľa koeficientu vychádza prvý odberateľ zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH. Pri aplikácii koeficientu zákon o DPH ustanovuje v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka povinnosť platiteľovi používať koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka.
NEPREHLIADNITE!
Samozrejme nie vždy je táto povinnosť splniteľná. Z logických dôvodov totiž platiteľ dane nemôže pri predbežnom odpočítaní dane použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Je to tak z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nevykonával zdaniteľné obchody oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane a nepočítal koeficient, alebo aj v prípadoch, ak ide o novo zaregistrovaného platiteľa dane, ktorý nemá ročný koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka a pod. Za týchto podmienok stanoví platiteľ dane koeficient pre príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.
Výpočet koeficientu
| K =
| Hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná
|
| Hodnota bez dane všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok
|
Platiteľ dane, ktorý minimálne v jednom zdaňovacom období v priebehu kalendárneho alebo hospodárskeho roka uplatňuje odpočítanie dane v pomernej výške po prepočte koeficientom, musí vykonať ročné vyrovnanie odpočítanej dane podľa § 50 ods. 4 ZDPH. Po skončení kalendárneho roka platiteľ dane vypočíta koeficient z údajov skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň z nakúpených tovarov a služieb za kalendárny rok. Ročné vyrovnanie koeficientu robí platiteľ v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka. Platiteľ dane, ktorého účtovným obdobím je hospodársky rok, vykoná výpočet odpočítateľnej dane za hospodársky rok.
Vypočítaný rozdiel uvedie platiteľ dane podľa sadzieb dane v riadku 18 alebo 19 daňového priznania (nie je samostatný riadok).
Výsledok ročného vyrovnania odpočítateľnej dane môže byť:
- kladný, a to v neprospech platiteľa – suma odpočítateľnej dane pri predbežnom odpočítaní dane v priebehu roka je vyššia ako daň vypočítaná pri ročnom vyrovnaní dane,
- záporný, a to v prospech platiteľa – ak suma odpočítanej dane pri predbežnom odpočítaní dane v priebehu roka je nižšia ako daň vypočítaná pri ročnom vyrovnaní dane.
Povinnosť vykonania ročného vyrovnania odpočítateľnej dane vzniká aj platiteľovi dane, ktorý v priebehu kalendárneho roka prestane byť platiteľom alebo sa stane platiteľom. Tento platiteľ vypočíta odpočítateľnú daň za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa dane.
Príklad:
Výpočet koeficientu
Platiteľ dane dodal v roku 2024 tovar v cene bez DPH vo výške 290 000 eur, poskytol služby zdravotnej starostlivosti oslobodené od dane vo výške 110 000 eur, predal automobil, ktorý používal na podnikanie vo výške bez DPH 22 000 eur, predal zásoby tovaru v cene bez DPH 33 000 eur.
Riešenie:
Do čitateľa koeficientu platiteľ dane uvedie hodnotu: predaného tovaru v sume 290 000 eur a hodnotu predaných zásob v sume 33 000 eur. Do menovateľa uvedie hodnotu predaného tovaru v sume 290 000 eur, hodnotu predaných zásob vo výške 33 000 eur, hodnotu služieb zdravotnej starostlivosti v sume 110 000 eur. Sumu 22 000 eur z predaja automobilu (majetok používaný na podnikanie) platiteľ dane neuvedie do čitateľa ani do menovateľa koeficientu.
Výpočet koeficientu za rok 2024:
| Koeficient =
| (290 000 + 33 000)
| =
| 323 000 | = 0,74595843 = 0,75 |
| (290 000 + 33 000 + 110 000)
| 433 000 |
Ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane sa vypočíta nasledovne, a to výška ročného koeficientu platiteľa dane sa vypočíta z riadkov daňových priznaní jednotlivých zdaňovacích období. Osoba, ktorá sa stane platiteľom dane z pridanej hodnoty v priebehu kalendárneho roka, vypočíta koeficient z údajov za obdobie, v ktorom mala postavenie platiteľa dane. Rovnako osoba, ktorá v priebehu kalendárneho roku prestane byť platiteľom dane, vypočíta koeficient z údajov za obdobie, kedy bola platiteľom. Rozdiel medzi odpočítateľnou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (predbežným odpočítaním) a daňou vypočítanou za celý kalendárny rok (definitívnym odpočítaním) vyrovná platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.
Rozdiel väčší ako „0“ je vyrovnaný v prospech štátneho rozpočtu, rozdiel menší ako „0“ je vyrovnaný na ťarchu štátneho rozpočtu.
Ročné vyrovnanie odpočítanej dane sa uvedie v riadku 21 daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Rovnaký postup uplatní i platiteľ dane, ktorému v priebehu roka bola zrušená registrácia. Takýto platiteľ dane vyrovná daň v zdaňovacom období, ktoré bolo správcom dane určené ako posledné zdaňovacie obdobie. U platiteľov dane, ktorých účtovným obdobím je hospodársky rok, pre účely § 50 ods. 2 až 4 zákona sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
Úprava odpočítanej dane
V poslednom zdaňovacom období kalendárneho alebo hospodárskeho roka má platiteľ dane povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku. Táto povinnosť sa týka tých platiteľov, u ktorých v priebehu kalendárneho, príp. hospodárskeho roka došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.
Podľa § 54 ZDPH sa má zabezpečiť úprava odpočítanej dane, aby sa zohľadnili zmeny v používaní investičného majetku, a to hnuteľného a nehnuteľného majetku v rámci podnikania, ktorý sa používa na činnosti zdaňované alebo prípadne činnosti oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane, na činnosti oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane, príp. kombinované činnosti. Zákon stanovuje obdobie na 5 až 20 rokov pri majetku.
§ 54a ZDPH sa týka výlučne hnuteľného majetku (stavebné pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, nadstavby stavieb), pri ktorom sa vykoná úprava odpočítanej dane. Ide o majetok, ktorý si vyžadoval stavebné povolenie podľa § 76 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) a má zohľadňovať zmeny v rozsahu používania tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.
§ 54b ZDPH definuje povinnosť právneho nástupcu pokračovať v úprave odpočítanej dane aj povinnosť platiteľa, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane, oznámiť nadobúdateľovi údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) ZDPH, údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane podľa § 54 a § 54a ZDPH.
§ 54c ZDPH upravuje postup pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku nadobudnutom od platiteľa uplatňujúceho osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 2 ZDPH (osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby), ak si platiteľ odpočítava daň až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 alebo § 54a ZDPH.
NEPREHLIADNITE!
Obdobie na úpravu odpočítanej dne začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený do užívania.
Povinnosti súvisiace s § 54d ZDPH je povinný vykonať platiteľ dane, ak sa zmení rozsah použitia hnuteľného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) ZDPH na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Nastáva úprava majetku, ktorým sú hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Od 1. januára 2019 sa úprava odpočítanej dane podľa § 54d ZDPH vzťahuje len na hnuteľný majetok, ktorý je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) ZDPH, pri obstaraní ktorého platiteľ odpočítal daň v pomernej výške podľa § 49 ods. 5 ZDPH v rozsahu, v akom sa bude používať majetok na podnikanie a pri ktorom následne dôjde k zmene rozsahu použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) ZDPH sú hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Od 1. 1. 2020 upravuje zákon o DPH aj situáciu, ak platiteľ hnuteľný investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) ZDPH v priebehu päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá:
- s uplatnením dane alebo
- s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane.
Až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane sa tento majetok posudzuje, akoby bol používaný len na podnikanie.
Pri úprave podľa § 54 zákona o DPH postupuje platiteľ DPH podľa vzorca, pričom platí nasledovné:
- DD – je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a v prípade kladného znamienka predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,
- DV – je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku, pričom obstarávacou cenou je aj hodnota splátok vzťahujúcich sa na obstaranie investičného majetku formou nájmu s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci,
- A – je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ mal právo naposledy odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťa¬hujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,
- B – je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,
- R – je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.
Výpočet úpravy odpočítanej dane
Pri samotnom výpočte dodatočne neodpočítateľnej dane alebo dodatočne odpočítateľnej dane postupuje platiteľ podľa vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 1 zákona o DPH:
DD = [DV x (A – B) / 5 alebo 20] x R
POZNÁMKA:
Výsledok úpravy odpočítanej dane je:
- záporný, a to v prospech platiteľa – ak si pri obstaraní investičného majetku neodpočítal daň, prípadne si odpočítal daň v pomernej výške a následne v dôsledku zmeny účelu použitia si môže odpočítať daň v plnej sume alebo v pomernej výške, ale vo vyššej sume;
- kladný, a to v neprospech platiteľa – ak si pôvodne odpočítal daň v plnej výške alebo v pomernej výške a následne v dôsledku zmeny účelu použitia si daň nemôže odpočítať vôbec alebo je povinný odpočítať daň v pomernej výške, ale v nižšej sume.
Údaje o úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku uvádza platiteľ v riadkoch 18 a 19 daňového priznania (podľa sadzieb dane) so znamienkom mínus alebo plus, podľa charakteru opravy.
Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku, t. j. rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1 ZDPH, je 0,1 a menej.
POZNÁMKA:
Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku bolo od 1. 1. 2011 upravené z pôvodných 10 rokov na 20 rokov.
Postup platiteľa dane v prechodnom období upravuje § 85j ZDPH takto:
- ak za obdobie rokov 2004 až 2010 bol platiteľ pri nehnuteľnom majetku povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku naďalej desať rokov (podľa § 54 ods. 4 zákona účinného do 31. 12. 2010),
- ak platiteľ dane do 31. 12. 2010 nebol povinný robiť úpravu odpočítanej dane, je obdobie na úpravu odpočítanej dane pri tomto majetku 20 kalendárnych rokov (podľa zákona v znení platnom od 1. 1. 2011),
- ak platiteľ nadobudne investičný majetok formou nájmu s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane platí, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.
V nadväznosti na zákonom stanovenú 20-ročnú lehotu na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) je platiteľ dane podľa § 76 ods. 1 písm. b) ZDPH povinný uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na tento investičný majetok do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a § 54a ZDPH, t. j. 20 rokov.
Príklad:
Výpočet dodatočne neodpočítanej dane
Pri kúpe nehnuteľnosti v januári 2008 si platiteľ dane odpočítal daň v plnej výške 90 000 eur. Do 31. 12. 2010 nebol povinný robiť úpravu odpočítanej dane, preto obdobie na úpravu odpočítanej dane je podľa § 85j ZDPH 20 rokov a plynie od roku 2008 do 31. 12. 2027. V máji 2024 začal platiteľ nehnuteľnosť prenajímať aj nezdaniteľným osobám, v dôsledku čoho sa zmenil účel použitia nehnuteľnosti z 1 na k (koeficient vypočítaný z reálnych údajov vzťahujúcich sa k danej nehnuteľnosti za rok 2024 je 0,75). V poslednom zdaňovacom období roku 2024 je platiteľ dane povinný robiť úpravu odpočítanej dane a vrátiť pomernú časť odpočítanej dane do štátneho rozpočtu. Do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane zostávajú 4 roky (vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku).
Výpočet dodatočne neodpočítanej dane:
DD = (90 000 x (1 – 0,75) / 20 ) x 4 = 4 500 eur
Platiteľ je povinný vrátiť dodatočne neodpočítanú daň v sume 4 500 eur z dôvodu odpočítania dane v plnej výške, ak sa majetok použil aj na zdaniteľné obchody oslobodené od dane (nájom nehnuteľnosti). To znamená, že platiteľ dane zmenil účel použitia nehnuteľnosti z plného nároku na odpočítanie dane na odpočítanie dane v pomernej výške po prepočte koeficientom (1 na k).
Príklad:
Úprava odpočítanej dane – nevzniká
Spoločnosť pri kúpe vozidla v roku 2021, platiteľ dane, si odpočítala daň v plnej výške 8 000 eur. V roku 2024 začal platiteľ dane vozidlo používať aj na činnosti oslobodené od dane, pri ktorých nemá právo na odpočítanie dane. Koeficient za rok 2024 vypočítaný z reálnych údajov vzťahujúcich sa k investičnému majetku bol 0,95. Hodnota vyjadrujúca zmenu účelu, t. j. rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1, je 0,05, t. j. menej ako 0,10 (1 – 0,95), preto platiteľ dane nie je povinný v poslednom zdaňovacom období roku 2024 vykonať úpravu odpočítanej dane.
Príklad:
Predaj investičného majetku a úprava odpočítanej dane
V roku 2021 kúpila spoločnosť ALFA, s. r. o., platiteľ dane, osobný automobil v cene s DPH 36 000 eur. Daň v sume 6 000 eur si pri kúpe vozidla neodpočítala z dôvodu, že vozidlo používala výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 41 ZDPH (prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier).
V apríli 2024 predal platiteľ dane osobné vozidlo osobe identifikovanej pre daň do Poľska. Dodaním tovaru do iného členského štátu, ktoré je podľa § 43 ZDPH oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane, došlo k zmene účelu použitia investičného majetku v rámci podnikania (zmena účelu z nulového nároku na odpočítanie dane na plný nárok na odpočítanie dane 0 -1). Obdobie na úpravu odpočítanej dane plynie v danom prípade od roku 2021 do 31. 12. 2025. Platiteľ dane vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka 2024 úpravu odpočítanej dane a dodatočne si odpočíta daň.
Výpočet úpravy odpočítanej dane:
DD = [6 000 x (0 – 1)] / 5 x 2 = – 1 200 x 2 = -2 400 eur
Platiteľ dane v riadku 19 daňového priznania za december, prípadne 4. štvrťrok 2024 dodatočne odpočítateľnú daň v sume 2 400 eur uvedie.
Článok je uvedený v skrátenom znení. Zostáva vám 66 % na dočítanie.
Prečítajte si celé znenie: Koncoročné povinnosti platiteľa DPH za rok 2024
Obsah:
1. Predbežné odpočítanie DPH
2. Odpočítanie dane v priebehu kalendárneho roka
3. Odpočítanie dane – podmienky
4. Pomerné odpočítanie dane
5. Úprava odpočítanej dane
Komplexný príklad: Koncoročné povinnosti platiteľa DPH za rok 2024
Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám
Viac ako 12 000 aktuálnych dokumentov
Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi
Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň
Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi
Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...
Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu
Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)
Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI
Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?
Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies