Majetok využívaný aj na osobné účely po 1. 1. 2015

Zákonom č. 333/2014 Z. z. upravujúcim s účinnosťou od 1. 1. 2015 zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) došlo k viacerým zmenám týkajúcim sa odpisovania majetku, ktoré značne obmedzili, resp. predĺžili dobu uplatňovania obstarávacej ceny takéhoto majetku do daňových výdavkov daňovníka.

V nadväznosti na uplatnenie výdavkov do daňových výdavkov súvisiacich s majetkom došlo k určitej zvýhodňujúcej úprave pri majetku, ktorý sa môže využívať aj na súkromné účely.

Cieľom uvedenej úpravy od 1. 1. 2015 je zjednodušenie preukazovania skutočnosti, či sa majetok reálne využíva len na podnikanie alebo aj na súkromné účely, a to zavedením možnosti výberu daňovníkom – uviesť si krátenie výdavkov na 80 % pri takomto majetku bez povinnosti iného preukazovania výšky týchto výdavkov.

V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov bude musieť daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami.

1. Daňové hľadisko

Uvedená úprava je v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, pričom podľa znenia tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to:

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V tejto súvislosti sa dopĺňa aj definícia daňového výdavku uvedená v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorej daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správca dane bude len skúmať, či skutočne ide o majetok, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie príjmov, alebo ide o majetok na jeho osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

Ak si však daňovník vyberie možnosť uplatnenia výdavkov v preukázateľnej výške, lebo vie preukázať, že majetok využíva na viac ako 80 % (predpokladom je, že si budú preukázateľnú výšku uplatňovať skutočne len daňovníci, ktorí využívajú majetok na viac ako 80 %), môže správca dane skúmať reálnosť využívania majetku v určenom pomere daňovníkom.

Akým spôsobom bude daňovník preukazovať túto skutočnosť, nie je v ZDP upravené, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v praxi môžu nastať rôzne situácie využívania takéhoto majetku. Môže ísť napr. o úpravu vo vnútornej smernici daňovníka/zamestnávateľa, kde určí, že daný majetok musí zamestnanec využívať len na služobné účely, resp. súkromné použitie takéhoto majetku zamestnanec svojmu zamestnávateľovi preplatí a pod.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 24, kde sa dopĺňa nový odsek 8, podľa ktorého sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú....

Článok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie článku – posúdenie z daňového aj z účtovného hľadiska – nájdete zverejnené v súvisiacich odborných článkoch.

Autor: Ing. Miroslava Brnová, Ing. Monika Adamíková