Oblek ako daňový výdavok

Je možné uznať oblek ako daňový výdavok? Finančný poradca nesúhlasil s verdiktom daňovej kontroly, ktorá mu z dôvodu neuznania nákupu obleku ako daňového výdavku dorubila daň 150 eur.

Dátum publikácie:12. 9. 2014
Autor:Ing. Emil Burák, PhD.

Muž v obleku padá z rebríkaPríklad:

Fyzicky pracujúcej sile sa pracovný odev (montérky) uznáva ako daňový výdavok ľahšie ako duševne pracujúcej sile (oblek).

Daňová kontrola v roku 2013 podnikateľovi z radov tzv. „bielych golierov“, t. j. finančnému poradcovi, neuznala ako daňový výdavok nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov zakúpenie pánskeho obleku.

Kontrolór daňového úradu dôvodil tým, že to nie je nutný výdavok na dosahovanie zdaniteľných príjmov, ale že podnikateľ si ho kúpil na bežné nosenie – t. j. ako takýto náklad má charakter osobnej spotreby?

Riešenie:

Kontrolovaný nesúhlasil so záverom a verdiktom daňovej kontroly, ktorá mu z dôvodu neuznania nákupu obleku ako daňového výdavku dorubila daň 150 eur a požadovala ju v zákonnej lehote uhradiť.

Kontrolovaný daňový subjekt nezaplatil do lehoty, ale využil možnosť opravného prostriedku a podal odvolanie voči rozhodnutiu daňovej kontroly. Po niekoľkých mesiacoch odvolací orgán (Finančné riaditeľstvo SR) o odvolaní rozhodol tak, že podporil verdikt daňovej kontroly a potvrdil rozhodnutie daňového úradu. Daňový subjekt následne musel dorub dane do termínu zaplatiť, ale svoj názor nezmenil, a preto podal žalobu na súd proti rozhodnutiu daňového úradu (finančného riaditeľstva) s tým, že bol ukrátený na svojich právach.

V prípade finančného poradcu nešlo o sumu 150 €, ktorá preňho nebola dramatická. Hlavným motívom bol princíp a hlboké vnútorné presvedčenie odborníka (v úlohe finančného poradcu) profesionála i občana – daňového poplatníka, že posúdenie a kvalifikácia daňovej kontroly je nesprávna, nespravodlivá a neobjektívna. Finančný poradca má totiž doma v skrini na osobnú spotrebu ďalších 9 oblekov a vo svojom podnikaní sústavne dosahuje zisk a zo zdaniteľných príjmov riadne platí dane, pričom pomer výdavkov za jeho pracovný oblek k jeho celkovým výdavkom a príjmom bol minimálny.

Okrem toho je logické, že keď môže a zvykne daňová kontrola u fyzicky pracujúcich živnostníkov (napr. v úlohe maliara – natierača komínov v rámci charakteru stavebníka vo výškových prácach) uznávať do daňových výdavkov aj niekoľko súprav montérok ročne ako pracovný odev, tak finančný poradca považuje za samozrejmé, že ak má svojich klientov osloviť dôveryhodnosťou, serióznosťou a komplexnou kredibilitou, tak musí pracovať v slušivom odeve typickom pre finančné kruhy (t. j. čierna alebo tmavomodrá farba, konzervatívny strih slušivého pánskeho obleku, košeľa a kravata). Okrem toho si nekúpil a nenárokoval žiadny oblek patriaci medzi najdrahšie na trhu, ale len v strednej cenovej kategórii.

Žalobu podal prostredníctvom advokáta (lebo sám nemá právnické vzdelanie) podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku na správny súd (vecne príslušný je v danom prípade príslušný krajský súd) do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o výsledku odvolania.

Daňový spor sa zatiaľ vyvíja tak, že bol po niekoľkých mesiacoch ukončený zatiaľ verdiktom krajského súdu, ktorý priznal úspech žalobcovi a konanie daňového úradu označil ako pochybné, ktoré žalobcu poškodilo na jeho právach.

Viac príkladov z daňovej praxe nájdete v súvisiacich odborných článkoch.


Autor: Ing. Emil Burák, PhD.

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace aktuality

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

 

 

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.